UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: DuMoPeAl, s.r.o., so sídlom Prakovce 237, 055 62 Prakovce, IČO: 36 568 279, proti žalovanému: Bautechnik Služby spol. s r.o., so sídlom Grajciar 18, 044 57 Haniska, IČO: 46 463 232, zastúpenému JUDr. Tatianou Jánošíkovou, so sídlom Rooseveltova 6, 040 01 Košice, o zaplatenie 3 210,40 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/58/2019-119 zo dňa 31. októbra 2019, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 33Cb/275/2015-91 zo dňa 13. marca 2019 zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice II pod č. k. 33Cb/275/2015-48 zo dňa 20. novembra 2018.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 20. novembra 2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 3 210,40 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 25. augusta 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to titulom ústne uzatvorenej zmluvy o dielo podľa § 536 a násl. Obchodného zákonníka z odňa 28. mája 2015. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému faktúrou č. 20150001 zo dňa 10. augusta 2015 s dátumom splatnosti dňa 24. augusta 20105 vyúčtovaná dohodnutá cena za vykonané práce v sume 3 210,40 eur, ktorú však žalovaný do podania žaloby nezaplatil. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že predmetnú faktúru neuznal, čo žalobcovi hneď po jej obdržaní, dňa 23. augusta 2015, oznámil. Fakturovanú sumu považoval naďalej za neopodstatnenú a v plnom rozsahu ju opätovne neuznal. Podľa žalovaného žalobca nevykonal práce, za ktoré mu uhradil zálohu vo výške 500,- eur a nedodržal dohodnutý termín vykonania prác.
3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na pojednávanie nariadené na deň 20. novembra 2018 o 13:30 hod. bol žalovaný riadne a včas predvolaný, ktoré predvolanie mu bolo doručené elektronicky dňa 18. augusta 2018 a žalovaný bol súdom poučený o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie. Nanariadené pojednávanie sa však žalovaný bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil, na základe čoho žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V zmysle § 274 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) tak súd návrhu žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 3 210,40 eur s 9,05 % úrokom z omeškania ročne od 25. augusta 2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Podaním doručeným súdu 14. decembra 2018 žalovaný navrhol zrušenie rozsudku pre zmeškanie s odôvodnením, že jeho konateľ Jozef Štefan sa chcel osobne zúčastniť na pojednávaní vytýčenom na deň 20. novembra 2018, avšak ráno v deň termínu pojednávania sa uňho náhle vystupňovali akútne závažné zdravotné ťažkosti v podobe silných bolestí v krížovej oblasti, v dôsledku ktorých bol nútený vyhľadať lekársku pomoc. K návrhu priložil lekársku správu z vyšetrenia zo dňa 20. novembra 2018, vystavenú Ortokal, s.r.o., Rastislavova 45, Košice, MUDr. Ondrejom Kalaninom, MPH, ortopédom.
5. Súd prvej inštancie konštatoval, že z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 20. novembra 2018 je zrejmé, že pojednávanie vo veci samej sa začalo o 13:30 hod. Na žalovaným predloženej lekárskej správe zo dňa 20. novembra 2018 bol však ako čas vyšetrenia uvedený údaj 8:11 hod. s informáciou, že žalovanému boli podané analgetiká na zmiernenie bolesti. Vzhľadom na časový odstup ošetrenia konateľa žalovaného, podané liečivá a začatie pojednávania o 13:30 hod., dospel súd k záveru, že konateľ sa pojednávania mohol zúčastniť, resp. mal dostatok času oznámiť súdu, že sa pojednávania zo zdravotných dôvodov zúčastniť nemôže. V súvislosti s uvedeným súd dodal, že v súčasnej dobe za aktuálneho stavu komunikačných technológií mal žalovaný dostatočný časový priestor na telefonické (prípadne iné) požiadanie konajúceho súdu o odročenie nariadeného pojednávania, čo však neurobil.
6. Žalovaným uvedené dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd na základe uvedeného nepovažoval za ospravedlniteľné a konštatoval, že došlo ku kumulácii podmienok na vydanie kontumačného rozsudku predpokladané C. s. p. v § 274, a to, že žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a zároveň neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
7. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením č. k. 2Cob/58/2019 zo dňa 31. októbra 2019 na základe odvolania žalovaného uvedené uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
8. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, keď pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie žalovaného začalo dňa 20. novembra 2018 o 13:30 hod., pričom konateľ žalovaného bol podľa predloženej lekárskej správy ošetrený v daný deň o 8:11 hod. Odvolací súd sa tak vzhľadom na časový odstup ošetrenia a začiatku pojednávania stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, kedy konateľ žalovaného mohol ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní a požiadať o jeho odročenie.
