2Obdo/74/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: PETRODOM trade, s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 767 090, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou VÁLKY PARTNERS s.r.o., so sídlom Muškátová 792/36, 821 01 Bratislava proti žalovanému: Mgr. Petrovi Forgáčovi, Obchodná 2, 811 06 Bratislava - správca konkurznej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., Mikulášska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 35 864 729, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2017, č. k. 1CoKR/69/2016-173, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 22.06.2016, č. k. 1Cbi/545/2011-144, s poukazom na § 92 ods. 1 O. s. p. a § 83 O. s. p., zamietol návrh žalobcu na vstup ďalšieho účastníka na strane žalobcu - U. P. do konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 1Cbi/545/2011.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11Cbi/24/2015 už prebieha samostatné konanie účastníkov U. P., v procesnom postavení žalobcu, proti žalovanému Mgr. Peter Forgáč, SKP úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., identického premetu a skutkových okolností ako vo veci sp. zn. 1Cbi/545/2011. V konaní sp. zn. 11Cbi/24/2015 sa U. P. ako žalobca domáha vylúčenia spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ce na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX., k. ú. T. nad Q., vedené na OÚ G., katastrálny odbor, a to na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 1181 m2 zastavané plochy a nádvoria, na pozemku parc. č. 700/11 o výmere 1448 m2 zastavané plochy a nádvoria a na stavbe - obchodný dom súp. č. XXXX postavený na pozemku parc. č. XXX/XX z konkurznej podstaty úpadcu FACTUM trade, s.r.o. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pripustením vstupu U. P. ako ďalšieho účastníka na strane žalobcu by došlo k založeniu prekážkylitispendencie (§ 83 O. s. p.) s identickým skôr začatým konaním sp. zn. 11Cbi/24/2015, v ktorom U. P. vystupuje v postavení žalobcu. Zhodnosť skutkového a právneho základu ako aj predmetu konania vyplýva i z návrhu žalobcu, ktorý podaním z 23.11.2015 navrhol na uvedenom základe a s poukazom na hospodárnosť konania spojiť veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/545/2011 a sp. zn. 11Cbi/24/2015. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na pripustenie vstupu U. P., ako ďalšieho účastníka na jeho strane v konaní sp. zn. 1Cbi/545/2011 ako nedôvodný, neprípustný pre prekážku litispendencie, neopodstatnený, nehospodárny a účelový.

3. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 30.05.2017, č. k. 1CoKR/69/2016-173, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p., sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Odvolací súd zdôraznil, že občianske súdne konanie v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj po prijatí nového procesného predpisu bolo a je charakteristické dispozičnou zásadou umožňujúcou žalobcovi disponovať so žalobou vrátane práva navrhovať jej zmenu či určovať okruh účastníkov konania. Táto zásada však podlieha v určitých úkonoch žalobcu „schváleniu“ (rozhodnutiu) súdu. Rozhodnutiu súdu podliehal aj návrh na rozšírenie okruhu účastníkov konania. Z ustanovenia § 92 ods. 1 O. s. p. nevyplývala povinnosť súdu rozhodnúť o návrhu žalobcu na pripustenie vstupu ďalšieho účastníka vždy a bez výhrad len pozitívne, t. j. takémuto návrhu bez ďalšieho vyhovieť.

5. Odvolací súd sa s poukazom na okolnosti kauzy prejednávanej veci, t. j. na skutkový stav zrejmý z obsahu spisu súdu prvej inštancie, stotožnil so správnosťou právneho záveru súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu žalobcu na pripustenie rozšírenia okruhu žalobcov o ďalšieho žalobcu U. P.. Odvolací súd dodal, že U. P. už vystupuje ako žalobca v inom samostatnom súdnom konaní Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 11Cbi/24/2015, v ktorom sa rovnako proti žalovanému Mgr. Peter Forgáč, SKP úpadcu FAKTUM trade, s.r.o., domáha vylúčenia identických nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. Identita predmetu, účastníka na strane žalobcu a skutkových okolností s vecou 1Cbi/545/2011 vyplýva aj z návrhu samotného žalobcu PETRODOM trade, s.r.o. zo dňa 23.11.2015 (zal. na čl. 93/99 spisu súdu prvej inštancie), ktorým sa žalobca domáhal spojenia vecí, sp. zn. 11Cbi/24/2015 a sp. zn. 1Cbi/545/2011.

6. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 C. s. p.

7. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

8. Dovolateľ uviedol, že predmetné súdne konanie sa zverejnením zápisu nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Sello, s.r.o. v Obchodnom vestníku priamo zo zákona prerušilo. Nakoľko ku dňu podania opravného prostriedku neprestali účinky konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu Sello, s.r.o., predmetné súdne konanie je ex lege prerušené. Dovolateľ dodal, že okrem zrušenia konkurzu pre nedostatok majetku; zrušenia konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku; zastavenia konkurzného konania odvolacím súdom, zákon nepozná žiaden iný dôvod na pokračovanie v prerušených konaniach počas prebiehajúceho konkurzného konania, s výnimkou návrhu na pokračovanie od správcu konkurznej podstaty, ktorý v predmetnom konaní nikdy nebol podaný. Pritom v predmetnom súdnom konaní návrh na pokračovanie zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu Sello, s.r.o. nikdy podaný nebol, čo má za následok, že v predmetnom konaní nie je možné pokračovať.

9. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1MObdo/2/2010, v ktorom sa uvádza, že konanie vedené na súde bolo prerušené zo zákona, bez ohľadu na to, či vydal súd uznesenie o prerušení. Pokiaľ súd zruší konkurz, rozhodne aj o zániku správcu podstaty, ktorý nemôže už zasahovaťdo tohto konania (udelením súhlasu na pokračovanie sporu, ale nebráni nič tomu, aby súd v prerušenom spore pokračoval). Z uvedeného je podľa dovolateľa zrejmé, že súd prvej inštancie, resp. odvolací súd, mohli v konaní pokračovať na základe súhlasu správcu úpadcu Sello, s.r.o. s pokračovaním sporu alebo v situácii pokiaľ súd zruší konkurz a tým aj funkciu správcu konkurznej podstaty.

10. V dovolaní dovolateľ s poukazom na § 69 a 70 ods. 1 písm. b/ a c/ ZKR zdôraznil, že zapísané nehnuteľnosti boli zaradené do konkurznej podstaty úpadcu FAKTUM trade, s.r.o. v roku 2007 a boli spočiatku evidované vo všeobecnej podstate tohto úpadcu Nakoľko jediný zabezpečený konkurzný veriteľ dovtedy vystupujúci v konkurznom konaní úpadcu FAKTUM trade s.r.o. v dôsledku rozhodnutia súdu č. k. 1Cbi/57/2010-34 prestal byť účastníkom konkurzného konania, konkurz nemal od 17.10.2012 žiadneho zabezpečeného veriteľa a oddelená podstata zabezpečeného veriteľa zanikla. Zabezpečená pohľadávka uspokojením zaniká a záložný veriteľ v konkurznom konaní stráca postavenie záložného veriteľa. V tomto prípade však záložný veriteľ nestratil v konkurznom konaní svoje postavenie záložného veriteľa v dôsledku uspokojenia pohľadávky, ale v dôsledku rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I.

11. V závere dovolania dovolateľ podotkol, že vzhľadom na kogentné ust. § 47 ods. 1 ZKR, je konanie prerušené a dovolací súd by vo veci ani nemal konať, pričom napadnuté rozhodnutie ani nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Na základe uvedeného, dovolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania.

12. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. f/ C. s. p.

13. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 14. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol Civilný sporový poriadok v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.

15. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

16. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho v súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

17. Podľa dovolateľa, je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu (ako aj súdu prvej inštancie) založené na právnom posúdení, ktoré sa odchýlilo od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri výklade § 47 ods. 1 ZKR, podľa ktorého je prebiehajúce konanie priamo zo zákona prerušené (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

18. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 C. s. p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

19. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu, týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať či dovolací súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

20. Zároveň bol prijatý záver, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., by mal dovolateľ: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť (a označením konkrétneho stanoviska, judikátu alebo rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená.

21. V uznesení z 8. júna 2017, sp. zn. 3Cdo/52/2017 zároveň dovolací súd skonštatoval, že v prípade dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (rovnako aj uznesenie najvyššieho súdu z 26. septembra 2017, sp. zn. 1Cdo/206/2016, bod 16).

22. V prípade, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť označením rozhodnutí dovolacieho súdu, od ktorých sa odvolací súd v riešenom spore odklonil. Tento dôvod prípustnosti sa viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.

23. Ak už došlo k judikatórnemu vyriešeniu určitej otázky a k publikovaniu niektorého rozhodnutia alebo stanoviska riešiaceho túto otázku v Zbierke, je potrebné, aby súdy tento judikatórny posun vo svojej rozhodovacej praxi zohľadňovali. Skutočnosť, že súd bez vysvetlenia nerešpektuje niektorý judikát najvyššieho súdu, oslabuje presvedčivosť jeho rozhodnutia. Ide tiež o negatívny dopad na predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci nemusístotožniť s judikátom najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne podobnej veci, avšak je nevyhnutné, aby svoj odlišný právny názor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení rozhodnutia a dostatočne vysvetlil, prečo nebolo možné stotožniť sa s judikátom.

24. Je potom úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu dovolateľom uvedené, t. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí“ dovolací súd, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby tento odklon, ak bude mať za to, že dovolanie je prípustné, z hľadiska právneho posúdenia vec vyriešil. Dovolateľ preto musí v dovolaní presne uviesť, ktorý konkrétny judikát (rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky) nerešpektoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí (Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., 2016, str. 1382).

25. Dovolací súd konštatuje, že žalobca v podanom dovolaní, dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., vymedzil tou skutočnosťou, že okresný aj krajský súd, sa odchýlili od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke výkladu prerušenia konkurzného konania podľa § 47 ods. 1 ZKR v spojení s § 69 a 70 ods. 1 písm. b/ a c/ ZKR. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. a obsahu dovolania dovolací súd má za to, že zákonné náležitosti dovolania neboli naplnené. Dovolateľ síce uviedol z akého dôvodu nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, avšak neuviedol žiadnu konkrétnu právnu otázku, ktorá by bola zásadného významu pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Rovnako v dovolaní absentuje rozhodnutie dovolacieho súdu, od ktorého sa odvolací súd mal odkloniť, nakoľko z dovolateľom označeného rozhodnutia, nie je jednoznačne zrejmé, akým nesprávnym právnym posúdením v tejto veci, došlo k odklonu pri vydaní rozhodnutí konajúcimi súdmi.

26. Na takto uvedený dôvod uvedený v dovolaní vo všeobecnej rovine, nemohol dovolací súd prihliadnuť, pretože by tak došlo k uskutočneniu dovolacieho prieskumu v rozpore s účelom a s koncepciou Civilného sporového poriadku, vyjadrenou v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. Dovolací súd preto konštatuje, že žalobca v podanom dovolaní, v zmysle vyššie uvedeného (viď body 19 až 24), nešpecifikoval právnu otázku, od ktorej sa konajúce súdy odchýlili od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel dovolací súd k záveru, že v podmienkach daného sporu k naplneniu tvrdeného dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., nedošlo. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. f/ C. s. p., pretože dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 C. s. p.

28. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.

29. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.