2ObdoK/2/2025

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v spore žalobkyne: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, proti žalovanej: DREVOINDUSTRIA, a.s. "v likvidácii", Dolné Rudiny 3, 010 01 Žilina, IČO: 31 562 167, správca úpadcu: insolva, k.s., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 257 172, o zaplatenie sumy 37.116,18 eura (1.118.161,90 Sk) s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Ncb/43/2000 (pôvodne 19Cb/1070/97), o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. marca 2000, č. k. 20Cob/320/1999-158, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj,,krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. marca 2000, č. k. 20Cob/320/1999-158, potvrdil rozsudok Okresného súdu v Žiline (ďalej aj,,okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zo dňa 2. marca 1999, č. k. 19Cb/1070/1997-120, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.), rozhodol, že dovolanie proti tomuto rozsudku je prípustné (výrok II.) a určil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania vo výške 6.640 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalovaného (výrok III.).

2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd prvej inštancie za preukázané, že Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K/72/1999-378 zo dňa 16. mája 2000 bol na majetok dlžníka DREVOINDUSTRIA, a.s. “v likvidácii“ vyhlásený konkurz. 2.1. Rozhodnutie krajského súdu nie je právoplatné, nedoručovalo sa stranám, nakoľko predmetné rozhodnutie bolo doručené na Okresný súd Žilina dňa 12.06.2000, teda už v čase vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného.

3. Okresný súd prípisom zo dňa 12.7.2000 (na č. l. 167 spisu) a zo dňa 21.7.2000 (na č. l. 169 a nasl.spisu) vyzval dlžníka i jeho vtedajšieho správcu konkurznej podstaty (Gustáv Jozefčiak, Minčolská 2, Žilina) na vyjadrenie, či navrhuje pokračovať v konaní (§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb.). 3.1. Správca úpadcu podaním zo dňa 7.8.2000 (na č. l. 171 spisu) požiadal súd, aby konanie vedené na okresnom súde sp. zn. 19Ncb/43/2000 prerušil, teda nenavrhol pokračovať v konaní.

4. Žalobkyňa listom zo dňa 25.09.2000 (č. l. 174) požiadala súd o doručenie rozsudku krajského súdu, rozhodnutie žalobca prevzal dňa 18.10.2000. Žalobkyňa podala dňa 16.11.2000 voči rozsudku Krajského súdu v Žiline dovolanie (č. l. 176). 4.1. Okresný súd prípisom zo dňa 1.10.2001 na č. l. 180 spisu oznámil dovolateľke (žalobkyni), že s účinkami od 16.5.2000 nastali účinky prerušenia konania podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb., teda došlo i k prerušeniu dovolacieho konania a osoby oprávnené navrhnúť pokračovanie v konaní toto pokračovanie nenavrhli.

5. Okresný súd prípisom zo dňa 28.7.2009 (na č. l. 200 spisu) vyzval dovolateľku (žalobkyňu), aby napriek prerušeniu konania do skončenia konkurzného konania, vzhľadom na odstup času oznámila súdu, či trvá na podanom dovolaní. Podaním doručeným súdu dňa 24.8.2009 dovolateľka oznámila, že trvá na podanom dovolaní. Na opätovné výzvy súdu zo dňa 26.7.2018 (č. l. 265 spisu) i zo dňa 3.2.2020 (č. l. 292 spisu) podaniami doručenými súdu dňa 13.8.2018 (na č. l. 268 spisu) a dňa 27.2.2020 (č. l. 296 spisu) dovolateľka opätovne oznámila, že trvá na podanom dovolaní v celom jeho rozsahu.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 12.4.2018, sp. zn. 46-24K/72/1999 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty dlžníka DREVOINDUSTRIA, a.s. “v likvidácii“, spoločnosť insolva, k.s., Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 257 172. 6.1. Novoustanovený správca úpadcu podaním zo dňa 12.10.2018 (na č. l. 279 spisu) oznámil súdu, že nepodáva návrh na pokračovanie v predmetnom súdnom konaní.

7. Okresný súd prípismi zo dňa 6.3.2020 (č. l. 303 a 304 spisu) vyzval správcu konkurznej podstaty úpadcu i dlžníka (úpadcu), aby sa vyjadrili, či navrhujú, aby súd v predmetnom konaní pokračoval. Prípis bol doručený správcovi dňa 6.3.2020 a úpadcovi dňa 22.3.2020 (č. l. 306 spisu). 7.1. Správca úpadcu podaním doručeným súdu dňa 6.4.2020 (č. l. 307 spisu) oznámil súdu, že nesúhlasí s pokračovaním konania. Súčasne oznámil, že prvá schôdza veriteľov úpadcu sa konala dňa 30.5.2005.

8. Okresný súd následne opätovnými výzvami zisťoval stav konkurzného konania sp. zn. 46- 24K/72/1999, ktoré ako vyplýva z Obchodného vestníka doposiaľ nebolo ukončené.

9. Okresný súd Žilina podaním zo dňa 26.5.2025 (č. l. 339 spisu) predložil spis Najvyššiemu súdu SR. Uviedol, že v zmysle oznámenia správcu sa prvá schôdza veriteľov v konkurze na majetok úpadcu konala dňa 30.05.2005 (oznámenie na č. l. 307). Správca (vyzvaný súdom dňa 06.03.2020 (č. l. 304) po účinnosti novely (01.01.2020) zákona č. 7/2005 Z. z.), odpoveďou zo dňa 06.04.2020 nedal súhlas s pokračovaním v konaní (č. l. 307). Úpadca vyzvaný súdom dňa 06.03.2020 (č. l. 303) po účinnosti novely (01.01.2020) zákona č. 7/2005 Z. z., na výzvu nereagoval. Rozhodnutia súdu prvej aj druhej inštancie nenadobudli právoplatnosť v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného/úpadcu po rozhodnutí odvolacieho súdu. Okresný súd uviedol, že v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z., po rozhodnutí odvolacieho súdu a predtým než toto nadobudlo právoplatnosť tak nastali účinky späťvzatia žaloby a v súlade s čl. 4 ods. 1 a 2 základných princípov CSP, vec predložil na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

10. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. 10.1. Podľa ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2020 „Vkonaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.“ 10.2. Podľa § 206j cit. zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.

11. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 01.01.2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZoKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví.... V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

12. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

13. Z podania úpadcu doručeného okresnému súdu dňa 6.4.2020 (č. l. 307 spisu) súd zistil, že prvá schôdza veriteľov úpadcu sa konala dňa 30.5.2005. Správca (vyzvaný súdom dňa 06.03.2020 (č. l. 304) po účinnosti novely (01.01.2020) zákona č. 7/2005 Z. z.), odpoveďou zo dňa 06.04.2020 nedal súhlas s pokračovaním v konaní (č. l. 307). Úpadca vyzvaný súdom dňa 06.03.2020 (č. l. 303) po účinnosti novely (01.01.2020) zákona č. 7/2005 Z. z., na výzvu nereagoval.

14. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZoKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZoKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28. 07. 2022 (publikované ako R 41 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 3/2022), v zmysle ktorého „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom.“ (rovnako v 2Obdo/22/2023, 3Oboer/12/2024) Dovolací súd zároveň poukazuje na ust. § 438 ods. 2 CSP podľa ktorého nie je možné v dovolacom konaní použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku o späťvzatí žaloby. Najvyšší súd z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy nepodania návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní, aplikoval vsúlade s čl. 4 ods. 1 CSP, ustanovenie § 446 CSP, upravujúce späťvzatie dovolania, ktoré svojím účelom obsahuje pre účely dovolacieho konania obdobnú právnu úpravu ako späťvzatie žaloby obsiahnuté v § 144 a nasl. CSP.

15. Vzhľadom na vyššie prijaté závery najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania, dovolacie konanie podľa § 446 CSP, v spojení s § 47 ods. 4 ZoKR zastavil.

16. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu stanoveného zákonom, nie je žiadnej zo sporových strán možné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.