2 Obdo 8/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. - A., a. s., L. IČO X., zastúpeného JUDr. M. G., advokátom, AK S.G. a vedľajších účastníkov na jeho strane P., a.

s., L. IČO X. a S.-A., s. r. o., L. IČO X., proti žalovanému V. S., a. s., V. zastúpenému S.-P.,

s. r. o. Z., IČO X., o návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo veci určenia

neplatnosti výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, na dovolanie žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 4Cob /97/2011-134 z 30. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Prešove č.

k. 4Cob /97/2011-134 z 30. novembra 2011   z r u š u j e a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením č. k. 4Cob/97/2011-134

z 30. novembra 2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k.

5Cb/61/2011-80 z 18. júla 2011 a súčasne rozhodol, že namietaná sudkyňa JUDr. Judita

Dubjelová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde

Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5Cb/61/2011. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa

uznesením sp zn. 5Cb/61/2011 vyhovel návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia

tak, že nariadil žalovanému, aby sa zdržal ďalšieho výkonu záložného práva formou

dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, zriadeného

v prospech žalovaného na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam č.

X. z 1. decembra 2003, registrovanej na Správe katastra S. 3. decembra 2003 pod č. V X.,

ktorý začal na základe Oznámenia o začatí výkonu záložného práva z 2. decembra 2010, a to

až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp.

zn. 5Cb/61/2011.

Odvolací súd uviedol, že dôvodom pre vydanie predbežného opatrenia je potreba

dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pričom žalobca musí osvedčiť potrebu nariadenia

predbežného opatrenia, bez ktorého by došlo k ohrozeniu jeho práva. Vychádzal zo zistenia,

že žalovaný doručil žalobcovi Oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 2. decembra

2010 a spoločnosť D. v Oznámení o dražbe č. 38/2011 špecifikovala predmet dražby. Preto,

ak by žalovaný pokračoval vo výkone záložného práva a došlo by k predaju nehnuteľností,

bol by ohrozený výkon rozhodnutia vo veci samej. Navyše, v prejednávanej veci žalobca ako

ručiteľ za dlžníka P., a. s. v rekonštrukcii, je chránený rekonštrukčným plánom v zmysle

§ 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. voči nárokom žalovaného ako veriteľa z úverovej zmluvy,

za podmienky riadneho a včasného plnenia reštrukturalizačného plánu.

Proti potvrdzujúcemu výroku uznesenia odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie.

Navrhol v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p. napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

V odôvodnení dovolania poukázal na obsah svojho odvolania proti uzneseniu súdu

prvého stupňa o vydaní predbežného opatrenia, v ktorom v súlade s § 105 ods. 1 O. s. p.

namietal miestnu príslušnosť prvostupňového súdu - Okresného súdu Stará Ľubovňa, nakoľko

neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

a poukázal na potrebu aplikácie § 84 O. s. p. v nadväznosti na § 85 O. s. p. Odvolací sa však

v evidentnom rozpore s normatívnym znením zákona touto námietkou v napadnutom

uznesení vôbec nezaoberal.

Uviedol tiež, že je účastníkom konania, v ktorom sa obchodná spoločnosť P. - S.,

s. r. o., totožne domáha určenia neplatnosti výkonu záložného práva, ktoré je zriadené

na nehnuteľnostiach v katastrálnom území S. V tejto veci žalovaný rovnako namietal miestnu

nepríslušnosť súdu prvého stupňa a Krajský súd v Prešove v uznesení č. k. 3Ncb/2/2011-81

z 21. júna 2011 rozhodol tak, že v predmetnom konaní nie je daná výlučná miestna

príslušnosť súdu podľa § 88 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Žalovaný na základe vyššie uvedeného uzavrel, že napadnutým uznesením

odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred príslušným súdom, ktorým je podľa

§ 84 O. s. p. v nadväznosti na § 85 ods. 2 O. s. p. Okresný súd Bratislava I. Odvolací súd sa

vo svojom rozhodnutí opomenul vysporiadať s námietkou miestnej nepríslušnosti uplatnenou

žalovaným v odvolaní a bez akejkoľvek logickej argumentácie sa odklonil od rozhodnutia

iného senátu Krajského súdu v Prešove. Napadnuté rozhodnutie tiež popiera princíp

predvídateľnosti práva, v rámci ktorého by sa mali obdobné veci rozhodovať rovnako, navyše

arbitrárne zasahuje do práva žalovaného ako účastníka konania. S poukazom na nálezy

ústavného súdu napokon uviedol, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej

istoty, t. j., že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých

podmienkach dáva rovnaká odpoveď.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, že v zmysle ustanovenia § 239

O. s. p. dovolanie proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia nie je prípustné a súčasne

nie sú splnené ani zákonné podmienky na podanie dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p.,

nakoľko v konaní pred súdmi nedošlo k porušeniu zákonných práv žalovaného a jeho právom

chránených záujmov. Navrhol preto dovolanie odmietnuť a priznať mu trovy dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. O. s. p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok je

prípustný.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu a ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.) alebo proti

potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), alebo

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Podľa § 239

ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,

predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 O. s. p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je

prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania dovolateľa z ustanovenia § 239 O. s. p.

nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania, smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád

vymenovaných v písmenách aj až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Žalovaný prípustnosť dovolania oprel o ustanovenie § 237 písm. h/ O. s. p. Dovolací

súd poukazuje na to, že prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p. nie je

založená už tvrdením dovolateľa o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté

niektorou z vád uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Dovolanie je prípustné iba vtedy,

ak je rozhodnutie odvolacieho súdu niektorou z vád uvedených v ustanovení § 237 O. s. p.

skutočne postihnuté.

Aj so zreteľom na námietky dovolateľa sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti jeho tvrdenia, že v prejednávanej veci mu bola nesprávnym rozhodnutím

súdu odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.

rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých

jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho

práva právom chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi, a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

V prejednávanej veci súd koná o návrhu žalobcu o nariadenie predbežného opatrenia

vo veci určenia neplatnosti výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorý s poukazom

na ustanovenie §88 ods. 1 písm. h/ O. s. p. podal na Okresný súd Stará Ľubovňa.

Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie

o veci (§ 74 ods. 2 O. s. p.). Miestna príslušnosť súdu na prejednanie a rozhodnutie veci je

jednou z podmienok konania. Podľa ustanovenia § 105 ods. 1 O. s. p. súd skúma miestnu

príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako

navrhovateľ, alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj

podľa § 84 až § 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý

účastníkovi patrí.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný vo svojom odvolaní, ktoré bolo jeho prvým

patriacim úkonom, namietal miestnu príslušnosť Okresného súdu Stará Ľubovňa

na prejednanie a rozhodnutie veci, nakoľko sa v tomto konaní nerozhoduje o existencií

samotného záložného práva k nehnuteľnosti, ale o odvodenom práve. Uviedol tiež, že Krajský

súd v Prešove uznesením č. k. 3Ncb/2/2011-81 z 21. júna 2011 vo veci s rovnakým

predmetom sporu, ktorého je tiež účastníkom na strane žalovaného, rozhodol, že na konanie je

miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania je

potrebné vyvodiť z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že

odvolací súd sa napriek zákonom stanovenej povinnosti vo svojom rozhodnutí nevyrovnal

so žalovaným v odvolaní namietaným nedostatkom miestnej príslušnosti súdu.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie/vyplývajúca z ustanovenia § 157

ods. 2 O. s. p. znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého

v základnom práve na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému

uplatneniu.

V prejednávanom prípade sa podľa názoru najvyššieho súdu odvolací súd dostatočne

a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalovaný v odvolaní,

dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nereagoval. Takýmto postupom

súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.

Keďže v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého uznesenia

odvolacieho súdu zrejmé, prečo považuje námietky ohľadne miestnej príslušnosti súdu

za neopodstatnené, treba považovať takého rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov, nedávajúce dostatočné záruky pre to, že bolo vydané spôsobom, ktorý by

zabezpečil zaručené právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd v tejto súvislosti ďalej dáva

do pozornosti, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 283/09 vyslovil, že

iba taký sudca, určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného

súdu ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, resp.

nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru.

Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zodpovedá taký postup súdu,

v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky rozhodnutia predloženého mu na súdne

preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého

zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý

z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. Podľa čl.

I ods. 1 Ústavy SR Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže

sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu

obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú

otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Pochybil preto

odvolací súd, keď tiež ponechal bez povšimnutia žalovaným predložené rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove 3Ncb/2/2011-81 z 21. júna 2011.

Uvedený vadný procesný postup odvolacieho súdu, ktorý napĺňa ustanovenie § 237

písm. f/ O. s. p., je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté rozhodnutie zrušiť,

pretože rozhodnutie postihnuté takýmito vadami nie je možné považovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil podľa § 243b O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. marca 2012

JUDr. Beata Miničová v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová