Najvyšší súd Slovenskej republiky

2ObdoV/18/2012

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. a I., s. r. o., Š., V., IČO: X., zastúpeného Mgr. G. O., advokátom, Ž., X. T. proti žalovanej M. S., rod. L., S., B.,

zastúpenej JUDr. M. Š., advokátom, U., B., o zaplatenie 51 682,70 eur s príslušenstvom,

vedenej na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 49Cb 60/2000, na dovolanie žalobcu proti

rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. marca 2012, č. k. 40bo/18/2011-

342, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 13. 10. 2010, č. k. 49Cb 60/2010-319

žalobu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania, trovy právneho

zastúpenia advokáta JUDr. M. Š. A.K. ulica X., X. B., spolu vo výške 6 655,86 eur v lehote

do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia faktúry

č. 110/1997 vo výške 1 556 993 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 20 % za obdobie

od 03.09.1997 do zaplatenia. Právo na zaplatenie žalovanej sumy žalobca odôvodňoval od

Zmluvy o dielo, ktorú uzavrel ako podnikateľ s objednávateľom M. L., F., B., podnikateľkou,

IČO: X. v zastúpení Ing. A. L.. Na základe uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 04. 11. 1996

spolu s dodatkom   č. 1 zo dňa 19. 03. 1997 sa zmluvné strany dohodli na prácach a dodávkach na stavbe rodinného domu - nadstavba S., B.. Právo na zaplatenie uplatnenej

sumy, ktorú žalobca vyfakturoval spornou faktúrou č. 110/97 vyvodzoval zo zápisu  

v stavebnom denníku zo dňa 26. 05. 1997. Žalovaná suma predstavovala doplatok ceny za

realizované práce na rekonštrukciu a nadstavbe uvedeného rodinného domu.

Súd prvého stupňa posúdil uplatnené právo žalobcu podľa § 536 ods. 1 Obch. zákona  

a nasl. v spojení s ust. § 631 a nasl. OZ.

Podľa ust. § 546 ods. 1 Obch. zákona objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť

cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

Podľa ust. § 642 ods. 1 Obč. zákona až do zhotovenia diela môže objednávateľ od

zmluvy odstúpiť, je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už

vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne

vynaložené náklady.

V konaní mal súd prvého stupňa mal za preukázané, že žalobca so žalovaným

uzatvoril Zmluvu o dielo zo dňa 04. 11. 1996 v zmysle dodatku č. 1 zo dňa 19. 03. 1997, na

rekonštrukčné práce nadstavby domu na S., B.. Z dôvodu nespokojnosti objednávateľa s

postupom realizácie stavebných prác, žalovaná ku dňu   26. 05. 1997 po dohode so

žalobcom spoluprácu a realizáciu stavebných prác ukončila.   O tejto skutočnosti svedčí

denný záznam stavby list č. No 045174 zo dňa 26. 05. 1997. V označenom zázname žalovaný

a žalobca skonštatovali ukončenie stavebných prác zo strany žalobcu, s tým, že na stavbe

bude pokračovať firma pána E.. Žalobca faktúrou č. 110/97 splatnou dňa 03.   09. 1997

vyúčtoval doplatok ceny za realizované práce a dodávky na stavbe rodinného domu, S., B..

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhu žalobcu  

a žalovaného na vypočutie svedkov Ing. S., Ing. C., P. B., P. E., Ing. A. L. vypočul svedkov

Ing. A. L., Ing. S. a p. E., avšak z výpovede svedkov, tvrdenia žalobcu preukázané a

potvrdené neboli. Žalobca na preukázanie dôvodnosti žalobného návrhu poukazoval najmä na

zápisy uvádzané v stavebných záznamoch a najmä zo ZP č. 48/2010. Súd prvého stupňa pri

určení dôvodnosti žaloby dospel k záveru, že pri charaktere realizácie stavebných prác a

dodávok žalobca bol povinný jasným a presným spôsobom preukázať opodstatnenosť či už

vystavenia dielčích faktúr a najmä dôvodnosť fa. č. 110/97 na základe podkladov, ktoré by

túto opodstatnenosť preukazovali. List č. No 045176 zo dňa 26. 05. 1997 popisuje

rozostavanosť stavby, avšak nakoľko dôvodnosť ceny určenej vo fa. č. 110/97 bola znaleckým posudkom č. 16/2005 spochybnená, nepreukázaná, súd žalobný návrh z dôvodu

neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že

úspešnému účastníkovi konania priznal plnú náhradu trov konania.

Na odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 03. 2012 č. k. 4Obo 18/2011-342 rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil správnym názorom súdu prvého

stupňa v celom rozsahu, pričom na zdôraznenie jeho správnosti uviedol ďalšie dôvody (§ 219

ods. 2 O. s. p.). Odvolateľ poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2

písm. c) O. s. p. t.j., že súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatoval, že žalobcom požadovaná suma

predstavuje rozdiel medzi hodnotou stavebných prác, vykonaných podľa Zmluvy o dielo  

č. 255/1996, uzavretej dňa 04. 11. 19976 podľa § 536 Obchodného zákonníka medzi  

právnym   predchodcom   žalobcu   ako   zhotoviteľom   a žalovanou ako objednávateľom.

Podľa bodu V zmluvy cena za dielo, vrátane DPH bola dohodnutá v sume 2 002 541 Sk. Dňa

26. 05. 1997 sa strany dohodli na ukončení zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho žalobca

faktúrou č. 110/1997 zo dňa 20. 08. 1997 vyúčtoval žalovanej sumou 1 556 993 Sk hodnotou

prác, ktoré boli do uvedeného termínu vykonané. Odvolací súd zdôraznil, že medzi

účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná za práce, vykonané žalobcom v priebehu

existencie zmluvného vzťahu, zaplatila žalobcovi sumu 700 000 Sk. Suma, vyúčtovaná

faktúrou č. 110/1997 spolu s už zaplatenou sumou 700 000,- Sk, prevyšuje o 254 452 Sk

sumu, ktorá bola medzi účastníkmi konania zmluvne dohodnutá ako cena dokončeného a

riadne odovzdaného diela.

Odvolací súd ďalej uviedol, že nemožno prehliadnuť list žalobcu (zo dňa 09. 09. 1997)

adresovaný svojmu pracovníkovi P. B.,, ktorý vykonával na predmetnej stavbe funkciu

stavbyvedúceho, kde sa uvádza, že práce nie sú zúčtované, pričom sa konštatuje ich veľká

nekvalita, ako aj zodpovednosť uvedeného pracovníka za vznik škody v sume   1 556

993,- Sk, t.j. suma, ktorú žalobca vyčíslil ako nedoplatok vykonaných prác. Z toho je zrejmé,

že v čase vystavenia faktúry č. 110/97 zo dňa 20. 08.1997 nemal žalobca k dispozícii doklady,

na základe ktorých by bolo možné zistiť hodnotu vykonaných prác.

Odvolací súd preto súhlasil s konštatovaním prvostupňového súdu, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo sám potvrdil aj

listom adresovaný svojmu pracovníkovi P. B..

Keďže odvolací súd nezistil existenciu žalobcom namietaného odvolacieho dôvodu,

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.  

a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 214 ods. 5 a § 151 ods. 2 O. s. p.

nepriznal.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, ktorý podané dovolanie

odôvodnil s poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. a § 241 ods. 2 písm. b/ a c/.

Dovolateľ mal za to, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom, nakoľko nebolo vo veci nariadené pojednávanie, keďže navrhol doplniť

dokazovanie. Namietal, že súd nezdôvodnil, prečo vo veci nevytýčil pojednávanie.  

V priebehu prvostupňového konania došlo k zmene zákonného sudcu, bez oznámenia

dôvodov zmeny a zopakovania dokazovania pred novým sudcom.