9. Uznesenie odvolacieho súdu napadol žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolaním z dôvodu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Dovolateľ argumentoval tým, že po celý čas sa bránil proti žalobcom uplatnenému nároku, keď mu listom zo dňa 23. augusta 2015 oznámil, že faktúru č. 20150001 neuznáva a rovnako reagoval aj na predžalobnú výzvu žalobcu listom zo dňa 16. októbra 2015. Oba listy sú pritom súčasťou súdneho spisu, nakoľko tvorili prílohu k odporu proti platobnému rozkazu. Žalovaný namietal, že v priebehu celého konania bol aktívny vo svojej obrane, a preto rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie považuje za v rozpore s cieľom a účelom ust. § 274 C. s. p., ako aj zo zásadou uvedenou v čl. 3 ods. 1 C. s. p. Uviedol, že spravodlivej ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu, ktorý rozhodol spor rozsudkompre zmeškanie v prospech žalobcu v situácii, keď žalovaný bol doteraz v konaní aktívny, podal včas odôvodnený odpor, vyjadril sa k žalobe, uplatňovaný nárok žalobcu aktívne rozporoval a z dôvodov, ktoré nespôsobil a nezavinil, zmeškal pojednávanie vo veci, pričom svoju neúčasť súdu ospravedlnil vážnymi okolnosťami, ktoré súdu aj preukázal. S poukazom na ust. § 274 C. s. p. dovolateľ zdôraznil, že nad textom zákona musí prevládnuť princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a súd dodržujúci tento princíp nemôže v takomto prípade návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť.
11. Dovolateľ poukázal na závery Nálezu Ústavného súdu českej republiky, sp. zn. IV. ÚS 3143/15 z 23. februára 2016 v súvislosti, s čím vyjadril názor, že aj v prejednávanom prípade súd z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv žalovaného a zvolil postup procesne najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu.
12. Dovolateľ opätovne opísal skutočnosti súvisiace so zdravotným stavom jeho konateľa, ktoré sa odohrali v deň pojednávania, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre meškanie. Uviedol, že konajúce súdy si samy na základe lekárskej správy vytvorili záver o závažnosti zdravotného stavu konateľa žalovaného, pričom však súdy nemajú odborné znalosti na vyvodzovanie medicínskych záverov v zmysle, či sa konateľ mohol alebo nemohol zúčastniť pojednávania alebo iným spôsobom vybavovať úradné záležitosti. Súdu neprináleží vyvodzovať odborné závery a posudzovať účinnosť liekov, či mieru bolesti.
13. Dovolateľ dodal, že ťažkosti konateľa nie sú iba bežného charakteru, pretože v minulosti prekonal ťažký pracovný úraz, následkom ktorého u neho v prípade výskytu bolesti dochádza k stiahnutiu hrudného koša s obmedzením dýchania, prudkému stúpnutiu krvného tlaku a takýto stav mal konateľ žalovaného aj v deň súdneho pojednávania.
14. Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak súd splnené všetky procesné podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
18. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.
20. Podľa § 428 C. s. p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
21. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
22. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. c/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, ž čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
23. Predmetom dovolacieho prieskumu je v posudzovanom prípade napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.
24. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/ C. s. p. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
25. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
26. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
27. Podľa § 274 C. s. p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a/ C. s. p. na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak: a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
28. Podľa § 277 ods. 2 C. s. p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
29. Z obsahu dovolania je zrejmé, že vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., dovolateľ vzhliadol v postupe súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru uprednostnil striktný výklad textu zákona pred princípom spravodlivej ochrany práv strany sporu. Namietal, že bol v konaní aktívny, podal odpor proti platobnému rozkazu a z dôvodov, ktoré nezavinil zmeškal pojednávanie vo veci, pričom svoju neúčasť ospravedlnil vážnymi okolnosťami. Dovolateľ opätovne poukázal na zdravotný stav jeho konateľa v deňpojednávania a naviac uviedol aj ďalšie skutočnosti s jeho zdravotným stavom súvisiace. Dodal, že súd uprednostnil pre neho najpohodlnejší procesný postup, avšak za daných okolností nie najvhodnejší.
30. Dovolací súd konštatuje, že vyššie špecifikovanými vadami dovolateľ s ohľadom na zdravotný stav jeho konateľa namieta, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil dôvod zmeškania pojednávania ako neospravedlniteľný. V súvislosti s rozsudkom pre zmeškanie dovolací súd zdôrazňuje, že dovolateľ má dve možnosti, ako sa proti takémuto rozhodnutiu brániť, samozrejme za splnenia zákonom stanovených podmienok. Pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 277 ods. 2 C. s. p., súd skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. aj odvolaciemu šetreniu podlieha ospravedlniteľný dôvod. Predpoklady na vydanie rozhodnutia, sa teda týmto návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, neskúmajú. Podľa § 356 písm. b/ C. s. p., prichádza do úvahy dovolanie voči kontumačnému rozsudku (rozsudku pre zmeškanie), avšak len v prípade, že neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Postup podania odvolania voči kontumačnému rozsudku pojmovo predpokladá, že strana sporu rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 273, resp. § 274 C. s. p. Strana sporu tak nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, kedy sa uplatňuje návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, avšak namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Ide tak o dva rozličné inštitúty, ktorými sa strana sporu bráni voči vydaniu kontumačného rozsudku.
31. V prejednávanom spore dovolateľ v dovolaní namieta, ako už bolo uvedené vyššie, nesprávne vyhodnotený ospravedlniteľný dôvod, ktorý sa skúma práve pri predmetnom návrhu na zrušenie dotknutého rozsudku pre zmeškanie. Ostatné dovolateľom uvedené vady konania, že v konaní bol aktívny, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní vážnymi okolnosťami, ktoré súdu preukázal, či dokonca jeho odkaz na Nález Ústavného súdu ČR spočívajú podľa názoru dovolacieho súdu v posúdení splnenia procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré podmienky bude skúmať príslušný súd v konaní o odvolaní proti vydaniu rozsudku pre zmeškanie, ktoré žalovaný podal a o ktorom zatiaľ, vzhľadom na podaný návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, nebolo rozhodnuté.
32. Dovolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie, ani odvolacieho súdu v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu, nemohla byť dovolateľovi spôsobená ujme, ktorou by sa znemožnilo uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konajúce súdy sa vysporiadali so skutkovými okolnosťami súvisiacimi so zdravotným stavom konateľa žalovaného, po ktorých vyhodnotení v spojení s časovým intervalom, ktorý uplynul od vyšetrenia do začatia pojednávania ustálili, že dôvod nedostavenia sa na pojednávanie nemožno považovať za ospravedlniteľný a za natoľko závažný, že by konateľovi žalovaného bránil v účasti na pojednávaní, resp. by mu bránil v tom, aby svoju neúčasť ospravedlnil v dostatočnom časovom predstihu pred začatím pojednávania.
33. Dovolací súd dodáva, že všetky skutočnosti uvedené dovolateľom v dovolaní sú zhodné s tými, ktoré uviedol už v odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ako aj s tým, ktoré uviedol v samotnom návrhu na zrušenie. Súdy na žiadnu z uvedených skutočností neopomenuli prihliadnuť a dovolací súd uvádza, že nie je ďalšou odvolacou inštanciou oprávnenou preskúmať správnosť skutkových zistení. Naviac dovolateľ v dovolaní uviedol aj argumenty celkom nové, doposiaľ v konaní neprednesené (ods. 13 odôvodnenia tohto uznesenia), ktoré predstavujú novoty v dovolacom konaní, ktorých uplatnenie nie je v rámci dovolania prípustné a dovolací súd nie je povinný sa nimi zaoberať.
34. Pokiaľ ide o odkaz dovolateľa na Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 3143/15 zo dňa 23. februára 2016 dovolací súd konštatuje, že to, či konajúci súd mohol v predmetnej veci rozhodnúť aj bežným rozsudkom a či je jeho procesný postup bol správny s ohľadom na splnenie podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku je v tomto štádiu konania bezpredmetné skúmať a preto otázkou sa vysporiada odvolací súd v rámci konania o odvolaní proti predmetného rozsudku.
35. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalovaného podľa § 420 písm. f/ C. s. p. nie je procesne daná, a preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p., odmietol.
36. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania Najvyšší súd SR neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.