2 Obdo 55/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., K., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. R. M., advokátom, M., proti žalovanému: M., s. r. o. „v konkurze", S., IČO: X., o zaplatenie 20 964,80 eur a 123 802,50 USD s príslušenstvom,

na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012, č. k.

3Cob/63/2012-326 a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012, č. k.

3Cob/63/2012-324, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu   o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II uznesením z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259 uložil

žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 11 380,-- eur.

Uznesením z 13. marca 2012, č. k. 33Cb/53/2010-293 Okresný súd Košice II

nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa v odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že 25. novembra 2011 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie

žalovaného proti rozsudku zo 4. októbra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-235. Uznesením

z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259 súd prvého stupňa uložil žalovanému, aby

v lehote 10 dní od jeho doručenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 11 380,--

eur. Dňa 29. decembra 2011 podal žalovaný proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom

poukázal na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a nepriaznivé ekonomické a finančné výsledky

dosahované žalovaným. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorý

pre žalovaného predstavuje prekážku, v dôsledku ktorej nie je schopný pred súdom preukázať

svoje tvrdenia. Súd prvého stupňa uznesením z 24. januára 2012, č. k. 33Cb/53/2010-266

vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia doplnil podanie, doručené

súdu 29. decembra 2012 tak, aby obsahovalo náležitosti uvedené v ust. § 205 O. s. p.

S poukazom na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaný napriek

výzve súdu riadne nezdokladoval svoje pomery, a teda nepreukázal, že u neho prichádza

do úvahy priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a ním predložená žiadosť nie

je dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia. Preto rozhodol tak,

že žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením z 29. júna

2012, č. k. 3Cob/63/2012-326, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 13. marca 2012, č. k.

33Cb/53/2010-293 tak, že žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní doplnil žiadosť

o oslobodenie jednoduchými výsledovkami, z ktorých vyplýva, že za obdobie 8/2008 až

12/2008 mal stratu 6 822 788,71 Sk, za rok 2009 stratu 23 754,63 eur a za rok 2010 stratu

567,37 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že majetkové pomery odôvodňujú priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, preto žalovanému priznal oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu napadnutým uznesením z 29. júna

2012, č. k. 3Cob/63/2012-324 Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie súdu prvého stupňa

z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259, ktorým súd prvého stupňa rozhodol

o poplatkovej povinnosti žalovaného.

Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, že rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust.

§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ má za to, že priznané oslobodenie žalovaného

od súdnych poplatkov nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok, vyžadovaných

na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Skutočnosť, či pomery žalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov,

podľa dovolateľa odvolací súd zisťoval na základe výsledoviek doplnenými k žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predložených výsledoviek je podľa dovolateľa

evidentné, že strata žalovaného sa postupne zmenšovala, a to takmer až na nulu (z 226 475,09

eur na 567,37 eur). Podľa názoru dovolateľa je preto nespochybniteľné, že žalovaný by musel

analyticky v tomto období (bez započítania straty z minulých období) dosahovať kladný

hospodársky výsledok. Ak by žalovaný analyticky v príslušnom roku (bez započítania straty

z minulých období) nemal kladný hospodársky výsledok, jeho strata by sa musela

akumulovať - zvyšovať, alt. by sa nezmenšovala. Na základe uvedeného je podľa dovolateľa

zrejmé, že Krajský súd v Košiciach nesprávne právne posúdil a vyhodnotil predložené

výsledovky, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný vykazoval v roku 2008 - 2010

stratu a pritom nebral do úvahy jej vývoj, t. j. znižovanie straty, ktorá bola pravdepodobne

spôsobená ekonomickou aktivitou žalovaného. Názor odvolacieho súdu o tom, že pomery

účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, je preto vzhľadom na priaznivý

medziročný vývoj straty žalovaného, podľa dovolateľa neakceptovateľný. Dovolateľ dodal, že

oslobodzovať spoločnosť od súdnych poplatkov len na základe toho, že je v strate

a nevnímajúc ďalšie súvislosti, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a s princípom

rovnosti zbraní účastníkov konania.

Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej vyjadril presvedčenie, že v predmetnom prípade

sa zo strany žalovaného jedná o svojvoľné a zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie

práva. Podľa dovolateľa odvolací súd nesprávne posúdil túto otázku, čo je preukázané

skutočnosťou, že v ten istý deň žalovanému, žiadajúcemu o oslobodenie od súdnych

poplatkov, vo veci samej rozsudkom nevyhovel. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal aj

na správanie sa žalovaného pred súdom prvého stupňa, na obštrukcie, ktoré v konaní používal

a na jeho pasivitu v predmetnom súdnom konaní. Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd

napadnuté uznesenia odvolacieho súdu zmenil.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 10a ods. l O. s. p.

prejednal dovolanie žalobcu podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p., bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné

podmienky.

Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.

Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len)

vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu

zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dôvody objektívnej

prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu zákon vymedzuje v ustanovení § 237

a § 239 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p.

Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho

dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod,

ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému

týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho

súdu bol dovolateľ po procesnej stránke na svojich právach negatívne dotknutý a bola mu

spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.

Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho

oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie

subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej

prípustnosti dovolania.

V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o poplatkovej

povinnosti žalovaného a jeho žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Účastníkom

tejto časti konania je len žalovaný, o ktorého poplatkovej povinnosti a návrhu o oslobodenie

od poplatkovej povinnosti súd rozhodol a nie žalobca, ktorého postavenie v konaní sa

napadnutými rozhodnutiami nemení, a preto sa mu uvedené uznesenia súdu ani nedoručujú.

Neprináleží mu tak ani právo opravného prostriedku, keďže napadnutými uzneseniami

na svojich právach nebol dotknutý a neutrpel žiadnu ujmu.

Vychádzajúc zo subjektívnej stránky prípustnosti dovolania dovolací súd preto dospel

k záveru, že dovolanie v danom prípade podal dovolateľ, ktorý subjektívne na podanie tohto

mimoriadneho oprávneného prostriedku nebol oprávnený, pre ktorý dôvod podmienky

objektívnej prípustnosti dovolania ďalej neskúmal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa

ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol, ako podané

neoprávnenou osobou.

V dovolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorému podľa ust. § 243b

ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči žalobcovi právo

na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale žalovanému nepriznal náhradu trov

dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová