UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: Václavů, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35 876 735, so správcom Mgr. Imrichom Šimulákom, so sídlom kancelárie Ul. Slobody 43, 022 01 Čadca, v časti o návrhu na výmenu konkurzného správcu na základe uznesenia schôdze veriteľov zo dňa 16.11.2018, o dovolaní veriteľa UNISTAV HSV spol. s.r.o., so sídlom Veterná Poruba č. 134, 031 04 Veterná Poruba, IČO: 36 172 669 v konkurze, za ktorú koná správca konkurznej podstaty JUDr. Eva Plichtová, PhD., právne zastúpená JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom Aleja Slobody 1890/50, 026 01 Dolný Kubín, proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. mája 2019, č. k. 43CoKR/6/2019-1318, takto
rozhodol:
Dovolanie veriteľa o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, uznesením z 22. januára 2019, č. k. 1K/12/2015-1260, odmietol návrh schôdze veriteľov na výmenu správcu konkurznej podstaty.
2. Okresný súd uznesením zo dňa 13.06.2016, č. k. 1K/12/2015-474 do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu Václavů, s.r.o. ustanovil Mgr. Imricha Šimuláka. Veriteľ UNISTAV HSV spol. s.r.o. (ďalej aj „veriteľ“), za ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Eva Plichtová, PhD., podaním zo dňa 19.11.2018 navrhol odvolať konkurzného správcu Mgr. Imricha Šimuláka z funkcie a ustanovenie nového správcu konkurznej podstaty, a to na základe toho, že dňa 16.11.2018 sa konala schôdza veriteľov, predmetom rokovania ktorej bolo aj hlasovanie o výmene správcu. Z predloženej zápisnice vyplýva, že schôdze veriteľov sa zúčastnil len jeden veriteľ (ďalej aj „navrhovateľ “), a to UNISTAV HSV spol. s.r.o., ktorý navrhol výmenu správcu Mgr. Imricha Šimuláka za nového správcu JUDr. Miloša Levrinca, S1201, so sídlom kancelárie J, Kozáčeka 13E, Zvolen. Za odvolanie správcu Mgr. Imricha Šimuláka hlasoval prítomný veriteľ UNISTAV HSV, spol. s.r.o. s počtom hlasov 3.647.920. Celkový počet hlasov veriteľov oprávnených na schôdzi veriteľov hlasovať podľa prílohzápisnice je 4.942.172, teda veriteľ, ktorý hlasoval za disponoval 73,81 % hlasov všetkých veriteľov.
3. Zvolanie schôdze veriteľ zdôvodnil ust. § 36 ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštruktualizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“) pre závažné porušenie povinnosti ustanovené týmto zákonom. Oznámeniami, ktoré boli zverejnené v Obchodnom vestníku (ďalej aj „OV“) č. 52/2016 zo dňa 16.03.2016, OV č. 206/2016 zo dňa 26.10.2016, OV č. 185/201 z 27.09.2016 a v OV č. 112/2016 z 10.06.2016 bol do súpisu majetku konkurznej podstaty spísaný hnuteľný a nehnuteľný majetok, a to najmä byty nachádzajúce sa v bytovom dome Kubínske terasy, zapísané na LV č. XXXX k. ú. C. P.. Správca Mgr. Imrich Šimulák v konaní o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/4/2018 listom zo dňa 03.07.2018 oznámil súdu, že žalobu žalobcov 1 /a 2/ D. D. a jeho manželky O.. E. D., ktorou sa domáhali vylúčenia majetku zapísaného v súpise majetku všeobecnej podstaty, v doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 185/2016 zo dňa 27.09.2016 (opravený v Obchodnom vestníku Č. 190/2016 dňa 04.10.2016), a to: byt č. 7, 2. poschodie, vchod 8A, spoluvlastnícky podiel: 1/1, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie: C. P., nachádzajúci sa na parcele číslo XXXX/XX, druh stavby 9, popis stavby bytový dom, P. terasy, so súpisným číslom XXXX, na pozemku reg. C KN pare. číslo XXXX/XX, s podielom XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu v celom rozsahu uznáva. Na schôdzi veriteľov dňa 26.09.2018 sa zástupca veriteľov nahliadnutím do správcovského spisu dozvedel, že v exindačných konaniach o vylúčenie vecí z konkurzu vedených na Okresnom súde Žilina (viacerých konaniach) boli na základe identického uznávacieho prejavu ako správca urobil v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cbi/4/2018 vydané rozsudky pre uznanie nároku, ktorým bolo žalobám žalobcov v celom rozsahu vyhovené, pričom tieto rozsudky boli postupne doručované správcovi v období už od 06/2018. Ani jeden z týchto rozsudkov správca ku dňu konania schôdze nezverejnil v Obchodnom vestníku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca bez toho, aby uvedený postup konzultoval so zástupcom veriteľov uznal dôvodnosť podanej žaloby o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty, viedlo k vylúčeniu spolu 36-tich bytov a nebytových priestorov zo všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Priemerná súpisová hodnota jedného bytu je určená na sumu 80.000,- Eur, z toho vyplýva že vyššie uvedeným konaním správca de facto umožnil vylúčiť z konkurznej podstaty majetok v súpisnej hodnote 2.880.000,- Eur.
4. Podľa súdu prvej inštancie zo spisu vyplynulo, že konaním správcu nedošlo k závažnému porušeniu povinností správcu. Procesný postup správcu v exindačných konaniach nie je upravený v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, pričom správca ako strana sporu (žalovaný) postupoval v exindačných konania v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, teda nepostupoval podľa názoru konkurzného súdu svojvoľne. Správca svoje uznanie nároku náležite odôvodnil, a to poukazom na záver Ústavného súdu SR, sp. zn. I.US 549/2015 zo dňa 16.03.2016. Pokiaľ je teda právny názor správcu totožný s názorom Ústavného súdu SR, ktorý je prezentovaný vo vyššie uvedenom rozhodnutí, nemožno od neho vyžadovať, aby v exindačných sporoch podával vyjadrenia v rozpore so svojim právnym názorom (bez ohľadu na skutočnosť, že ide o právny názor odlišný od právneho názoru zástupcu veriteľov), pričom zároveň takéto konanie správcu vykazovalo znaky konania s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k prihláseným veriteľom, keď sa zbytočne nenavyšujú trovy exindačných konaní, keďže tieto môžu byť v zmysle ust. § 78 ods. 5 ZoKR podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou proti dotknutej podstate, a tým by došlo k ovplyvneniu uspokojenia veriteľov prihlásených do konkurzu.
5. Na odvolanie veriteľa UNISTAV HSV spol. s.r.o., za ktorého koná správca konkurznej podstaty JUDr. Eva Plichtová, PhD., ( ďalej aj „odvolateľ“) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 23. mája 2019, č. k. 43CoKR/6/2019-1318, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 22. januára 2019, č. k. 1K/12/2015-1260, potvrdil.
6. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ správca konkurznej podstaty postupoval v súdnom spore podľa vlastného právneho posúdenia, aj keď odlišného od právneho posúdenia niektorého z veriteľov, nejde o porušenie povinností správcu konkurznej podstaty v zmysle § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR. Postup podľa vlastného právneho uváženia je naopak formou výkonu funkcie s odbornou starostlivosťou.
7. V predmetnom konaní nebolo úlohou súdov určiť, či zvolený postup správcu v súdnom konaní bol správny alebo nesprávny, súd sa vzhľadom na rozhodnutie schôdze veriteľov zaoberal iba tým, či autonómny postup správcu v súdnych konaniach predstavuje porušenie právnej povinnosti podľa § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR.
8. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že správca na svoj postup potreboval správca súhlas veriteľského výboru (zástupcu veriteľov). Postup v súdnom konaní nespadá medzi úkony vymenované v § 83 ods. 1 ZoKR. Správca preto nebol povinný požiadať v zmysle § 84 ods. 1 ZoKR príslušný orgán o poskytnutie záväzného pokynu. Správca postupoval spôsobom, ktorý vyhodnotil ako najhospodárnejší, a za túto voľbu si nesie zodpovednosť.
9. Odvolací súd poukázal na ust. § 78 ods. 5 ZoKR upravuje povinnosť správcu v prípade rozhodnutia súdu o vylúčení majetku tento bezodkladne vylúčiť zo súpisu a ustanovuje, že trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu sú pohľadávkou proti podstate. Citované ustanovenie tak neupravuje povinnosť správcu zverejňovať rozsudky v konaniach o vylúčenie veci z podstaty a vzhľadom na časovú súvislosť ukončenia konania a vylúčenia majetku upravuje, že správca je povinný postupovať „bezodkladne“. Pokiaľ právoplatné rozsudky v konaniach o vylúčenie nadobudli právoplatnosť v lete 2018 a správca na ich základe v októbri 2018 majetok uvedený v rozsudkoch vylúčil, nejde o taký časový rozdiel, ktorý by sa dal vyhodnotiť ako opakované a závažné porušenie povinnosti. Osobitne s prihliadnutím na počet súdnych konaní a skutočnosť, že rozhodnutia v jednotlivých konaniach boli prijímané postupne. Práva veriteľov neboli týmto postupom správcu žiadnym spôsobom dotknuté.
10. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že skutočnosť, že správca konkurznej podstaty postupoval v súdnom konaní podľa vlastného právneho posúdenia, ani skutočnosť, že majetok z konkurznej podstaty vylúčil v októbri 2016 ak rozsudky po vylúčení majetku nadobúdali právoplatnosť v lete 2016, nepovažoval odvolací súd za naplnenie podmienok odvolania správcu podľa § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR.
11. Pokiaľ išlo o posúdenie splnenia podmienok na odvolanie správcu podľa § 36 ods. 1 písm. c) ZoKR, zákon upravuje, že ďalšia (nie prvá) schôdza veriteľov môže rozhodnúť o výmene správcu vtedy, ak výmenu správcu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov. Z dikcie zákona tak vyplýva, že ide o trojštvrtinovú väčšinu hlasov všetkých veriteľov, nielen tých veriteľov, ktorí sú prítomní na schôdzi veriteľov. Preto aj keď ku dňu hlasovania mal navrhovateľ 100 % hlasov všetkých prítomných veriteľov, táto skutočnosť je irelevantná a je nutné vychádzať z toho, akým počtom hlasov disponoval navrhovateľ vzhľadom na celkový počet hlasov. Odvolateľ hlasoval za výmenu správcu ako veriteľ, ktorý má 3.647.920 hlasov, pričom z konkurzného spisu vyplýva, že všetci veritelia majú spolu 4.942.172 hlasov. Odvolateľ tak disponuje 73,81 % hlasov zo všetkých hlasov veriteľov. Na dosiahnutie trojštvrtinovej väčšiny hlasov zo všetkých hlasov veriteľov by bolo potrebných aspoň 3.706.629 hlasov. Odvolací súd tak zistil, že nebola splnená ani podmienka upravená v § 36 ods. 1 písm. c) ZoKR na to, aby schôdza veriteľov bola oprávnená rozhodnúť o výmene správcu.
12. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal veriteľ dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že procesným postupom krajského súdu, mu bolo znemožnené uskutočňovať jeho patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Zároveň podľa dovolateľa, rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.). Rovnako napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu i prvej inštancie je vo svojich dôsledkoch prekvapivým a arbitrárnym rozhodnutím a z toho dôvodu je v rozpore s ustálenou judikatúrou dovolacieho ( uznesenie NS SR z 17.10. 2011, sp. zn. 7Cdo/42/2010) čo zakladá aj dovolací dôvod podľa ust. § 421 ods. a/ C. s. p. Preto veriteľ navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. mája 2019, č. k. 43CoKR/6/2019-1318 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
13. Podľa dovolateľa C. s. p. nevylučuje prípustnosť dovolania aj vo veciach upravených ZoKR. Podľadovolateľa dovolací súd by sa mal zaoberať dvomi právnymi otázkami: 1. konanie správcu konkurznej podstaty Mg, Imricha Šimuláka v exindačných konaniach vedených na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/5/2018, 5Cbi/2/2018, 43Cbi/,/2018, 38Cbi/7/2018, 43Cbi/l0/2018 43Cb/3/2018, 43Cbi/16/2018, 43Cbi/17/2018, 43Cbi/18/2018, 43Cbi/4/2018, 38Cbi/8/2018, 38Cbi/2/2018, 43Cbi/6/2018, 43Cbi/13/2018, 43Cbi/5/2018, 43Cbi/8/2018, 10Cbi/3/2018, 10Cbi/1/2018, 10Cbi/5/20l8, 18Cbi/6/2018, 44Cbi/4/2018, 44Cbi/,/2018, 44Cbi/2/2018l, 38Cbi/6/2018, 38Cbi/6/2018, 43Cbi/15/2018, 18Cbi/4/2018, 18Cbi/2/2018, 18Cbi/3/2018, 38Cbi/4/2018, 44Cbi/7/2018, 44Cbi/6/2018, 38Cbi/S/2018, 38Cbi/3/2018, 44Cbi/3/2018 a 44Cbi/5/2018, ktorý bez toho aby takýto postup konzultoval so zástupcom veriteľov uznal žaloby žalobcov, ktorými sa domáhali vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu, čím došlo k zníženiu súpisovej hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu o 2.880.000,- Eur, predstavuje porušenie povinností správcu konkurznej podstaty v zmysle § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR a zakladá dôvod na jeho odvolanie na (nie prvej) schôdzi veriteľov. 2. konanie správcu konkurznej podstaty Mgr. Imricha Šimuláka v rámci konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1K/12/2015 na majetok dlžníka: Václavú, s.r.o., Podhora 26, 034 01 Ružomberok, IČO: 35876 735, ktorý prvýkrát zverejnil oznámenie o vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty v Obchodnom vestníku až oznámením zo dňa 15.10.2018, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 204/2018 zo dňa 22.10.2018, napriek tomu, že niektoré z rozsudkov v konaniach vedných na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/5/2018, 5Cbi/2/2018, 43Cbi/l/2018, 38Cbi/7/2018, 43Cbí/10/2018, 43Cbi/3/2018, 43Cbi/16/2018, 143Cbi/17/2018, 43Cbi/18/2018, 43Cbi/4/2018, 38Cbi/8/2018, 38Cbi/2/2018, 43Cbi/6/2018, 43Cbi/13/2018, 43Cbi/5/2018, 43Cbi/8/2018, 10Cbi/3/2018, 10Cbi/l/2018, 10Cbi/5/2018, 18Cbi/6/2018, 44Cbi/4/2018, 44Cbi/l/2018, 44Cbi/2/2018l, 38Cbi/6/2018, 38Cbi/6/2018, 43Cbi/15/2018, 18Cbi/4/2018, 18Cbi/2/2018, l8Cbi/3/2018, 38Cbi/4/2018, 44Cbi/7/2018, 44Cbi/6/2018, 38Cbi/5/2018, 38Cbi/3/2018, 44Cbi/3/2018 a 44Cbi/5/2018 nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť už v mesiaci 7/2018 predstavuje porušenie povinností správcu konkurznej podstaty v zmysle § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR a zakladá dôvod na jeho odvolanie na (nie prvej) schôdzi veriteľov. Podľa názoru veriteľa mal správne odvolací súd vyššie uvedené právne otázky posúdiť tak, že dôvody pre odvolanie správcu boli dané nakoľko vyššie popísaný postup správcu, bol jednoznačne v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov a pravidlami speňažovania resp. vylučovania majetku, ktorý je ustanovený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v dôsledku ktorého bola súpisová hodnota majetku, ktorý podlieha konkurzu znížená o sumu 2.880.000,- Eur, a že takýto postup predstavuje porušenie povinností správcu konkurzne podstaty v zmysle § 36 ods. 1 písm. a) ZoKR a zakladá dôvod na jeho odvolanie na (nie prvej) schôdzi veriteľov.
14. Podľa dovolateľa, zo strany správcu uznaním žalôb žalobcov, ktorými sa domáhali vylúčenia majetku z konkurznej podstaty úpadcu, pred podaním žiadosti o uloženie záväzného pokynu zo strany zástupcu veriteľov a následne nevylúčením majetku zo súpisu bezodkladne po rozhodnutí súdu, došlo k závažnému porušeniu povinnosti uvedenej v § 84 ods. 1ZoKR, ktoré je dôvodom na odvolanie správcu z jeho funkcie.
15. K dovolaniu veriteľa sa vyjadril správca konkurznej podstaty Mgr. Imrich Šimulák, ktorý sa stotožnil s rozhodnutiami provoištančného i odvolacieho súdu, preto s dovolaním nesúhlasil.
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas osoba dotknutá napadnutým rozhodnutím zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) predovšetkým skúmal, či proti napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustný tento mimoriadny opravný prostriedok.
17. Podľa ustanovenia § 419 C. s. p. dovolanie je možné podať proti rozhodnutiu odvolacieho súdu iba vtedy, ak zákon použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku pripúšťa. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam.
18. Dovolanie veriteľa bolo podané v konkurznom konaní vedenom podľa zákona č. 7/2005 Z. z. okonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ustanovení § 196 zakotvil primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku. Na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konania a konanie o oddlžení sa tak primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak ZoKR neustanovuje inak. Primerané použitie všeobecného procesného predpisu znamená, že tam, kde zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako osobitný predpis určitú procesnú situáciu priamo nerieši a zároveň použitie všeobecného procesného predpisu priamo nevylučuje, použije sa právna úprava všeobecného procesného predpisu, t. j. Civilného sporového poriadku.
19. Použitie mimoriadnych opravných prostriedkov (dovolanie a ani dovolanie generálneho prokurátora) v konaní vedenom podľa ZoKR, v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZoKR nie je prípustné proti uzneseniu vydanému v konaní podľa tohto zákona. Uvedené zákonné ustanovenie vylučuje, aby rozhodnutie vydané v konkurznom konaní, reštrukturalizačnom konaní a v konaní o oddlžení podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii bolo podrobené dovolaciemu prieskumu Najvyšším súdom Slovenskej republiky v prípade podania dovolania, alebo dovolania generálneho prokurátora.
20. Nakoľko ZoKR ako osobitný predpis vylučuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, nemôže sa účastník konkurzného konania, domáhať prípustnosti dovolania podľa ustanovení § 419 a nasl. Civilného sporového poriadku upravujúcich dovolanie (rovnako rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v uzneseniach z 29. marca 2017, sp. zn. 2Obdo/2/2010; z 13. októbra 2010, sp. zn. 5Obdo/57/2011; z 30. novembra 2011, sp. zn. 3Obdo/76/2016, sp. zn. 4Obdo/32/2017; z 31. decembra 2017, sp. zn. 3Obdo/53/2017 z 30. októbra 2017).
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie veriteľa smeruje proti rozhodnutiu vydanému v konkurznom konaní, a preto v zmysle ustanovenia § 198 ods. 1 ZoKR je neprípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie veriteľa odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
22. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.