2 Obdo 59/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A. – S. P., a. s., so sídlom D., IČO: X., proti odporcovi: P. Z., nar. X., bytom P., o zaplatenie 10 799,56 Eur (325 348,-- Sk) s príslušenstvom, na dovolanie: S. R., v zastúpení Okresným súdom Čadca

proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.marca 2012, č. k. 14Cob 305/2011-41,

takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie S R., v zastúpení Okresným súdom

v Čadci proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. marca 2012, č. k.

14 Cob 305/2011-41   o d m i e t a.

  Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci uznesením zo dňa 18. 03. 2011, č. k. 4 Rob 211/2007-32 uložil

povinnosť navrhovateľovi zaplatiť 630,61 Eur súdny poplatok za návrh na vydanie

platobného rozkazu číslo konania 4Rob 211/2007-24 zo dňa 24. 10. 2007 príkazom na úhradu

na účet súdu.

  V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že kolkové známky, ktorými bol

zaplatený súdny poplatok v tomto konaní v nominálnej hodnote 1 000,-- Sk, nevykazujú

všetky známky pravosti kolkov a sú falzifikáty. Z tohto dôvodu opätovne vyzval navrhovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku.

  Proti uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ a navrhol napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa zrušiť z dôvodu, že došlo k márnemu uplynutiu lehoty stanovenej v § 13 ods. 1

zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko oprávnený podal návrh na začatie konania podaním zo dňa 28. 09. 2007. Okresný súd v napadnutom uznesení rozhodol o povinnosti oprávneného

zaplatiť poplatok po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty, stanovenej zákonom.

  Krajský súd v Žiline ako odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu v Čadci.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal dňa 03. 10. 2007 návrh na začatie

konania a vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 325 348,-- Sk s príslušenstvom. Výzvou č.

k. 4Rob/211/2007-21 zo dňa 05. 10. 2007, navrhovateľovi doručenou dňa 12. 10. 2007,

okresný súd vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia tejto výzvy zaplatil

súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 19 518,-- Sk podľa položky č. 2 písm. a/

Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. Navrhovateľ na základe výzvy okresného

súdu dňa 24. 10. 2007 v súlade s výzvou okresného súdu uhradil súdny poplatok 19 518,-- Sk

nalepením kolkových známok. Ďalej uviedol, že zo znaleckého posudku č. p.: PPZ 16184/KEU-BA-EXP-2010 (č. l. 29 spisu) zo dňa 15. februára 2011, vyplýva, že

znaleckým skúmaním bolo zistené, že všetky predmetné kolkové známky sú falzifikáty. Ďalej

uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď súdny poplatok za podaný návrh

vyrubil aj po uplynutí zákonom určenej trojročnej lehoty. Navrhovateľ podal na okresný súd

žalobu, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu dňa 03. 10. 2007. Týmto dňom vznikla

navrhovateľovi poplatková povinnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Z. z.. Z dikcie

§ 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. vyplýva, že pre vyrubovanie jednoznačne platí, že súdny

poplatok za podaný návrh – žalobu možno vyrubiť v zákonom určenej lehote troch rokov

od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Keďže poplatková povinnosť podľa

§ 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. vznikla podaním návrhu – žaloby, na vydanie

platobného rozkazu a podľa § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu –

žaloby je splatný vznikom poplatkovej povinnosti, t. j. v danom prípade dňa 03. 10. 2007,

lehota podľa § 13 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. teda začala plynúť od konca kalendárneho roku

2007 a uplynula 31. decembra 2010, teda uplynutím troch rokov od konca kalendárneho roka,

v ktorom sa súdny poplatok stal splatným. Preto skúmanie poplatkovej povinnosti okresným

súdom v čase, keď došlo k zániku práva na vyrubenie poplatku, je právne irelevantné

a rozhodnutie súdu prvého stupňa o uložení poplatkovej povinnosti zo dňa 18. 03. 2011, bolo

v rozpore s príslušným právnym predpisom. Uplynutím trojročnej lehoty podľa § 13 ods. 1

zák. č. 71/1992 Zb. došlo k zániku práva na vyrubenie súdneho poplatku.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie S. R. v zastúpení Okresného súdu

v Čadci z dôvodu odňatia účastníkovi konania – SR – Okresný súd Čadca možnosti konať

pred súdom, keď v rozpore s § 94 ods. 4 O. s. p. nebol označený v záhlaví

prvostupňového rozhodnutia, prvostupňové rozhodnutie mu nebolo doručené, čím mu bola

odňatá možnosť podať opravný prostriedok. Navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie

odvolacieho súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.

Ďalej v dovolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom Krajského súdu v Žiline, že

uplynutím 3-ročnej lehoty došlo k zániku práva na vyrubenie súdneho poplatku (začala

plynúť koncom kalendárneho roka 2007 a uplynula 31. 12. 2010). Poukázal na to, že je

zrejmé, že súd pôvodne súdny poplatok za návrh vyrubil v zákonnej lehote, svoju zákonnú

povinnosť si splnil (výzva zo dňa 05. 10. 2007,   č. l. 21 spisu, kópia dokladu o zaplatení

súdneho poplatku v kolkoch č. l. 23 spisu). Okresný súd Čadca nemohol predvídať, že kolky

sú falošné a súd nemohol opätovne vyrubiť súdny poplatok, kým trestná činnosť nebola

preukázaná. Uviedol, že je povinnosťou Okresného súdu Čadca chrániť majetok štátu.

V danom prípade v dôsledku úmyselnej trestnej činnosti – falšovania kolkových známok

došlo k nezaplateniu súdneho poplatku, teda zákonná lehota podľa § 13 ods. 1 poplatkového

zákona bola dodržaná, súdny poplatok bol vyrubený, zaplatený, išlo o opakované vyrubenie.

Opačný výklad by bol v prospech subjektu, ktorý nepravé kolky predložil a v neprospech SR

– Okresný súd Čadca, ktorý má prostriedky štátu chrániť, čo je v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 Obč. zák.

  Dovolateľ má za to, že predmetom dovolania nie je suma, pre ktorú § 238 ods. 5

O. s. p. stanovuje limit. Tento limit je podľa názoru dovolateľa stanovený na plnenie,

príslušenstvo, ale nie na súdny poplatok ako pohľadávku štátu.

  Navrhovateľ navrhol dovolanie odmietnuť ako dovolanie podané niekým, kto

na dovolanie nie je oprávnený. Podľa názoru navrhovateľa nie je v tejto časti konania štát

účastníkom konania, nakoľko nie sú naplnené podmienky § 94 ods. 4 O. s. p., nakoľko žiadne z vydaných rozhodnutí nie je rozsudkom a zo žiadneho z vydaných rozhodnutí nevyplýva

povinnosť plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári súd. Pokiaľ ide o samotný

obsah dovolaním napadnutého uznesenia, navrhovateľ opätovne uvádza, že ho považuje

za zákonné a správne, čo do výroku i čo do odôvodnenia a plne sa s týmto uznesením stotožňuje. Poukázal ďalej na to, že daného trestného člnu sa nedopustil navrhovateľ, sám

jednal v dobrej viere, že súdny poplatok hradí pravými kolkovými známkami. Okresný súd

môže a mohol prostriedky štátu chrániť i takým spôsobom, že sa bude náhrady škody mu

spôsobenej domáhať v trestnom konaní od páchateľa trestného činu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), bez

nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie podľa

ust. § 242 ods. 1 a dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné.  

  Podľa ust. § 236 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

  Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa

posudzuje odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ

odvodzuje odňatie možnosti konania pred súdom tým, že nebol označený v záhlaví

prvostupňového rozhodnutia v rozpore s § 94 ods. 4 O. s. p. a prvostupňové rozhodnutie mu

nebolo doručené.

  Dovolací súd predtým ako skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených

dovolateľom v dovolacom podaní, skúmal prípustnosť podania dovolania v zmysle ust. § 218

v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.  

Podľa ust. § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca

(žalovaný) alebo ti, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa ust. § 94 ods. 4 O. s. p., ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných

prostriedkov, s ktorými hospodári súd, účastníkom konania je v tejto časti aj štát, za ktorý

koná príslušný súd.

  V danej veci účastníkmi konania sú navrhovateľ A. – S. P., a. s., so sídlom D. IČO: X.,

odporcom je P. Z., IČO: X., P., 023 53 Podvysoká a predmetom konania zaplatenie 325 348,-

Sk s prísl., uplatnené titulom zaplatenia dlžného poistného. Podľa charakteru sporu ide o sporové konanie, v ktorom sú účastníci konania definovaný ust. § 90 O. s. p. V časti konania, v ktorej súd rozhoduje o súdnom poplatku, je účastníkom konania navrhovateľ, ktorý

návrh vo veci samej podal v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého

poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený

poplatok z návrhu. Z uvedeného je zrejmé, že v sporových konaniach súd má postavenie

sporového arbitra s právomocou regulácie právnych vzťahov subjektov civilného procesu

a nie je v danej veci ani v časti, týkajúcej sa rozhodovania o súdnych poplatkoch, účastníkom

sporu v zmysle ust. § 94 ods. 4 O. s. p. V tejto veci nie sú ani splnené podmienky citovaného

ust. § 94 ods. 4 O. s. p., nakoľko v danej veci nebol vyhlásený rozsudok na plnenie

z finančných prostriedkov štátu, z ktorými hospodári súd.  

Podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226

platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

  Dovolací súd v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol dovolanie, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Dovolací súd náhradu trov dovolacieho konania navrhovateľovi nepriznal, pretože mu

žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. decembra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová