UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: MAGNET TRADE spol. s r.o., Hradná 10, Bratislava, IČO: 35 900 342, právne zastúpeného JUDr. Janou Fridrichovou, advokátkou, Jakubovo nám. č. 9, Bratislava, proti žalovanej: Ľudmila Kisfaludyová - LK - DREVOX, Nové záhrady VII 15729/14, Bratislava, IČO: 37 220 594, právne zastúpenej JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom, M. R. Štefánika 1, Pezinok, o zaplatenie 1.364,80 Eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. októbra 2015, č. k. 3Cob/167/2015-116, takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. októbra 2015, č. k. 3Cob/167/2015-116 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 24.02.2014, č. k. 25Cb/90/2013-92 žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.364,80 Eur spolu s 8,76 % ročným úrokom z omeškania od 10.09.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 81,50 Eur, ako aj trovy právneho zastúpenia k rukám právnej zástupkyne žalobcu v sume 431,39 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že vyhodnotil návrhom uplatnený nárok žalobcu titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar v súlade s predloženými dôkazmi a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného v dodacom liste, ako aj vo faktúre. Keďže predmetom dodávky nebola aj montáž dverí so zárubňami, nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo, ako vzťah účastníkov právne kvalifikovala žalovaná. Pre spôsob platenia kúpnej ceny boli rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a § 450 a všeobecné ustanovenia § 337 až § 339 Obchodného zákonníka. Žalovaná pri uplatňovaní nárokov z vád tovaru, podľa okresného súdu nepostupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona a rovnako v konaní nepreukázala, či vada (dvere nepriliehajú na tesnenie) v skutočnosti existovala, resp. bola spôsobená vadným tovarom. Žalobca bol iba dodávateľom tovaru,pričom montáž zabezpečovala žalovaná prostredníctvom tretej osoby. Vada by preto mohla byť podľa prvoinštančného súdu aj dôsledok vadnej montáže. Okresný súd dodal, že zákon síce umožňuje kupujúcemu znížiť platenú cenu o prípadnú zľavu, avšak žalovaná nezaplatila ani jej časť, t. j. vo výške zníženej o uplatňovanú zľavu. Aj v tomto kontexte považoval súd prvej inštancie obranu žalovanej za neopodstatnenú a účelovú v snahe vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za prevzatý tovar plnú kúpnu cenu. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
3. Na odvolanie žalovanej, Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom zo dňa 25.10.2015, č. k. 3Cob/167/2015-116, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,76 Eur, k rukám právnej zástupkyne žalobcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd poukázal na § 219 ods. 2 O. s. p. a dodal, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Podľa odvolacieho súdu žalovaná v odvolaní neuvádzala žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre ňu priaznivé rozhodnutie; neboli naplnené ňou uvádzané odvolacie dôvody, nakoľko súd prvej inštancie sa s nimi dostatočne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, tak ten bol podľa odvolacieho súdu vo výške 8,76 % vyčíslený správne. Odvolací súd konštatoval, že v konaní sa okresný súd nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O. s. p.). Navyše obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s právnym posúdením veci v tom, že žalovaná nepreukázala existenciu vady tovaru a reklamáciu si neuplatnila včas a riadne s tým, že rozsudok okresného súdu zároveň spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 157 O. s. p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.
4. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a tým, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.), pričom napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení celej veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
5. Dovolateľka poukázala na to, že nedostatkami rozhodnutia súdu prvej inštancie sú odňatie možnosti konať pred súdom, nesprávne skutkové zistenia súdu, nesprávne právne posúdenie, nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia a jeho predčasnosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu pritom vyžaduje, aby súd dostatočne, jasne a vyčerpávajúco svoje rozhodnutie odôvodnil. Podľa žalovanej sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a takouto vadou trpí aj konanie pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd mal preto podľa žalovanej rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo mal vo veci vykonať ďalšie dokazovanie, nakoľko nedostatočným dokazovaním došlo v konaní k inej vade, ktorá mala za následok vydanie nesprávneho rozhodnutia.
6. Žalovaná sa ďalej nestotožnila s právnym posúdením veci odvolacím súdom a považuje ho za nesprávne, čo v konečnom dôsledku znamená, že v rozpore s princípom právnej istoty súd prvej inštancie aj odvolací súd vyhoveli žalobcovi, a to bez náležitého procesného postupu a bez zachovania práva žalovanej na spravodlivý súdny proces. V ostatnom žalovaná poukázala na zaužívanú prax medzi žalobcom a ňou s dôrazom na skutočnosť, že žalobca vystavil faktúru č. FV2011/00264 s dátumom vystavenia 06.09.2011, s dátumom dodania 06.09.2011 a s dátumom splatnosti 09.09.2011 a v tejto použil ceny v súlade s novým cenníkom platným od 01.05.2011, v rozpore s cenníkom, ktorým disponovala žalovaná. Žalovaná zdôraznila, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o správnosti určenia cien žalobcom za tovar objednaný žalovanou, čím sa rozhodnutie stáva nepreskúmateľné a súčasne dochádza k nevykonaniu navrhnutého dôkazu. Žalovaná má za to, že sporná faktúra je po obsahovej stránke nesprávna, čo znamená, že žalobca vyúčtoval žalovanej neopodstatnenúcenu za dodaný tovar, čo robí túto faktúru v celom rozsahu za nepoužiteľnú a na jej podklade nemôže byť návrh žalobcu považovaný za dôvodný. Žalovaná rovnako nesúhlasí so záverom, že nepreukázala existenciu vady tovaru a reklamáciu si neuplatnila včas a riadne.
7. Dovolateľka preto navrhuje, aby dovolací súd napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si dovolateľka uplatnila trovy dovolacieho konania.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že dovolaním napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za rozhodnutia vecne správne a dostatočne odôvodnené. Žalobca zdôraznil, že dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvoinštančnej, alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorý závažnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania. V obsahovo rozsiahlom vyjadrení žalobca uzavrel, že nie je v danom prípade dovolanie žalovanej prípustné a neexistuje legálna možnosť dovolaniu žalovanej vyhovieť. Preto žalobca navrhuje, aby dovolací súd dovolanie žalovanej zamietol (odmietol) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania žalobcu.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.)], po zistení, že dovolanie podala včas žalovaná zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
10. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O. s. p.
11. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
12. Podľa § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
13. Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
14. V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalovanej nie je podľa ust. § 238 ods. 1 až 3 O. s. p. procesne prípustné.
15. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatnerozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
16. Žalovaná procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdila a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
17. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral, či žalovanej bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., tak ako to tvrdí vo svojom dovolaní.
18. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) je treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
19. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
20. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
21. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/06).
22. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06).
23. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).
24. Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.
25. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
26. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
27. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
28. Tak odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia mať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 3 O. s. p. (§ 211 O. s. p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Súdy sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
29. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 211 O. s. p.) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozsudkov, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Tieto požadavky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa.
30. Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
31. Podľa § 409 ods.2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
32. Podľa § 275 ods.4 veta prvá Obchodného zákonníka s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa.
33. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňovala výšku kúpnej ceny, zaplatenia ktorej sa žalobca v konaní domáha. V odvolaní okrem iného namietala, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje akákoľvek zmienka o správnosti určenia cien žalobcom za žalovanou objednaný tovar a tiež, že žalobca nepreukázal, že žalovanú na zmenu cenníka upozornil.
34. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že nárok žalobcu je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený, medzi účastníkmi došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného v dodacom liste, ako aj vo faktúre. Odvolací súd sa bez ďalšieho stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, bez toho, aby sa s námietkou žalovanej do výšky kúpnej ceny vysporiadal, čím rozhodnutie odvolacieho súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti.Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je pritom všeobecné a nereflektuje na podstatné odvolacie námietky, ktoré v konaní žalovaná uviedla.
35. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, v dôsledku čoho bola dovolateľke odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).
36. Zistená procesná vada konania podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu) zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne.
37. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, § 450 C. s. p.), pričom sa nezaoberal ostatnými dovolacími námietkami žalovanej, ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
38. V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
39. Odvolací súd je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).
40. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.