2 Obdo 55/2013
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A., s. r. o., K., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. R. M., advokátom, M., proti žalovanému: M., s. r. o. „v konkurze", S., IČO: X., o zaplatenie 20 964,80 eur a 123 802,50 USD s príslušenstvom,
na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012, č. k.
3Cob/63/2012-326 a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2012, č. k.
3Cob/63/2012-324, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice II uznesením z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259 uložil
žalovanému zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 11 380,-- eur.
Uznesením z 13. marca 2012, č. k. 33Cb/53/2010-293 Okresný súd Košice II
nepriznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvého stupňa v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že 25. novembra 2011 bolo súdu prvého stupňa doručené odvolanie
žalovaného proti rozsudku zo 4. októbra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-235. Uznesením
z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259 súd prvého stupňa uložil žalovanému, aby
v lehote 10 dní od jeho doručenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 11 380,--
eur. Dňa 29. decembra 2011 podal žalovaný proti tomuto uzneseniu odvolanie, pričom
poukázal na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. a nepriaznivé ekonomické a finančné výsledky
dosahované žalovaným. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdneho poplatku, ktorý
pre žalovaného predstavuje prekážku, v dôsledku ktorej nie je schopný pred súdom preukázať
svoje tvrdenia. Súd prvého stupňa uznesením z 24. januára 2012, č. k. 33Cb/53/2010-266
vyzval žalovaného, aby v lehote 10 dní odo dňa jeho doručenia doplnil podanie, doručené
súdu 29. decembra 2012 tak, aby obsahovalo náležitosti uvedené v ust. § 205 O. s. p.
S poukazom na ust. § 138 ods. 1 O. s. p. súd prvého stupňa skonštatoval, že žalovaný napriek
výzve súdu riadne nezdokladoval svoje pomery, a teda nepreukázal, že u neho prichádza
do úvahy priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov a ním predložená žiadosť nie
je dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie súdu o priznaní oslobodenia. Preto rozhodol tak,
že žalovanému nepriznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením z 29. júna
2012, č. k. 3Cob/63/2012-326, zmenil uznesenie súdu prvého stupňa z 13. marca 2012, č. k.
33Cb/53/2010-293 tak, že žalovanému priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný v odvolacom konaní doplnil žiadosť
o oslobodenie jednoduchými výsledovkami, z ktorých vyplýva, že za obdobie 8/2008 až
12/2008 mal stratu 6 822 788,71 Sk, za rok 2009 stratu 23 754,63 eur a za rok 2010 stratu
567,37 eur. Odvolací súd dospel k záveru, že majetkové pomery odôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, preto žalovanému priznal oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 ods. 1 O. s. p. Z uvedeného dôvodu napadnutým uznesením z 29. júna
2012, č. k. 3Cob/63/2012-324 Krajský súd v Košiciach zrušil uznesenie súdu prvého stupňa
z 8. decembra 2011, č. k. 33Cb/53/2010-259, ktorým súd prvého stupňa rozhodol
o poplatkovej povinnosti žalovaného.
Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré
odôvodnil tým, že rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust.
§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolateľ má za to, že priznané oslobodenie žalovaného
od súdnych poplatkov nespĺňa ani jednu zo zákonných podmienok, vyžadovaných
na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Skutočnosť, či pomery žalovaného odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov,
podľa dovolateľa odvolací súd zisťoval na základe výsledoviek doplnenými k žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Z predložených výsledoviek je podľa dovolateľa
evidentné, že strata žalovaného sa postupne zmenšovala, a to takmer až na nulu (z 226 475,09
eur na 567,37 eur). Podľa názoru dovolateľa je preto nespochybniteľné, že žalovaný by musel
analyticky v tomto období (bez započítania straty z minulých období) dosahovať kladný
hospodársky výsledok. Ak by žalovaný analyticky v príslušnom roku (bez započítania straty
z minulých období) nemal kladný hospodársky výsledok, jeho strata by sa musela
akumulovať - zvyšovať, alt. by sa nezmenšovala. Na základe uvedeného je podľa dovolateľa
zrejmé, že Krajský súd v Košiciach nesprávne právne posúdil a vyhodnotil predložené
výsledovky, keď sa obmedzil len na konštatovanie, že žalovaný vykazoval v roku 2008 - 2010
stratu a pritom nebral do úvahy jej vývoj, t. j. znižovanie straty, ktorá bola pravdepodobne
spôsobená ekonomickou aktivitou žalovaného. Názor odvolacieho súdu o tom, že pomery
účastníka odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov, je preto vzhľadom na priaznivý
medziročný vývoj straty žalovaného, podľa dovolateľa neakceptovateľný. Dovolateľ dodal, že
oslobodzovať spoločnosť od súdnych poplatkov len na základe toho, že je v strate
a nevnímajúc ďalšie súvislosti, je v rozpore s princípom hospodárnosti konania a s princípom
rovnosti zbraní účastníkov konania.
Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej vyjadril presvedčenie, že v predmetnom prípade
sa zo strany žalovaného jedná o svojvoľné a zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie
práva. Podľa dovolateľa odvolací súd nesprávne posúdil túto otázku, čo je preukázané
skutočnosťou, že v ten istý deň žalovanému, žiadajúcemu o oslobodenie od súdnych
poplatkov, vo veci samej rozsudkom nevyhovel. V tejto súvislosti dovolateľ poukázal aj
na správanie sa žalovaného pred súdom prvého stupňa, na obštrukcie, ktoré v konaní používal
a na jeho pasivitu v predmetnom súdnom konaní. Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd
napadnuté uznesenia odvolacieho súdu zmenil.
Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 10a ods. l O. s. p.
prejednal dovolanie žalobcu podľa § 242 ods. 1 a § 243a ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu.
Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len)
vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu
zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dôvody objektívnej
prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu zákon vymedzuje v ustanovení § 237
a § 239 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd
rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie
stanoviska.
Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení
za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 239 ods. 3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho
dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod,
ktorý ho oprávňuje podať dovolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému
týmto opravným prostriedkom). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím odvolacieho
súdu bol dovolateľ po procesnej stránke na svojich právach negatívne dotknutý a bola mu
spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery.
Záver o tom, že podané dovolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho
oboch stránkach jeho prípustnosti (tak objektívnej, ako aj subjektívnej), posúdenie
subjektívnej prípustnosti dovolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej
prípustnosti dovolania.
V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o poplatkovej
povinnosti žalovaného a jeho žiadosti o oslobodenie od poplatkovej povinnosti. Účastníkom
tejto časti konania je len žalovaný, o ktorého poplatkovej povinnosti a návrhu o oslobodenie
od poplatkovej povinnosti súd rozhodol a nie žalobca, ktorého postavenie v konaní sa
napadnutými rozhodnutiami nemení, a preto sa mu uvedené uznesenia súdu ani nedoručujú.
Neprináleží mu tak ani právo opravného prostriedku, keďže napadnutými uzneseniami
na svojich právach nebol dotknutý a neutrpel žiadnu ujmu.
Vychádzajúc zo subjektívnej stránky prípustnosti dovolania dovolací súd preto dospel
k záveru, že dovolanie v danom prípade podal dovolateľ, ktorý subjektívne na podanie tohto
mimoriadneho oprávneného prostriedku nebol oprávnený, pre ktorý dôvod podmienky
objektívnej prípustnosti dovolania ďalej neskúmal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu podľa
ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. odmietol, ako podané
neoprávnenou osobou.
V dovolacom konaní bol úspešným účastníkom žalovaný, ktorému podľa ust. § 243b
ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči žalobcovi právo
na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd ale žalovanému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová