2 Obdo 71/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci dosiahnutia zhody zápisu do obchodného registra obchodnej spoločnosti T., v. o. s., so sídlom T., na návrh

navrhovateľky: J. H., bytom H., zastúpená JUDr. G. H., A. K. L. C., s. r. o., T., za účasti

Krajskej prokuratúry v Bratislave, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 17. septembra 2012 č. k. 2Cob 83/2012-103, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 18. 01.2012 č. k. 36Exre 25/2010-95 návrh

na dosiahnutie zhody zamietol.  

  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ako spoločníčka spoločnosti T.,

v. o. s., podala návrh na začatie konania podľa § 200a O. s. p. V návrhu uviedla, že v zmysle

stále platnej spoločenskej zmluvy uzavretej dňa 18. 08. 1997 medzi navrhovateľkou, J. H.

a ďalšími dvoma fyzickými osobami M. Š. a E. Š. bola založená verejná obchodná spoločnosť

T., v. o. s., so sídlom T., ktorá bola dňa 29. 10. 1997 zapísaná do obchodného registra.

V zmysle predmetnej spoločenskej zmluvy je navrhovateľka spoločníkom, ktorý je zároveň

štatutárnym orgánom spoločnosti, vykonávajúcim obchodné vedenie spoločnosti. Z úplného

výpisu z obchodného registra spoločnosti vyplýva, že dňa 05. 09. 2007 vykonal Okresný súd

Bratislava I zápis v obchodnom registri na základe rozhodnutia spoločníkov zo dňa

28. 08. 2007, spočívajúci vo výmaze navrhovateľky z pozície štatutárneho orgánu spoločnosti a zapísal s účinnosťou od 28.08.2007 M. Š. ako spoločníka, vykonávajúceho funkciu

štatutárneho zástupcu. Dňa 21. 12. 2007 vykonal registrový súd zápis zmeny zapísaných

údajov ohľadom spôsobu konania štatutárneho orgánu spoločnosti. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že cieľom konania v zmysle § 200a O. s. p. je dosiahnuť zhodu

medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, a teda v konaní podľa uvedeného

zákonného ustanovenia súd nie je oprávnený meniť svoje predchádzajúce rozhodnutia

v konaní pred obchodným registrom, t. j. v konaniach 9Re 1308/2007 a 5Re 1516/2007. Zápis

zmien na základe uvedených návrhov bol vykonaný na základe predložených

dokladov, registrový súd vyhodnotil predložené doklady a zápis zmien vykonal. Nakoľko

navrhovateľka vo svojom podaní zo dňa 12. 05. 2011 tvrdí, že rozhodnutia valného

zhromaždenia, na základe ktorých vykonal súd zmenu v časti štatutárny orgán a konanie

menom spoločnosti nie sú spôsobilé byť právne záväzné, má právo sa domáhať určovacou

žalobou na príslušnom súde o určenie neplatnosti právneho úkonu. Na základe právoplatného

rozhodnutia súdu následne potom súd v konaní podľa § 200a O. s. p. vykoná zápis zmien v spoločnosti T.T., v. o. s.  

Na odvolanie navrhovateľky odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil

rozhodnutie súdu prvého stupňa.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol, že do registrového

odvolacieho konania dňa 19. 03. 2012 vstúpila Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá mala

za to, že súd po opätovnom podaní návrhu na začatie konania o zosúladenie zapísaného stavu

so skutočným, správne, v súlade so zákonom vyzval navrhovateľku k doručeniu rozhodnutia

súdu o vyhlásení rozhodnutí spoločníkov, prijatých 28. 08. 2007 a 13. 12. 2007, za neplatné.