Dovolateľ taktiež poukázal na to, že prvostupňový súd nepripustil, resp. sa

nevysporiadal s doloženým súpisom vykonaných prác v tlačenej podobe, keď predtým bolo

navrhovateľovi vyčítané, že predchádzajúci - rukou písaný - súpis je nečitateľný. Na počítači

písaný spis presne kopíroval rukou písaný spis a teda presne špecifikoval práce a dodávky  

a teda aj hodnotu vykonaných prác a týmto spôsobom takisto kvalifikovane preukázal svoj

nárok.

Ďalej poukázal, že konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a v tejto súvislosti uviedol, že ak by súd pripustil a vykonal navrhnuté

dôkazy, bola by dôkazná a skutková situácia iná a súd by rozhodoval inak - v jeho prospech.

Nesprávne právne posúdenie veci vidí dovolateľ vtom, že súd prvého stupňa ako aj odvolací

súd konštatovali, že došlo k odstúpeniu od zmluvy, čo sa však podľa jeho názoru nestalo  

a nepotvrdilo. Je zrejmé, že dielo bolo vykonané a ako také je kvalifikovateľné a preto je

preukázateľné, čo bolo a čo nebolo vykonané a za akú sumu. Dovolateľ má za to, že týmto sa

súd prvého stupňa ako aj odvolací súd nevysporiadal a zjednodušil si vec tak, že nepripustil

dôkazy žalobcu, ale pripustil len také dôkazy, ktoré uvedené nepreukazovali.

Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu

trov a to prvostupňového, odvolacieho ako aj dovolacieho konania a takisto trovy štátu.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu  

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených  

v ust. § 238.

Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na

povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou zvád uvedených  

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak sa stali skutočnosti,  

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237  

O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242

ods. 1 O. s. p.). V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie

nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust.  

§ 238 a § 239 O. s. p. prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok

súdu prvého stupňa, ktorým by vo výroku svojho rozsudku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Procesnú prípustnosť dovolania preto z ust. § 238

ods.1 a 3 O. s. p. nie je preto možné vyvodiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa ust. § 238 O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tiež

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ O. s. p. v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne

zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že mu postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod žalobca odôvodnil tým, že súd vo veci

nenariadil pojednávanie, a teda nevykonal dôkazy, ktoré navrhol ( znalecký posudok

objednaný žalobcom, doložený súpis vykonaných prác vtlačenej podobe, vypočutie žalovanej,

zistenie trestnej zodpovednosti svedkyne Ing. L.).

Vadou konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., ktoré ustanovenie zahŕňa aj právo

účastníka na spravodlivý proces, sa rozumie závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi

konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237

písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou

činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo

zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke

veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide aj vtedy, ak súd v konaní

postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva.

V súvislostí dovolacím dôvodom žalobcu, týkajúceho sa nevykonania ním

navrhnutých dôkazov, najmä nenariadenia znaleckého dokazovania /znalecký posudok vyhotovený na objednávku žalobcu/, je potrebné poukázať na konštantnú judikatúru

všeobecných súdov ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu nepatrí povinnosť vykonať

všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi  

v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať

len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú.

Podľa § 213 ods. 4 O. s. p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním

ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci

mu ich účastník navrhol. Súd rozhodne či povolí, doplňovanie ďalších dôkazov, ktoré navrhli

účastníci konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, za situácie, že doplnené navrhnuté

dôkazy by mali preukazovať určitú tvrdenú skutočnosť. V prejednávanej veci odvolací súd

nedoplňoval dokazovanie, nakoľko to so zreteľom na list z 09. 09. 1997 nepovažoval za

potrebné a vychádzal zo skutkového stavu - z dôkazov, ktoré vykonal súd prvého stupňa  

(v konaní bol vykonaný dôkaz znaleckým posudkom, vyhotovený znalcom, ktorého ustanovil

súd ešte v r. 2005 ).

V nadväznosti na ďalšiu dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím

súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 O. s. p.,  

v zmysle ktorého, až na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia možno  

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko podľa úvahy odvolacieho

súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p rozhodol o odvolaní žalovaného bez nariadenia pojednávania. Z dikcie zákona nevyplýva odvolaciemu

súdu, aby zdôvodňoval prečo nevytýčil pojednávanie.

Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že žalobca nebol

postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných

práv daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, že mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp.

súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1

Ústavy, z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a rozhodnutie vydané v takomto

konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného

sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je požiadavka, aby prípadné námietky účastníka

súdneho konania ohľadne porušenia uvedených práv boli náležité preskúmané a aby sa súd,

príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal

/III. ÚS 116/2006 /.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z. v platnom znení zákonným sudcom je sudca,

ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom  

a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať

len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

Podľa § 52 ods. 7 citovaného zákona zmeny a dodatky rozvrhu práce, ktoré sa

dotýkajú sudcov a súdnych úradníkov poverených konaním a rozhodovaním, vykoná

predseda súdu spôsobom určeným v rozvrhu práce po ich prerokovaní v sudcovskej rade.

Podľa § 44 ods. 1 O. s. p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho

spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópii

za úhradu vecných nákladov.

Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva možnosť v rámci konania zmeniť

zákonného sudcu v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Náhodným výberom pomocou

technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už

pridelené veci aj v prípade napr. dlhodobej - šesť týždňovej presahujúcej neprítomnosti

zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená, výraznej nerovnomernosti zaťaženosti súdu,

preradenie sudcu s jeho súhlasom na iný súd, preradenie sudcu z dôvodu stáže a iné dôvody.

Zmena zákonného sudcu v tomto konaní nastala v rámci toho istého vecne a miestneho príslušného súdu, pričom rozvrhy práce a ich zmeny sú verejne dostupné na intérnete od  

r. 2006.

Na základe Rozvrhu práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2008, dodatok č. 7  

s účinnosťou od 01. 04. 2008 boli nevybavené samosudcovské spisy od JUDr. Petra Pospecha

z oddelenia 1 Cb, CbPo, Cbm rovnomerne pridelené náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov medzi súdne oddelenia 3Cb, CbPo, Cbm - 10Cb,

CbPo, Cbm - 24Cb, CbPo, Cbm, odovzdané sudkyni JUDr. Beate Trandžíkovej (č. l. 239).

Rozvrhom práce Krajského súdu v Bratislave na rok 2011 obchodnoprávneho kolégia boli

nevybavené spisy od JUDr. Beaty Trandžíkovej z oddelenia 10Cb, Cbm pridelené náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov JUDr. Petrovi Pospechov  

(č.l. 331). Dňa 01.10. 2008 bolo prvé pojednávanie snovým zmeneným zákonným sudcom,

kde povinnosťou sudcu v zmysle § 119 O. s. p. bolo na začiatku nového pojednávania

oboznámiť účastníkov o obsahu prednesov a vykonaných dôkazov. V rámci tohto

pojednávania konajúce strany predstupovali pred súd, vyjadrovali sa k predchádzajúcim

pojednávaniam a dôkazom, preto nebola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred

súdom a námietka dovolateľa nie je dôvodná (č. I. 251-254).

Uskutočnené zmeny zákonného sudcu mali oporu v platných rozvrhoch práce

krajského súdu a v ich dodatku, všetky zmeny boli vyvesené na intérnete MS SR.

Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalobcom

tvrdených procesných vád v zmysle ust. § 237 písm. f/ g/ O. s. p. a že najavo nevyšla ani

žiadna iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, že

prípustnosť dovolania žalobcu nemožno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalobcu odmietol podľa ust. § 243b

ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti / právne

posúdenie veci /.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1

a § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale

žalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 5:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. júla 2013

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.