2 Obdo 61/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: V., spol. s r. o., K., IČO: X., proti odporcom: 1/ Mgr. M. L., Š., správca konkurznej podstaty L. - R. spol. s r. o. v konkurze, U., IČO: X., 2/ J. L., bytom U., o zaplatenie 54 151,04 € s príslušenstvom zo zmenky a o návrhu odporcov 1/, 2/ o oslobodenie od súdnych poplatkov, na dovolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. novembra 2011, č. k. lCoZm/34/2011-74, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. novembra 2011, č. k. 1CoZm/34/2011-74   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 20. júla 2011, Č. k. 3CbZm/94/2010-62

rozhodol tak, že odporcovi 1/ oslobodenie od súdnych poplatkov v konaní vedenom na súde

pod sp. zn. 3CbZm 94/2010 nepriznal a odporcovi 2/ oslobodenie od súdnych poplatkov

v konaní vedenom na súde pod sp. zn. 3CbZm 94/2010 priznal. V odôvodnení rozhodnutia

súd prvého stupňa uviedol, že po vyhodnotení žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov

odporcu 1/ dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže súd priznať oslobodenie

od súdnych poplatkov, neboli v tomto prípade splnené. V prípade odporcu 1/ súd zdôraznil, že

samotná skutočnosť, že obchodná spoločnosť nedosahuje žiaden zisk, ale stratu,

ešte neznamená, že jej majetkové pomery paušálne odôvodňujú oslobodenie od súdnych

poplatkov. Po oboznámení sa s majetkovými a sociálnymi pomermi odporcu 2/, súd prvého

stupňa dospel k záveru, že podmienky, za ktorých môže súd priznať oslobodenie od súdnych

poplatkov, boli v tomto prípade splnené. Súd mal za to, že pri čistom mesačnom príjme

vo výške približne 358,20 € a výške súdneho poplatku 3 259,50 € za podané námietky, je

oslobodenie odporcu 2/ od súdnych poplatkov na mieste.

Na odvolanie odporcu 1/ Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutým

uznesením rozhodol tak, že jeho odvolanie odmietol. Odvolací súd poukázal na ust. § 204

ods. 1 O. s. p. a ust. § 57 ods. 1 O. s. p., pričom zdôraznil, že uznesenie súdu prvého stupňa

bolo odporcovi 1/ doručené dňa 3. augusta 2011 a lehota na podanie odvolania uplynula dňa

18. augusta 2011. Odporca 1/ podal odvolanie na poštu až dňa 31. augusta 2011, teda až

po uplynutí zákonnej lehoty.

Odvolací súd preto bez vecného prejednania odvolanie odporcu 1/ odmietol podľa

ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca 1/ dovolanie odôvodnené

v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., v ktorom uviedol, že jeho odvolanie proti

uzneseniu súdu prvého stupňa bolo podané včas. Túto skutočnosť dovolateľ deklaruje

fotokópiou odvolania zo dňa 17. augusta 2011 a podacím lístkom o jeho podaní na pošte dňa

18. augusta 2011. Dovolateľ dodal, že podaním zo dňa 30. augusta 2011 upresnil, že jeho

podanie zo dňa 17. augusta 2011 (označené ako vyjadrenie) je potrebné podľa jeho obsahu

posudzovať ako odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa. Z dôvodu, že odvolací súd

rozhodoval o jeho podaní zo dňa 30. augusta 2011, a nie o jeho odvolaní zo dňa 17. augusta

2011, má dovolateľ za to, že mu bola týmto postupom súdu odňatá možnosť konať

pred súdom podl'a ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Preto dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal

najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

dovolaním (§ 236 a nasl. O. s p.).

Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

O. s. p. V ustanovení § 237 O. s. p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

§ 238 O. s. p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu,

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O. s. p. sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, vydaným vo forme uznesenia.

Odporca 1/ napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval

vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ust. § 109 ods. 1 písm.

c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

V zmysle ust. § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevvkonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O. s. p. však ustanovenia odsekov 1 a 2

neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute,

znalečnom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu,

ktorým odmietol odvolanie odporcu 1/ je nepochybné, že prípustnosť dovolania odporcu 1/

z ustanovenia § 239 O. s. p. nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa ust. § 239 O. s. p., ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád, uvedených v ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. (ide o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

V rámci toho prieskumu dovolací súd ustálil, že došlo k vade v zmysle ust.

§ 237 písm. f/ O. s. p., zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania, t. j. že

odvolací súd svojim postupom odňal odporcovi 1/ možnosť konať pred súdom.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) je treba rozumieť

taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva

právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej

skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať

pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné

vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených   záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má znaky

odňatia možnosti konať pred súdom tiež postup odvolacieho súdu, ktorý odmietne odvolanie,

hoci na takýto postup neboli splnené procesné podmienky.

O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a odporcovi 1/ znemožnil

uplatniť procesné práva, priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práva

oprávnených záujmov, čím odvolacie konanie touto vadou zaťažil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

(ďalej len ústavy) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje

ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník

dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

bolo možné odôvodniť len dôvodmi, uvedenými v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/ až f/

O. s. p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).

Podľa ust. § 209 ods. 1 O. s. p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal

odvolanie, neobsahujúce náležitosti podľa ust. § 205 ods. 1, 2, aby chýbajúce náležitosti

doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa ust. § 218 ods. 1 písm.

d/. Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní, alebo ak ide o oneskorené odvolanie

alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie

na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

V zmysle ust. § 211 ods. 1 prvá a tretia veta O. s. p., ak súd prvého stupňa nesprávne

postupoval podľa ust. § 209 ods. 1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby

doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa ust.

§ 218 ods. 1 písm. d/.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo odporcovi 1/

doručené 3. augusta 2011 (č. l. 64). Odporca 1/ podal na pošte dňa 18. augusta 2011, t. j.

v zákonom stanovenej lehote na odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.) proti uzneseniu, podanie

označené ako vyjadrenie (č. l. 67). Predmetné podanie obsahuje odtlačok pečiatky odporcu 1/

s označením mena likvidátora spoločnosti a jeho podpis (ako aj podpis odporcu 2/). Následne

odporca 1/ podal na pošte dňa 31. augusta 2011 podanie (č. l. 69), v ktorom uviedol, že jeho

skoršie vyjadrenie, je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu ako jeho odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa bez toho, aby

postupoval podľa ust. § 209 ods. 1 O. s. p., postúpil vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie

o odvolaní.

Podľa odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že odvolací súd s poukazom

na ust. § 204 ods. 1 O. s. p. a ust. § 57 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal iba podaním odvolateľa 1/

zo dňa 31. augusta 2011 (č. l. 69) s konštatovaním, že toto podanie bolo podané až

po uplynutí zákonnej lehoty. Odvolací súd preto bez vecného prejednania, odvolanie odporcu

1/ odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. K podaniu odporcu 1/ zo dňa 17. augusta

2011 (č. l. 67) sa odvolací súd vôbec nevyjadril.

V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že odporca 1/ podal proti uzneseniu

súdu prvého stupňa vyjadrenie (č. l. 67) v zákonom stanovenej lehote na odvolanie, v ktorom

vyjadrení označil rozhodnutie súdu prvého stupňa s tým, že nedisponuje žiadnou finančnou

hotovosťou, nakoľko nevykonáva podnikateľskú činnosť a je v likvidácii s prípravou

na konkurz, z ktorého dôvodu navrhol odporca 1/ pokračovať v konaní tak, že bude

oslobodený od súdnych poplatkov.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, nevyzval na odstránenie vád podania

na č. l. 67 s poukazom na ust. § 211 O. s. p., ktoré podanie sa podľa jeho obsahu javí ako

odvolanie, avšak bez ďalšieho ho nie je možné konkretizovať. Dovolací súd preto konštatuje,

že odvolací súd porušením uvedeného ustanovenia zákona odňal odporcovi 1/ možnosť konať

pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., keď mu neumožnil vady podania odstrániť.

Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O. s. p.,

je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tiež okolnosťou,

pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie, vydané

v konaní, postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.

Dovolací súd zistil, že dňa 13. 04. 2012 bol na majetok odporcu 1/ vyhlásený konkurz

a ustanovený správca konkurznej podstaty Mgr. M. L.. Vyhlásením konkurzu sa prerušujú

všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku, podliehajúceho konkurzu, patriaceho

úpadcovi (§ 47 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej len ZKR), ak tento zákona

neustanovuje inak. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty

podľa tohto zákona (§ 111 O. s. p.). V danej veci je uplatnený nárok,

na ktorý sa vzťahuje citované ustanovenie § 47 ods. 1 ZKR o prerušení konania, čo však

nebráni v rozhodnutí o procesných právach účastníkov, ktoré rozhodnutie nemá vplyv

na majetok, podliehajúci konkurzu, patriaceho úpadcovi a z tohto dôvodu dovolací súd

o dovolaní úpadcu rozhodol. V ďalšom konaní je potrebné postupovať v zmysle ust. § 47 ods.

3 ZKR.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa ust. § 243b ods. 1, 4 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Krajský súd v Bratislave, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie, v zmysle

§ 243d ods. 1 O. s. p. znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová