Najvyšší súd Slovenskej republiky
2ObdoV/12/2012
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci konkurzu na majetok úpadcu D., a. s., v konkurze, U., B. B., IČO: X. zast. advokátom JUDr. I. P., L., B., o návrhu úpadcu na zrušenie konkurzu, o dovolaní proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 31. januára 2012 č. k. 4Obo/40/2011 jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22. marca 2011 č. k. 27K/203/2002-
8213 návrh na zrušenie konkurzu zamietol.
Z odôvodnenia vyplýva, že úpadca podal návrh na zrušenie konkurzu podaním zo dňa
31. januára 2011 podľa § 44 ods. 1 písm. a/ zák. č. 328/1991 Zb. v platnom a účinnom znení
/ďalej len „ZKV“/.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že konkurz je v štádiu, kedy už bola schválená
konečná správa a bolo vydané rozvrhové uznesenie dňa 16. apríla 2009.
Súd prvého stupňa zistil, že neboli splnené predpoklady pre zrušenie konkurzu podľa
§ 44 ods. 1 písm. a/ ZKV, preto návrh zamietol.
Úpadca podal proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť resp. vysloviť, že konkurzné konanie bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. februára 2003 sp. zn. 3Obo/27/2003 právoplatne
zrušené. Z uvedeného dôvodu podľa odvolateľa existovala prekážka res iudicata, ktorá bránila
súdu prvého stupňa v konkurze pokračovať. Poukázal na ust. § 154 ods. 1 O. s. p.
V odvolaní poukázal na uvedené uznesenie odvolacieho súdu a podľa jeho názoru
mal súd prvého stupňa vykonať opatrenie uvedené v § 44 písm. a/ ZKV a § 45 ods.1, 14
ZKV, čo sa však v danom období nestalo.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania 64,41 eur.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O. s. p./ preskúmal
odvolanie podľa § 212 ods.1, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 2 O. s. p.
potvrdil ako vecne správne z dôvodov, ako vyslovil súd prvého stupňa.
Odvolací súd mal zo spisu za nesporné, že na majetok dlžníka D., a. s., v konkurze, B.
B., bol uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 27K/203/2002-1991 zo dňa 8.
januára 2004 vyhlásený konkurz podľa ZKV, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
19. februára 2004 /č. l. 1991/. Súd zistil splnenie predpokladov pre vyhlásenie konkurzu
v súlade s ust. § 13 ods. 1 ZKV a následne podľa § 14 ods. 1 ZKV oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností prešiel na správcu konkurznej podstaty.
Správca konkurznej podstaty predložil konečnú správu s vyúčtovaním svojej odmeny
a výdavkov súdu /§ 29 ods. 1 ZKV/, ktorú konkurzný súd prejednal a schválil. Následne vydal
rozvrhové uznesenie /č. l. 7451/, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. mája
2009.
Splnenie všetkých podmienok na vyhlásenie konkurzu t. j. existencia viacerých
veriteľov, úpadok vo forme platobnej neschopnosti a existencia majetku na náhradu trov
konania súd skúma kedykoľvek v priebehu konania. V spornom prípade nenastali
predpoklady pre zrušenie konkurzu podľa § 44 ods. 1 písm. a/ ZKV, ako správne vyslovil
konkurzný súd, ani podľa § 44 ods. 1 písm. c/ ZKV.
Námietky odvolateľa nemajú právne opodstatnenie a v záverečnom štádiu
konkurzného konania sú irelevantné. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Obo/27/2003 /na č. l. 188/ bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zrušené a vec bola
tomuto súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie veci. Toto rozhodnutie netvorí prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods. 3 O. s. p., pretože nespĺňa materiálnu stránku
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, t. j. výrok nespôsobuje zásadnú záväznosť
a nezameniteľnosť rozhodnutia. Odvolací súd vyslovil právny názor opätovnej potreby
rozhodnúť o uplatnenom práve veriteľov /návrhu/ proti dlžníkovi. V novom konaní bol
konkurzný súd viazaný názorom vysloveným v rozhodnutí odvolacieho súdu /§ 226 O. s. p./.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku uznesenia.
Úpadca podal proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie podaním zo dňa
20. apríla 2012 pre rozpor s ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
V odôvodnení dovolania uviedol, že a. s. D. vznikla dňa 10. decembra 1999
a zapísaná do obchodného registra bola 31. decembra 1999. Podľa v tom čase planého ZKV
sa mohla stať dlžníkom v úpadku len vtedy, ak mala viac veriteľov a nebola schopná po dlhší
čas splácať svoje splatné záväzky. V roku 1999 bola spoločnosť zisková. Zo žiadneho návrhu
nevyplýval opak, ale účelovo bolo zinscenované podanie nezodpovedajúce v tom čase
existujúcim skutočnostiam. Z tohto dôvodu po vyhlásení konkurzu podala spoločnosť
odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.
3Obo/27/03 tak, že odvolaniu vyhovel. Ďalej v dovolaní opisuje ďalší postup v spoločnosti,
ktorý považuje za podvodný. Okresný súd Banská Bystrica pripustil možnosť zvolať
mimoriadne zasadnutie akcionárov. V tejto súvislosti podala spoločnosť návrh na zastavenie
konkurzného konania sp. zn. 27K/203/2002, ale súd návrh zamietol bez toho, aby sa
vznesenými námietkami zaoberal a Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie bez
revízneho preskúmania zamietol. Podľa dovolateľa došlo k porušeniu základných ľudských
práv a slobôd, preto zastáva názor, že dovolanie je podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
prípustné.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, ako i uznesenie súdu prvého stupňa a vec
vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom súd rozhodne i o trovách konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 2/ po zistení, že
dovolanie podal včas účastník /§ 240 ods. 1 O. s../, vec preskúmal podľa § 242 ods.1 a § 243
a ods.1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní uznesenia v rozsahu napadnutého
dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ust. § 237 až § 239 O. s. p.
Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. v znení neskorších zmien a
doplnkov, je predpis upravujúci materiálnu stránku konkurzného práva, ako i procesného
právo konkurzného. Neobsahuje však komplexnú úpravu konkurzného procesu, preto § 66e
ods.1 ZKV stanovuje primerané subsidiárne použitie ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku, ak konkurzný zákon neustanovuje inak.
Zásadne odlišná je úprava mimoriadnych opravných prostriedkov, keď § 66e
vylučuje použitie § 228 až § 235 O. s. p. /obnova konania/ a § 236 až § 243d O. s. p.
/dovolanie, s výnimkou mimoriadneho dovolania/.
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujúce dovolacie konanie,
vrátane prípustnosti dovolania, sú pre konkurzné konania nepoužiteľné, čo znamená, že proti
rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným v konkurznom konaní, dovolanie nie je prípustné.
V prejednávanej veci bol konkurz právoplatne vyhlásený a návrhu na jeho zrušenie podľa
§ 44 ods. 1 písm. a/ ZKV súd prvého stupňa nevyhovel a rozhodnutie bolo odvolacím súdom
potvrdené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa
§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 11. septembra 2012
Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.