Konanie podľa § 200a O. s. p., ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom

registri a skutočným stavom inak, ako na základe návrhu zápisu, zmenu zápisu alebo výmaz

údajov podľa osobitného zákona, je konaním nesporovým, preto si v tomto konaní nemôže

súd vyriešiť ako predbežnú otázku platnosť rozhodnutí, na základe ktorých bol vykonaný

zápis do obchodného registra podľa ustanovení zákona o Obchodnom registri. Prokuratúra

navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd ďalej

v rozhodnutí uviedol, že registrový súd nie je oprávnený skúmať platnosť rozhodnutí orgánov

spoločnosti, pokiaľ tieto majú všetky formálne náležitosti. Neplatnosti rozhodnutí sa môže

osoba oprávnená domáhať osobitnou žalobou na súde, nie však v konaní o vykonanie zmeny

zápisu do obchodného registra. Navrhovateľka uvedené rozhodnutia o neplatnosti rozhodnutí

orgánu spoločnosti nedoložila.  

  Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote dovolanie

s poukazom na dovolací dôvod v zmysle ust. § 237, § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ Občianskeho

súdneho poriadku. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátil

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Súčasne si dovolateľka uplatnila náhradu trov

dovolacieho konania.

  V dovolaní uviedla, že v základnom alebo odvolacom konaní navrhla vykonanie

dôkazov rozhodných pre správne posúdenie veci, teda preskúmanie sporných rozhodnutí

spoločníkov zo zhromaždení spoločníkov, konajúcich sa dňa 28. 08. 2007 a 13. 12. 2007.

Napriek tomu prvostupňový súd ich podľa svojej voľnej úvahy pre vopred zaujatý nesprávny

právny názor nevykonal, a tak z hľadiska objektívneho práva následne rozhodol na neúplnom

skutkovom základe, a skonštatoval, že účastník neuniesol dôkazné bremeno. Takýto

nesprávny myšlienkový postup prvostupňového súdu a v nadväznosti na neho potvrdzujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu, podľa názoru dovolateľky zakladá dovolací dôvod podľa ust.

§ 237 písm. f/ O. s. p., ktorý je prípustný voči každému rozhodnutiu odvolacieho súdu. Teda

aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok.

Poukázala v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

3 Cdo 92/96 a 4 Cdo 112/2005, 1 Cdo 231/2004, 3 Cdo 107/2005 a dodala, že k odňatiu

možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu

predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím, keď judikatúra vychádza aj z toho, že ak súd

hrubo porušil procesné ustanovenia O. s. p., tak mohol nielen svojou faktickou činnosťou, ale

aj rozhodnutím samotným odňať účastníkovi možnosť konať pred súdom.

  Odňatie možnosti konať pred súdom podľa dovolateľky spočíva aj v tom, že odvolací

súd potvrdením prvostupňového rozhodnutia odmietol jedinú formu ochrany navrhovateľky

pred nezákonným zápisom v obchodnom registri ohľadne spoločnosti T.T., v. o. s., ktorú jej

priznáva platná právna úprava, nakoľko v prípade verejnej obchodnej spoločnosti, ako

osobnej spoločnosti, nedáva Obchodný zákonník dotknutému spoločníkovi aktívnu vecnú

legitimáciu na napadnutie rozhodnutia väčšiny spoločníkov, prijatého na údajnom

zhromaždení spoločníkov. spoločenská zmluva spoločnosti ani Obchodný zákonník

neustanovuje pre Spoločnosť ako verejnú obchodnú spoločnosť orgány ako valné

zhromaždenie, resp. dozornú radu, ako pri kapitálových spoločnostiach typu spoločností s ručením obmedzeným a akciovej spoločností. Zároveň na tento prípad nie je možné aplikovať ani žalobu o určení neplatnosti právneho úkonu ako takého, a to z dôvodu, že

Obchodný zákonník takémuto rozhodnutiu spoločníkov, ktoré nespĺňa podmienku, uvedenú

v § 79 Obchodného zákonníka, nepriznáva žiadne právne následky, teda najmä vznik, zmenu

alebo zánik právnych vzťahov. Teda, ak uvedené rozhodnutie nemá povahu právneho úkonu,

s ktorým by Obchodný zákonník spájal vznik, zmenu a zánik konkrétnych práv a povinností,

tak nemôže byť určené v občianskom súdnom konaní ako neplatné na základe žaloby podľa

ust. § 80 písm. c/ O. s. p.  

  Nesprávne právne posúdenie veci odvolacieho súdu vidí dovolateľka v chybnom

posúdení možnosti konať podľa ust. § 200a O. s. p., kedy prvostupňový súd odmietol vykonať

súlad zápisu v obchodnom registri so skutočným stavom z dôvodu, že nie je oprávnený

skúmať neplatnosť rozhodnutí spoločníkov Spoločnosti, na základe ktorých došlo k chybnému zápisu zmeny údajov do obchodného registra. Z povahy nesporových konaní,

ako osobitných konaní, priamo vyplýva, že sa v nich uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp, t. j.,

že súd má dosiahnuť zistenie skutočného stavu veci, a teda má povinnosť zisťovať, či údaje,

zapísané v obchodnom registri, sa zhodujú so skutočným stavom, a teda ako nevyhnutnú

podmienku na rozhodnutie má povinnosť zisťovať, či zápis bol uskutočnený na základe

platných dokumentov, spôsobilých založiť túto zmenu zápisu. Odvolací súd tým, že odmietol

konať podľa ust. § 200a O. s. p. s odôvodnením, že nie je v jeho kompetencii posúdiť

neplatnosť podkladov, na základe ktorých došlo k zmene zápisu, vec nesprávne právne

posúdil tým, že síce na prípad aplikoval správnu normu, ale interpretoval ju nesprávne.

  Poukázala ďalej na to, že stále platná spoločenská zmluva Spoločnosti, uzavretá dňa

18. 08. 1997, neustanovuje odlišný spôsob rozhodovania spoločníkov o jej zmene,

a z dôvodu, že sporné rozhodnutia boli vydané na základe súhlasu len dvoch z troch

spoločníkov, a teda bez súhlasu dovolateľky, nemohlo dôjsť k jej platnej zmene.

Navrhovateľka v dovolaní ďalej poukázala na to, že Obchodný zákonník umožňuje

iba v taxatívne vymedzených prípadoch v obchodných spoločnostiach podať návrh na určenie

neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami, a to pre subjekty a v prípadoch uvedených v ustanoveniach

§ 131 Obchodného zákonníka (pre spoločnosť s ručením obmedzeným) a v ustanovení § 183

Obchodného zákonníka (pre akciovú spoločnosť). V prípade verejnej obchodnej spoločnosti ako osobnej spoločnosti nedáva Obchodný zákonník dotknutému spoločníkovi aktívnu vecnú

legitimáciu na napadnutie rozhodnutia väčšiny spoločníkov prijatého na údajnom

zhromaždení spoločníkov. Dôvodom je skutočnosť, že spoločenská zmluva spoločnosti ani

Obchodný zákonník neustanovuje pre Spoločnosť ako verejnú obchodnú spoločnosť orgány

ako valné zhromaždenie, resp. dozornú radu ako pri kapitálových spoločnostiach typu

spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Súčasne na tento prípad nie je

možné aplikovať ani žalobu o určení neplatnosti právneho úkonu ako takého, a to z dôvodu,

že Obchodný zákonník takémuto rozhodnutiu spoločníkov, ktoré nespĺňa podmienku uvedenú

v § 79 Obchodného zákonníka nepriznáva žiadne právne následky, teda najmä vznik, zmenu

alebo zánik právnych vzťahov. Z uvedených dôvodov podľa súčasnej platnej právnej úpravy nie je možné‚ dosiahnuť nápravu protiprávneho zápisu v obchodnom registri, inak než

postupom podľa ust. § 200a O. s. p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu

z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ až g/ a v prípadoch uvedených v ust.

§ 239.

  Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).

  Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

  V zmysle ust. § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

  V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým

bolo uznesenie prvostupňového súdu potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie,

pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho uznesenia, že je dovolanie

prípustné, z ktorého dôvodu dovolanie podľa tohto ustanovenia zákona nie je prípustné.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 239

O. s. p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či

postupom súdu nebola navrhovateľke odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), keď súd nevykonal ňou navrhovaný dôkaz.

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci.

  Dovolací súd preskúmal procesný postup odvolacieho súdu z hľadiska dovolateľkou

namietaného porušenia ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Konanie vo veciach obchodného registra,

ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, má

všetky typické znaky nesporového konania, tzn. môže začať nielen na návrh účastníka, ale aj z úradnej moci a jeho cieľom je zabezpečenie určitého verejného záujmu a postupu súdu

v konaní. Právna povaha konania vo veci obchodného registra nemá povahu občianskeho

súdneho konania, je „inou“ činnosťou súdu.  

Súd prvého stupňa v registrovom konaní z predložených listín zistil, že údaje, uvedené

v návrhu na zápis, sa zhodovali s údajmi, vyplývajúcimi z predložených príloh a bol zaplatený

súdny poplatok. Zápis do obchodného registra o zmene, vyplývajúcej zo zápisnice zo dňa

28. 08. 2007 a zo dňa 13. 12. 2007 bol vykonaný za splnenia podmienok podľa ust. § 6 ods. 1

zákona o obchodnom registri č. 530/2003 Z. z. z dôvodu, že v nesporovom konaní o zhode

medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v obchodnom registri nemôže registrový súd

rozhodovať a posudzovať skutočnosti, ktoré sú dôvodom na posudzovanie a rozhodovanie

v sporovom konaní pred všeobecným súdom. Registrový súd poukázal na to, že v zmysle

§ 120 ods. 2 O. s. p. môže vykonať dokazovanie len v rámci skúmania zapísaných údajov

s údajmi skutočnými, s ktorým názorom sa odvolací súd stotožnil.

Okresný a krajský súd zaujali v napadnutých rozhodnutiach stanovisko, že registrový

súd bol povinný pred vykonaním navrhovanej zmeny zápisu do obchodného registra

preskúmať   navrhovateľom predložené doklady, ktoré sú vyžadované právnymi predpismi

(§ 6 a § 7 zákona o obchodnom registri, príp. osobitné predpisy) na vykonanie zápisu zmeny.

To znamená, že prejudiciálne posúdi platnosť listín, či z nich vyplývajú hmotnoprávne dôsledky na zmenu zapísaných údajov v obchodnom registri. Ak registrový súd (prípadne

niekto iný) po zápise údajov do obchodného registra zistí, že právoplatným súdnym

rozhodnutím vo veci obchodnej spoločnosti došlo k zmene údajov zapísaných v obchodnom

registri, tak podľa § 200a O. s. p. začne bez návrhu konanie o dosiahnutie zhody medzi

zápisom v obchodnom registri a stavom podľa práva. Prvostupňový a odvolací súd sa

námietkami navrhovateľky riadne zaoberal a vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo

navrhovaný dôkaz navrhovateľky („ preskúmanie sporných rozhodnutí spoločníkov zo dňa

28. 08. 2007 a 13. 12. 2007“) nevykonal.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným

zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie

vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi

a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie

(I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne

všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán – postačujúcim je, ak z odôvodnenia

rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti, objasňujúce skutkový

a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). Súdna prax je jednotná aj v názore, že

pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov (ak súd niektorý dôkaz

nevykoná), môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam a v konečnom

dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu možnosti konať

pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. (viď R 37/1993, R 125/1999

a R 6/2000). Ak súd rozhodne, že navrhnuté dôkazy nevykoná (napr. preto, že sú pre vec

nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup odnímajúci účastníkovi

konania možnosť konať pred súdom. K námietke dovolateľky, že v odvolacom konaní súd

nevykonal ďalšie dôkazy, treba dodať, že súd neodníme účastníkovi možnosť pred ním konať

ani tým, že (prípadne) nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov; jeho rozhodnutie

môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.  

Dovolateľka v dovolaní namietala aj to, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávne

právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, avšak iba v prípade, keď

dovolanie je procesne prípustné. I keby totiž tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací

súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval) a dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala

za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by prípustnosť dovolania

v zmysle § 237 O. s. p., pretože sa nedotýka žiadneho z procesných oprávnení, ktoré zákon

účastníkovi priznáva.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie navrhovateľky podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol ako dovolanie, smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie

dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

  Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová