2 Obdo 73/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., s.r.o., P., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. B., advokátom, M., proti žalovaným: 1/ U., spol. s r. o., Č.,
IČO: X., 2/ E. I., s. r. o., B., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. M. S., advokátkou, J., IČO:
X., o zaplatenie 24 020,73 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 15Cb/133/2009, na dovolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 27. júna 2012, č. k. 4Cob/31/2012-192, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovaného v 2. rade o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 21. 12. 2011, č. k.
15Cb/133/2009-142 žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 24 020,73 Eur
s 9,75% ročným úrokom z omeškania od 06. 10. 2009 do zaplatenia a trovy konania vo výške
7 178,94 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému v 2. rade uložil
povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 1 441,-- Eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku za odpor, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol. Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní bolo preukázané
tvrdenie žalobcu, že žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili dňa 15. 05. 2008 zmluvu o dielo
č. 08-0097/OKNÁ, predmetom ktorej bola dodávka a montáž plastových výplní na stavbe
„Thermal park B." v rozsahu ponukového rozpočtu zhotoviteľa č. 08/0097. Na základe
požiadavky žalovaného v 1. rade žalobca vykalkuloval práce naviac, ktoré už neboli kryté
predmetnou zmluvou a zaslal ich žalovanému v 1. rade. Tieto práce naviac spočívali v dodaní
drahších výplní otvorov okienka to namiesto plastových okien, okná hliníkové. Rozdiel tejto
ceny je predmetná uplatnená pohľadávka.
Súd prvého stupňa vo veci rozhodol skorším rozsudkom zo dňa 25. 05. 2010, č. k.
15Cb/l33/2009-73, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Na základe odvolania
žalobcu Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd uznesením zo dňa 23. 11. 2010, č. k.
4Cob/160/2010-98 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V tomto zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude
v ďalšom konaní zistiť, o aké práce naviac vo výške 5 605,89 Eur bez DPH ide, ktoré uhradil
investor - E. I., s. r. o., B., žalovanému v 1. rade, či nešlo o predmetné naviac práce za dielo,
týkajúce sa výplní otvorov okien a dverí, ktoré realizoval žalobca a či zaplatením týchto
naviac prác od investora - žalovaného v 2. rade, sa žalovaní neobohatili na úkor žalobcu a ak
za tieto naviac práce prijal žalovaný v 1. rade odplatu od investora - žalovaného v 2. rade
na úkor žalobcu, či nejde o bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Ďalej odvolací súd v tomto zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého stupňa
zaoberať sa listinným dôkazom - dohodou o urovnaní z 18. 03. 2009, uzatvorenou medzi
žalovaným v 1. rade ako generálnym dodávateľom diela „Thermal park B."
a investorom, ktorý je súčasne majiteľom diela - žalovaným v 2. rade. Podľa čl. II/3.4. tejto
dohody z 18. 03. 2009 sa žalovaný v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade naviac
práce vo výške 5 605,89 Eur bez DPH do 15. 04. 2009. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom
konaní bude sa vysporiadať, aké práce naviac vo výške 5 605,89 Eur bez DPH uhradil
žalovaný v 2. rade ako investor žalovanému v 1. rade ako generálnemu dodávateľovi diela.
Súd prvého stupňa v ďalšom konaní na návrh žalobcu uznesením zo dňa 29. 03. 2011,
č. k. 15Cb/l33/09-104, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 04. 2011 pripustil do konania
na strane žalovaného E. I., s. r. o., B., IČO: X., ako žalovaného v 2. rade.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal ďalšie dokazovanie a zistil, že žalobca a žalovaný
v 1. rade trvali na svojich doterajších prednesoch podaných v konaní. Žalovaný v 2. rade
uviedol, že nie je v konaní pasívne legitimovaný, pretože so žalobcom nemal žiaden zmluvný
vzťah, bol objednávateľom a zároveň majiteľom diela a žalovaný v 1. rade bol generálnym
dodávateľom, a preto v zmluvnom vzťahu bol žalobca iba so žalovaným v 2. rade. Žalobca
bol subdodávateľom pre žalovaného v 2. rade, ale zmluvný vzťah existoval iba medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade. Bola medzi nimi uzatvorená zmluva o dielo, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal dodať žalovanému v 1. rade predmetné okná a dvere a žalovaný v 1. rade sa zaviazal žalobcovi zaplatiť za túto dodávku. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nikto
mu neoznámil, že v dôsledku zmeny použitého materiálu okien dôjde k zvýšeniu ceny
dodaných okien, preto nemá žiaden dôvod platiť žalobcovi naviac za tieto okná, pretože s ním
nemá žiaden zmluvný vzťah a všetky finančné záväzky, ktoré pre neho vyplývali
z predmetného diela má žalovaný v 2. rade uhradené.
Súd prvého stupňa zistil, že dňa 18. 03. 2009 bola medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade uzatvorená Dohoda o urovnaní, predmetom ktorej bola úprava
všetkých sporných práv a povinností vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu založeného
zmluvou o diele č. 9/2007B/uzatvorenou dňa 05. 09. 2007 na predmet „Thermal park B. -
druhá etapa" v znení dodatkov č. 1 a č. 2. Z tejto dohody o urovnaní čl. 3 bod 3.4. vyplynulo,
že žalovaný v 2. rade sa zaviazal uhradiť žalovanému v 1. rade dlžnú časť ceny diela vo výške
13 149,39 Eur s DPH do 15. 04. 2009 a zároveň sa zaviazal zaplatiť uznané práce naviac vo
výške 5 605,89 eur bez DPH do 15. 04. 2009. Na túto sumu mal žalovaný
v 1. rade vystaviť pre žalovaného v 2. rade osobitnú faktúru. Súd prvého stupňa vec právne
posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bola uzatvorená zmluva o dielo podľa
§ 536 Obchodného zákonníka.
Súd prvého stupňa zistil z listinných dôkazov predložených žalovaným v 2. rade, že
práce naviac vo výške 5 605,89 Eur bez DPH, ktorú žalovaný v 1. rade vyfakturoval
žalovanému v 2. rade faktúrou č. 29700128 z 12. 03. 2009 sa týkali realizácie striešky
nad vstupom - NP, VS - prečerpávanie vody a zábradlie - NP, oplotenie, doplnenie brány -
NP. Predmetnú sumu 5 605,89 Eur si žalovaný v 1. rade, so žalovaným v 2. rade vzájomne
započítali na svoje vzájomné pohľadávky. Faktúrou č. 1295/09 zo dňa 21. 09. 2009, ktorú
žalobca zaslal žalovanému v 1. rade, rozdiel ceny predmetných okien žalobca vyfakturoval
žalovanému v 1. rade ako generálnemu dodávateľovi stavby potom, keď sa žalobca
nedohodol so žalovaným v 2. rade na zmene ceny okien. Toto tvrdenie vyplynulo z textu
uvedeného vo faktúre, že žalobca si uplatňoval rozdiel ceny na oknách najprv voči
žalovanému v 2. rade, ktorý s preplatením ceny okien nesúhlasil a tak si následne žalobca
uplatnil tento rozdiel ceny u žalovaného v 1. rade.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka
došlo na strane žalovaného v 2. rade k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, a to tým,
že žalobca na diele práce naviac vykonával, aj keď žalovaný v 1. rade dodatok k zmluve
o diele odmietol podpísať, pretože tieto drahšie okná by presahovali cenový rozpočet. Súd
prvého stupňa mal za preukázané z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného v 2. rade, že
zmenu materiálu zabudovaných okien sám odsúhlasil, a to z dôvodu lepšej kvality a odolnosti
proti poveternostným podmienkam. Keďže tieto okná sú súčasťou stavby žalovaného
v 2. rade, ktorý je nielen investorom stavby, ale aj majiteľom tejto stavby - „Thermal park B."
a žalovaný v 2. rade nespochybňuje zmenu použitého drahšieho materiálu
na zabudovaných oknách, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný v 2. rade sa
obohatil na úkor žalobcu, ktorý tieto okná dodal a zabudoval, a preto je povinný zaplatiť
žalobcovi žalovanú sumu 24 020,73 Eur, ktorá predstavuje rozdiel ceny okien, ktorú už
žalobcovi uhradil čiastočne žalovaný v 1. rade. Súd prvého stupňa preto zaviazal žalovaného
v 2. rade na zaplatenie tejto sumy, pretože plnením bez právneho dôvodu získal na úkor
žalobcu bezdôvodné obohatenie.
Pretože v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade nedošlo
k uzavretiu dodatku k zmluve o dielo, súd prvého stupňa žalobu voči žalovanému v 1. rade
zamietol. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 27. 06. 2012 č. k.
4Cob/31/2012-192 na odvolanie žalovaného v 2. rade rozhodnutie súdu prvého stupňa
vo výroku o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi 24 020,73 Eur s 9,75%
úrokom z omeškania ročne od 06. 10. 2009 do zaplatenia potvrdil a vo výroku o trovách
konania zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom
na § 219 ods. 2 O. s. p. odvolací súd konštatoval správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,
pričom poukázal aj na ust. § 120 ods. 1 a § 132 ods. 1 O. s. p.
Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie uplatnenej pohľadávky,
vzniknutej pri vykonávaní diela a pre jej právne posúdenie ako bezdôvodné obohatenie podľa
§ 451 Občianskeho zákonníka, odvolací súd považoval za potrebné ustáliť, či žalobca predmetné okná podľa zmluvy zo dňa 14. 05. 2008 pre žalovaného v 1. rade iba dodal a do diela - „Thermal park B. - druhá etapa" vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, ich
zabudoval žalovaný v 1. rade, ako to tvrdí v odvolaní žalovaný v 2. rade, alebo či žalobca
tieto okná, okrem dodávky, aj do diela namontoval. Odvolací súd uviedol, že z obsahu
predmetnej zmluvy o dielo z jej článku III/3.1. vyplýva, že predmetom plnenia zo strany
žalobcu pre žalovaného v 1. rade je „dodávka a montáž plastových výplní otvorov na stavbe
Thermal park B.". Z článku IV/4.1. zmluvy o dielo vyplýva, že termín plnenia je - zahájenie
montáže - 22. týždeň roku 2008, doba montáže 10 pracovných dní. Podľa odvolacieho súdu to
znamená, že žalobca nedodal okná pre žalovaného v 1. rade bez montáže, pretože v tom
prípade by medzi nimi nevznikla zmluva o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, ale
vznikla by kúpna zmluva podľa § 409 Občianskeho zákonníka, pre platnosť ktorej sa
predpokladá dodávka tovaru bez montáže. Keďže žalobca mal predmetné okná dodať a ich aj
namontovať na dielo, uzatvoril so žalovaným v 1. rade zmluvu o dielo podľa
§ 536 Obchodného zákonníka. Toto má podľa odvolacieho súdu podstatný význam
pre posúdenie, či bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu vzniklo žalovanému v 1. rade alebo
žalovanému v 2. rade. Ak by bol žalovaný v 1. rade kupujúcim týchto okien od žalobcu
a žalovaný v 1. rade by tieto okná do diela vo vlastníctve žalovaného v 2. rade namontoval,
bezdôvodné obohatenie súvisiace s dodaním okien z drahšieho materiálu, by podľa
odvolacieho súdu vzniklo žalovanému v 1. rade, ako kupujúcemu. Odvolací súd konštatoval,
že nakoľko medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade bol zmluvný vzťah zo zmluvy o dielo, nie
z kúpnej zmluvy, preto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu mohlo vzniknúť žalovanému
v 1. rade, aj žalovanému v 2. rade.
Pri posudzovaní vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v 1. rade alebo žalovaného
v 2. rade z bezdôvodného obohatenia v tomto konaní, odvolací súd poukázal na ustanovenia
§§ 536 až 565 Obchodného zákonníka, v ktorých je upravená zmluva o dielo a jednotlivé
práva a povinnosti zmluvných strán. Odvolací súd zdôraznil, že § 544 ods. 1 Obchodného
zákonníka upravuje spôsob vyporiadania bezdôvodného obohatenia medzi objednávateľom
diela a zhotoviteľom diela, ak objednávateľ diela je aj vlastníkom diela. Podľa tohto
zákonného ustanovenia je objednávateľ diela povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa zhotoviteľ zhotovením veci obohatil, a to vtedy, ak zhotovenú vec - dielo, už nemožno
vzhľadom na jej povahu vrátiť zhotoviteľovi. Odvolací súd poukázal na to, že v prejednávanej
veci nastala obdobná situácia, že vlastník diela, ktorej subdodávky zhotovoval žalobca pre žalovaného v 1. rade, namontovanie hliníkových okien do stavby „Thermal park B. -
druhá etapa", nie je objednávateľom diela, ale investorom celého diela a tým subjektom je
žalovaný v 2. rade. Teda, ak žalobca namontoval drahšie okná do diela
vo vlastníctve žalovaného v 2. rade, žalovaný v 2. rade toto plnenie prijal a preukázateľne
za tieto drahšie okná nezaplatil ani žalovanému v 1. rade, ani žalobcovi, vzniklo podľa
odvolacieho súdu na strane žalovaného v 2. rade bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pretože žalobca plnil z neplatného právneho úkonu, a to na základe
ústnej dohody medzi žalobcom, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Odvolací súd
konštatoval, že išlo o neplatný právny úkon z toho dôvodu, že podľa dohody žalobcu
a žalovaného v 1. rade v článku 12/12.2 predmetnej zmluvy o dielo, uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným v 2. rade (správne žalovaným v 1. rade), pre zmenu diela sa vyžadoval
písomný dodatok k zmluve o dielo, ktorý uzatvorený nebol. Znamená to, že zmena použitého
materiálu na okná na diele nastala iba na základe ústnej dohody všetkých troch účastníkov
konania, bez uzatvorenia riadneho písomného dodatku o dielo. Ústna dohoda o zmene
predmetného diela bola v konaní preukázaná z výpovedí konateľa žalovaného v 1. rade Ing.
M. H., Ing. J. J., ktorý bol stavbyvedúcim na stavbe a svedka Ing. D. Z., pracovníka
žalovaného v 2. rade, ako to vyplýva z ich výpovedí na pojednávaní dňa 04. 05. 2011 na súde
prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu to vyplynulo aj z výpovede štatutárneho zástupcu
žalovaného v 2. rade Dr. N. G. na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 07. 12. 2011.
Znamená to, že žalobca zmenu použitého materiálu na výrobu okien neuskutočnil svojvoľne,
ale so súhlasom žalovaného v 1. rade, aj žalovaného v 2. rade, po vzájomnej dohode týchto
troch účastníkov výstavby diela „Thermal park B. - druhá etapa".
Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že analogicky ustanovenie § 544 ods. 1
Obchodného zákonníka aplikoval na bezdôvodné obohatenie zo strany vlastníka diela.
Na základe toho odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne posúdil, že
žalovaný v 2. rade ako vlastník stavby, prijatím plnenia - drahších okien ako bolo dohodnuté
v písomnej zmluve o diele, na základe ústnej dohody všetkých účastníkov konania, získal
bezdôvodné obohatenie. Získal ho na úkor žalobcu, pretože v konaní nebolo sporné, že
žalobcovi túto vyššiu cenu diela nezaplatil ani žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade
a taktiež žalovaný v 2. rade ju nezaplatil ani pre žalovaného v 1. rade, s ktorým bol
v zmluvnom vzťahu. Tým je podľa odvolacieho súdu daná vecná aktívna legitimácia žalobcu a vecná pasívna legitimácia žalovaného v 2. rade na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
v tomto konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôraznil, že výšku samotného bezdôvodného
obohatenia v tomto konaní na súde prvého stupňa, ani v odvolacom konaní žalovaný v 2. rade
nenamietal, preto odvolací súd, ktorý podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol
viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, a preto ani nepreskúmaval oprávnenosť
samotnej výšky uplatnenej pohľadávky.
K namietanému právnemu posúdeniu uplatneného nároku súdom prvého stupňa inak,
ako ho uplatnil žalobca v žalobe, odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že otázka
právneho posúdenia uplatneného nároku žalobcu v súdnom konaní je úlohou súdu a nie
účastníka konania, a preto nie je podľa odvolacieho súdu pre konanie rozhodujúce, ako
žalobca v žalobe právne posúdi uplatnenú peňažnú pohľadávku - či titulom doplatenia ceny
diela alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Podstatné je, že žalobca v žalobe uplatnil
pohľadávku po skutkovej stránke, a to za nezaplatené dodané a namontované okná
z drahšieho materiálu, oproti dohodnutému materiálu v písomnej zmluve o diele. Odvolací
súd preto nepovažoval za dôvodné odvolanie žalovaného v 2. rade, že žalobca predmetnú
pohľadávku neuplatnil ako bezdôvodné obohatenie, a preto súd nemohol žalovaného
v 2. rade zaviazať zaplatiť žalobcovi 24 020,73 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Odvolací súd ďalej napadnutým rozhodnutím podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/
Občianskeho súdneho poriadku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách
konania, pretože súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania nedostatočne odôvodnil,
jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné v tom, že vo výroku napadnutého rozsudku uložil
žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 7 178,94 Eur, avšak
z odôvodnenia tohto výroku o trovách konania vyplýva, že súd priznal žalobcovi trovy
konania spolu vo výške 7 615,40 Eur, čiže v inej výške v akej tieto trovy súd prvého stupňa
priznal vo výroku napadnutého rozsudku. Taktiež z odôvodnenia tohto výroku nevyplýva,
ktorý z účastníkov konania je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania 1 141,90 Eur - súdny
poplatok za návrh a 1 441,90 Eur - súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia
7 615,40 Eur.
Odvolací súd zrušil aj druhý výrok napadnutého rozsudku vo výroku o trovách
konania, ktorým uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalovanému v 1. rade
1 441,00 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor, pretože v tejto časti, súd prvého
stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný v 2. rade dovolanie v zákonnej
lehote, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/
O. s. p., pričom konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolateľ má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti
zdôraznil, že súd prvého stupňa aplikoval na daný prípad ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, pričom však neuviedol, ktorá zo skutkových podstát, uvedených v § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka, sa na daný prípad vzťahuje. Odhliadnuc od skutočnosti, že už súd
prvého stupňa podľa názoru žalovaného v 2. rade prípad nesprávne právne posúdil, bolo
podľa dovolateľa povinnosťou súdu prvého stupňa, svoje rozhodnutie, v súlade so zásadou
preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí, riadne a náležité
odôvodniť. Nakoľko už súd prvého stupňa sa nevysporiadal s obranou žalovaného v 2. rade
a ním tvrdenými skutočnosťami a nemožno z jeho rozhodnutia ani len vyvodiť, na základe
čoho zaviazal žalovaného v 2. rade ku zaplateniu (ktorá zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia uvedených pod písmenami a/ až c/ ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa
súdu prvého stupňa nastala), podľa dovolateľa už súd prvého stupňa zaťažil konanie vadou,
nakoľko jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Dovolateľ zdôraznil, že odvolací súd síce
uviedol, že len dopĺňa dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, z obsahu odôvodnenia
napadnutého rozsudku je však zrejmé, že odvolací súd na vec aplikoval (použil) ustanovenia
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité a sú zrejme/zjavne
pre rozhodnutie rozhodujúce (čo možno zo záverov odvolacieho súdu vyvodiť). V tejto
súvislosti dovolateľ poukázal na § 213 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak je odvolací súd toho
názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom
rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili, pričom však odvolací súd v predmetnej veci nevyzval žalovaného v 2. rade, aby sa k možnému použitiu týchto
ustanovení vyjadril. Týmto podľa dovolateľa odvolací súd zaťažil konanie vadou v zmysle
§ 237 písm. f/ O. s. p., pričom je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné,
nezrozumiteľné a zmätočné. Dovolateľ zároveň dodal, že nie je podstatné a právne významné,
či v konečnom dôsledku sú predmetné okná vo vlastníctve žalovaného v 2. rade. Podstatnou
otázkou, ktorá mala byť v predmetnej veci právne posúdená, podľa dovolateľa je, či žalobca
plnil žalovanému v 1. rade na základe právneho dôvodu alebo bez právneho dôvodu (resp.
na základe neplatného právneho úkonu). Preto podľa dovolateľa jedine žalovaný v 1. rade
prichádza v prejednávanej veci do úvahy ako pasívne vecne legitimovaný subjekt.
V podanom dovolaní dovolateľ poukázal na skutkový stav veci, na základe ktorého má
za to, že odvolací súd nesprávne právne posúdil vec, najmä preto, že zvýšenie ceny
dodávaných hliníkových okien absolútne nemožno oddeliť od tohto zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným v 1. rade. Rozhodujúcou skutočnosťou podľa dovolateľa je, že žalobca
si uplatňuje v tomto konaní len doplatok ceny diela, na ktorý mu vznikol tým, že žalovanému
v 1. rade dodal okná v inej (dohodnutej) kvalite. Zostatok do celkovej ceny týchto okien mu
už žalovaný v 1. rade zaplatil. Je teda podľa dovolateľa nepochybné, že aj zvýšenú cenu diela
musí uhradiť žalovaný v 1. rade, minimálne z titulu bezdôvodného obohatenia. Dovolateľ
zdôraznil, že žalobca plnil žalovanému v 1. rade (ten okná prevzal) a ten následne plnil
žalovanému v 2. rade. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade je podľa dovolateľa nerozhodné, či
žalobca plnil žalovanému v 1. rade na základe zmluvného alebo mimozmluvného vzťahu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov žalovaný v 2. rade
navrhuje, aby dovolací súd v dovolaním napadnutom rozsahu zrušil napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu a tiež rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu poukázal na to, že žalovaný
v 2. rade ani v texte dovolania nespochybňuje nárok žalobcu na plnenie. Namieta len podľa
neho nesprávnu právnu kvalifikáciu, keď spochybňuje bezdôvodné obohatenie investora
a tvrdí, že ide o plnenie zo zmluvy o dielo. Za tohto stavu je teda podľa žalobcu nesporné, že
žalobca nárok na plnenie má. Z hľadiska žalobcu nie je rozhodujúce, či sa mu bude plniť z právneho dôvodu bezdôvodného obohatenia alebo zo zmluvy. Preto žalobca navrhuje, aby
dovolací súd dovolanie zamietol a priznal mu trovy dovolacieho konania.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že nemôže
súhlasiť s názorom dovolateľa, pretože jeho argumentácia je v rozpore s reálnym priebehom
výstavby stavebného diela, zmlúv a dohôd v rámci vykonaného diela, ale aj so samotným
správaním sa žalobcu a dovolateľa. Dodal, že podľa jeho názoru právna argumentácia
odvolacieho súdu nemení podstatu argumentácie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto
žalovaný v 1. rade navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovaného v 2. rade zamietol,
pričom zdôraznil, že dovolateľ voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa nepodal odvolanie,
ktorým rozhodnutím bola žaloba žalobcu voči žalovanému v 1. rade zamietnutá. Žalovaný
v 1. rade ďalej uviedol, že z hľadiska hmotného práva nemôže akceptovať argumentáciu
dovolateľa, keďže od začiatku konania namietal svoj nedostatok vecnej pasívnej legitimácie.
Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu poukázal aj na skutkový stav
veci, na základe ktorého má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa, je vecne správne, jasné a zrozumiteľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods.
1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť.
Dovolanie účastníka konania upravené v tretej hlave štvrtej časti Občianskeho súdneho
poriadku je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len v prípadoch,
v ktorých to pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu
vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O. s. p.
Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy.
Nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom
by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci,
pretože dovolací súd danú vec doposiaľ nerozhodoval. Rovnako sa nejedná o rozsudok,
vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p.,
možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie
z hľadiska § 238 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta
druhá O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.,
dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto
zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesné nespôsobilého účastníka,
o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie
návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti
účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom
nesprávne obsadeným.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O. s. p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až
g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.
Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako
dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je
pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
podľa § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
pred ním konať.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti
konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/
možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi
a navrhovateľovi neznemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom
na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov. Procesnú nesprávnosť postupu
odvolacieho súdu vyvodzuje dovolateľ tým, že odvolací súd na vec aplikoval (použil)
ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité, čím súd
nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O. s. p.
Dovolací súd k tejto námietke poukazuje na § 213 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak je
odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré
pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve
účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
Výzva odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. je plnením osobitného druhu tzv.
manudukčnej povinnosti opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je však
zabrániť odňatiu možnosti konať pred odvolacím súdom, a teda zabezpečiť riadny prístup
k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania, čo je súčasťou základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Postup podľa vyššie citovaného ustanovenia však
neprichádza do úvahy, ak odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa doplní rozhodnutie o ďalšie dôvody. Pokiaľ preto v danom prípade odvolací súd
potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, resp. doplnil jeho odôvodnenie, nemožno mu
vytýkať, že dovolateľovi odňal možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolací súd zároveň poukazuje na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p. obsahuje všetky
náležitosti kladené zákonom, z ktorého dôvodu nie je dôvodná ani námietka dovolateľa
spočívajúca v tom, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Žalovaný v 2. rade dovolanie ďalej odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo
podľa jeho názoru k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.).
Inou vadou konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací
súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale procesnú prípustnosť dovolania
nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia).
Skutočnosť, že by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom posúdení
veci, prípadne že by konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, môže byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/, c/
O. s. p. v prípade, ak je dovolanie procesné prípustné, ale o taký prípad v danej veci nejde.
Pre úplnosť považuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, že dovolateľ v podanom dovolaní
túto vadu nijako bližšie nekonkretizoval, iba tieto vady spojil do súvislosti s dovolacím
dôvodom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie
žalovaného v 2. rade podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na dôvody odmietnutia dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd
nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutým rozhodnutím zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti trov konania, súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj
o trovách dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová