2ObdoV/15/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. F. L., CSc., K., B.,

proti žalovanému: B. S., s. r. o., C., N. zast. AK G., s. r. o., v zastúpení advokátkou   JUDr.

E. G., L., B.   o zaplatenie 91 266,68 eur s prísl. a o zaplatenie 24 231,56 eur s prísl.,

o dovolaní   žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.

septembra 2011 č. k. 4Obo/70/2011-149, takto

r o z h o d o l:

  Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 4Obo70/2011-149 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e:

  Krajský súd uznesením zo dňa 24. júna 2011 č. k. 7Cbs 3/2007-138 konanie v časti

istiny 113 832,24 eur zastavil.

  Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa  

04. marca 2011 pripustil zmenu návrhu, na základe čoho žalobcu vyzval na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorý v stanovenej lehote nezaplatil.

  Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že v senáte rozhodovala

vylúčená sudkyňa, preto bol súd nesprávne obsadený. Dňa 20. januára 2003 podal žalobca

vzájomný návrh, ktorým uplatnil pohľadávku vo výške 9 812 708,- Sk a po vykonanom

započítaní si uplatnil nárok na úhradu vzájomnej pohľadávky len v časti, ktorá prevyšovala

žalobnú pohľadávku t. j. vo výške 3 174 000,- Sk. Súd ho vyzval dňa 07. októbra 2003 na

zaplatenie súdneho poplatku zo vzájomného návrhu vo výške 108 025,- Sk, proti čomu podal odvolanie z dôvodu nepreskúmateľnosti. Následne žalobca vzájomný návrh rozšíril  

o 592 228,30 Sk t. j. na sumu 3 766 433,- Sk a súd vzájomný návrh vylúčil na samostatné

konanie. Výzvou z 10. mája 2004 bol vyzvaný zaplatiť súdny poplatok 158 700,- Sk, ktorú

žalobca pre nepreskúmateľnosť namietal a zároveň svoj návrh obmedzil na sumu 2 749 500,-

Sk. Výzvou z 11. mája 2007 súd žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku 86 800,- Sk,

ktorú žalobca opätovne namietal. Súd prvého stupňa konanie zastavil uznesením zo dňa  

28. mája 2009 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku, proti ktorému podal žalobca

odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, ktorý napadnuté uznesenie

zrušil. Súd prvého stupňa uznesením z 04. marca 2011 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca

si uplatňuje sumu 91 266,68 eur s prísl. a 24 231,56 eur spolu 115 498,24 eur s prísl.,

z ktorého nároku súd vyrubil súdny poplatok 6 829,50 eur, ktorý považoval žalobca za

nesprávne vyrubený t. j. nesprávna sadzba 6 % namiesto 5 %. Ďalej poukázal na uplatnený

vzájomný návrh, ktorého výšku upravoval. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa

§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie je dôvodné.

  Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia zo dňa  

24. júna 2011 /na l. č. 138 spisu/, ktorým súd konanie v časti istiny 113 832,24 eur zastavil.

  V právnej veci žalobcu B. S., s. r. o., B., proti žalovanému Ing. F. L., B.

o zaplatenie 1 103 500,- Sk vedenej na Krajskom súde v B., konajúci súd uznesením č. k.

28Cb 16/2001-332 zo dňa 29. januára 2004 vylúčil vzájomný návrh žalovaného na peňažné

plnenie v sume 3 766 433,- Sk /nezaplatené nájomné/ na samostatné konanie.

  Odvolací súd vyslovil, že momentom podania vzájomného návrhu vzniká

poplatková povinnosť z ceny predmetu poplatkového úkonu t. j. 3 766 433,- Sk, ktorú bol

žalobca povinný splniť, pričom zaplatil len súdny poplatok vo výške 100,- eur. Žalobca

v priebehu konania uplatnenú pohľadávku po vylúčení na samostatné konanie viackrát menil.

  Odvolací súd vo veci ustálil názor, že podľa vylúčenej vzájomnej žaloby bola

predmetom konania suma 3 766 433,- Sk /125 022,67 eur/ a podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa /l.č. 133/, ktorým pripusti zmenu žaloby, je predmetom konania suma 91 266,68 eur  

/2 749 500,- Sk/ s prísl. a suma 24 231,56 eur s prísl. t. j. spolu 115 498,24 eur, teda  

o 9 524,43 eur menej oproti pôvodnej žalobe.

  Po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie, však žalobca ani v časti nevzal svoj

návrh späť a na žalobe /vzájomnom návrhu/ zotrval t. j. predmetom konania je naďalej

pohľadávka 3 766 433,- Sk /podľa zápisnice z pojednávania 09. februára 2011 a následného

spresnenia podľa podania zo dňa 24. februára 2011.

  Odvolací súd pri posudzovaní veci vychádzal z ust. § 13 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch a mal za zistené, že žalobca podal vzájomný návrh v sume 3 766 433,- Sk na

pojednávaní dňa 29. januára 2004, kedy zmenil pôvodný návrh z 20. januára 2003 /na l. č. 7 spisu/ a súd v tomto rozsahu vzájomný   návrh vylúčil na samostatné konanie a výzva na

zaplatenie súdneho poplatku bola urobená až 04. marca 2003 /na l. č. 132 spisu/, nesporne po

uplynutí trojročnej zákonom stanovenej lehoty na vyrubenie súdneho poplatku, preto súd

pochybil keď konanie zastavil.

  Námietky a odvolania smerujúce proti jednotlivým výzvam odvolací súd vyhodnotil

ako irelevantné, pretože výzva na zaplatenie súdneho poplatku nemá charakter rozhodnutia a nie je voči nej prípustný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Konajúci súd

nepochybil, keď na námietky žalobcu nereagoval a nejde o nečinnosť súdu.

  Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 221 ods. 1 písm. f/ ods. 2 O. s. p./

  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný z dôvodov podľa  

§ 237 písm. f/ O. s. p. Odňatie možnosti konať pred súdom vidí v tom, že ako účastníkovi

konania mu nebolo doručené odvolanie žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým

bolo konanie zastavené /na l. č. 138 spisu/. V tejto súvislosti poukázal a odcitoval znenie  

§ 209 a § 211 O. s. p.

  Ďalej v dovolaní namietal vecnú nesprávnosť odvolacieho rozhodnutia, ktorú vidí

v tom, že predmetom konania nie je suma 3 766 433,- Sk, pretože žalobca podaním zo dňa  

24. júna 2004 žiadal súd o povolenie obmedzenia jeho vzájomného návrhu na sumu  

2 749 500,- Sk, čo považuje za čiastočné späťvzatie žaloby. Poukázal i na ďalšie späťvzatie

žaloby, okrem sumy 1 666,- eur, z ktorej zaplatil súdny poplatok 100,- eur.

  Navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa.

  Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť pre nesplnenie

procesných podmienok na začatie dovolacieho konania. V tejto súvislosti poukázal na Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky /III. ÚS 239/2008/.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 2 O. s. p./ zistil,

že dovolanie podal včas účastník konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./,   preskúmal dovolanie bez

nariadenia pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./.

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu pokiaľ to

zákona pripúšťa /§ 236 O. s. p./.

  Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ust. § 237 až § 239 O. s. p.

  V predmetnej veci podal dovolanie žalovaný proti uzneseniu odvolacieho súdu,

pričom neboli splnené podmienky prípustnosti podľa § 239 O. s. p. Nešlo o rozhodnutie,

ktorým by odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, ani dovolanie nepripustil.

Z tohto dôvodu dovolací súd vec posudzoval z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237

O. s. p. a dospel k záveru, že predpoklady prípustnosti dovolania podľa uvedeného

ustanovenia boli splnené.

  Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu

predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie

vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí

niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet

dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti /§ 242 ods. 1/. V prípade, že dovolací súd zistí, že

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho

súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal.

  Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením

dovolateľa, ale len skutočnosťou, že k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu

skutočne došlo.

  Žalovaný   dovolanie odôvodnil podľa § 237 písm. f/ O. s. p. tým, že mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom tým, že mu nebolo doručené odvolanie žalobcu proti

uzneseniu o zastavení konania.  

  Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

  Zo spisu dovolací súd zistil, že odvolací súd, ani súd prvého stupňa /táto skutočnosť

vyplýva i z predkladacej správy súdu prvého stupňa/ odvolanie žalobcu nedoručili

žalovanému ako účastníkovi konania, čím došlo k znemožneniu jeho procesného oprávnenia,

ktoré mu patrí podľa Občianskeho súdneho poriadku. Vada tejto povahy je vždy dôvodom na

zrušenie napadnutého uznesenia.

  Dovolací súd teda mal za preukázané, že v konaní došlo k vade podľa § 237  

písm. f/ O. s. p., dovolateľovi bolo zabránené resp. neumožnené využiť procesné práva, ktoré

mu zákon priznáva.

  Pokiaľ dovolateľ   namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci   /§ 241 ods. 2  

písm. a/ O. s. p./ je prípustným dovolacím dôvodom vtedy, ak je dovolanie prípustné, samotné

nesprávne právne posúdenie veci však prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý

nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ nie sú splnené

podmienky prípustnosti dovolania nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému

preskúmavaniu.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov uznesenie

odvolacieho súdu podľa § 243b O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

  Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 5:0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. januára 2013  

  Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.