2 Obdo 47/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. J. K., D., zastúpeného advokátom JUDr. E. K., I. proti žalovanému: Ing. D. D., J. zastúpeného advokátskou

kanceláriou I. A.s. r. o., F., IČO: X., o nariadenie predbežného opatrenia, na dovolanie

žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 25. mája 2012,   č. k.

21 Cob 79/2012-71, takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského

súdu v Trnave zo dňa 25. mája 2012 č. k., 21 Cob 79/2012-71   o d m i e t a.

  Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia dovolacieho

konania v sume 79,58 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu vedeného v P. B., a. s., č. ú. X.

do troch dní.  

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Piešťany uznesením zo dňa 29. februára 2012 č. k. 4 Cb 9/2012-20

nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov, ktorými

by odplatne alebo bezodplatne previedol, daroval, vložil do základného imania obchodných

spoločností alebo do majetku iných právnických osôb, alebo zaťažil obchodný podiel

v spoločnosti F. F., s. r. o., IČO X., so sídlom D., ktorého je vlastníkom, a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej – o nahradenie prejavu vôle. Žalobcovi

uložil povinnosť, aby do 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na začatie konania proti

žalovanému o nahradenie prejavu vôle.

  V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia predbežného

opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia, z dôvodov uvedených v podanom návrhu.

Ďalej uviedol, že žalobca sa predbežným opatrením domáhal obmedzenia dispozičného

oprávnenia žalovaného (ako vlastníka) k jeho obchodnému podielu v obchodnej spoločnosti, ktorým petitom je súd pri svojom rozhodovaní viazaný. Uviedol, že vychádzal z obsahu

spisového materiálu a z dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a dospel k záveru, že žalobca osvedčil nárok, ktorému má byť predbežným

opatrením poskytnutá ochrana, ako aj to, že žalobca osvedčil nebezpečenstvo ujmy

bezprostredne hroziacej tomuto nároku (osvedčil dôvodnosť svojej obavy). Poukázal na to, že

pre nariadenie predbežného opatrenia zákon alternatívne vyžaduje splnenie dvoch

predpokladov; prvým z nich je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, druhým je

obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Ďalej poukázal na to, že

charakteristickým znakom predbežného opatrenia je jeho predbežný (dočasný) charakter, t. j.

upravujú sa ním pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci

samej konečné rozhodnutie. Nariadením predbežného opatrenia žalobca nenadobúda právo,

o ktorom bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej, ale je nutné, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má

poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne

hroziacej ujmy. Súd prvého stupňa odkázal na vykonanie dokazovania oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia je dôvodný v celom rozsahu. Poukázal na ust. § 76 ods. 4 O. s. p. s tým, že sa

stotožňuje so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.  

  Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací napadnutým

uznesením rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, keď sa stotožnil s názorom, vyjadreným

v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa a poukázal ďalej na to, že osvedčenie nároku

žalobcu vyplýva z ustanovenia článku 10 bodu 3 spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti

F. F., s. r. o., ktoré v súlade so zmluvnou voľnosťou, zakotvenou okrem iného

v § 115 Obch. zák., upravuje predkupné právo spoločníkov na obchodný podiel spoločníka

(prednostné právo na prevzatie – nadobudnutie obchodného podielu), ako aj z uplatnenia

tohto práva žalobcom na základe ponuky žalovaného, ktoré v konaní nebolo spochybnené.

Správnosť spôsobu, prípadne rozsahu uplatnenia tohto práva v súdnom konaní žalobcom

môže byť v danom štádiu konania sporným, nie však zjavne bezúspešným, a ako otázka

prevažne hmotnoprávneho charakteru bude riešená v konaní o veci samej. V odôvodnení

uviedol, že žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukazoval na to, že

žalovaný listom zo dňa 20. 04. 2010 vyzval ostatných spoločníkov F. F., s. r. o.,

na uplatnenie predkupného práva na jeho obchodný podiel, za ktorý požadoval odplatu

vo výške 1 161 787,-- eur. Žalobca si svoje predkupné právo na obchodný podiel žalovaného uplatnil listom zo dňa 24. 06. 2010, ktorý podľa názoru žalobcu predstavuje akceptáciu oferty

žalovaného, v dôsledku ktorej medzi účastníkmi vznikla písomná dohoda o prevode

obchodného podielu.   Žalovaný napriek tomu informoval žalobcu o svojom nezáujme

obchodný podiel previesť z dôvodu zmeny okolností a pomerov v spoločnosti a až listom zo

dňa 11. 01. 2012 žalobcu opätovne vyzval na uplatnenie predkupného práva, pričom odplatu

za svoj obchodný podiel už určil vo výške 2 700 000,-- eur. Súčasne vo výzve žalobcu

upozornil na skutočnosť, že v prípade neuplatnenia predkupného práva môže svoj obchodný

podiel v spoločnosti previesť na tretiu osobu, z čoho je zrejmé, že žalovaný má záujem predať

svoj obchodný podiel tretej osobe, hoci je to v rozpore s dohodou o prevode obchodného

podielu na žalobcu, ktorá už bola uzatvorená. Žalobca sa obáva, že prípadným prevodom

obchodného podielu na tretiu osobu by bolo znemožnené jeho nadobudnutie žalobcom,

pričom súčasne by žalobcovi vznikla škoda vo výške rozdielu medzi aktuálnou cenou

obchodného podielu 2 700 000,-- eur a cenou 1 161 787,-- eur, ktorú akceptoval na základe

pôvodnej výzvy. Žalobca sa v konaní o veci samej hodlá domáhať nahradenia prejavu vôle

žalovaného vo vzťahu k uzatvoreniu zmluvy o prevode obchodného podielu s obsahom

dojednaným ofertou a jej akceptáciou, prípadne aj náhrady škody, pričom prevodom

obchodného podielu na tretiu osobu by sa pozícia žalobcu vo vzťahu k výkonu súdneho

rozhodnutia značne sťažila.  

  Odvolací súd ďalej uviedol, že charakter uplatneného nároku, smerujúceho

k nadobudnutiu obchodného podielu žalovaného a nespochybnený záujem žalovaného

previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu (potvrdený aj obsahom odvolania) súčasne bez

ďalšieho osvedčujú naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia z dôvodu

existencie obavy z ohrozenia výkonu možného súdneho rozhodnutia vo veci samej.

  V odôvodnení reagoval na námietku žalovaného, keď skonštatoval, že v konečnom

dôsledku návrh na nariadenie predbežného opatrenia obsahuje všetky podstatné náležitosti

vyžadované zákonom, je určitý a zrozumiteľný a jeho nedostatkom nie je ani absencia údaju

o výške zábezpeky na náhradu ujmy vzťahujúceho sa nepochybne na predbežné opatrenia,

smerujúce proti porušovaniu alebo ohrozovaniu práva duševného vlastníctva (§ 76 ods. 1

písm. h/ O. s. p.).

  Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol napadnuté

uznesenie odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

V dovolaní uviedol, že

  -   súd porušil ustanovenia § 75 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 43 O. s. p., keď nevyzval

žalobcu k doplneniu návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorý zjavne neobsahoval

zákonom predpísané náležitosti, keď podľa názoru dovolateľa presne a jednoznačne uvedený

právny úkon a obsah právneho úkonu, ktorého nahradenia sa bude návrhom na začatie

konania navrhovateľ domáhať, je kľúčovým z hľadiska posúdenia dôvodnosti nariadenia

predbežného opatrenia. Podmienky dôvodnosti návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie

sú dostatočné, návrh neobsahuje odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej škody,

z návrhu nie je zrejmé, čoho sa bude navrhovateľ vo veci samej domáhať,

  - výrok 2 je neurčitý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný vo všeobecnosti, ako aj

vo vzťahu k návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a teda výrok 2 nebol spôsobilý

vyvolať žiadne právne účinky, keď nie je jasné, či sa bude žalobca domáhať len „nahradenia

prejavu vôle“ alebo sa bude domáhať „nahradenia prejavu vôle a náhrady škody.“ Žalobca bol

povinný preukázať, že „...uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde

o šikanózne, resp. zrejme bezúspešne uplatňovanie práva.“ Táto neurčitosť formulácie návrhu

vo veci samej mala viesť súd k tomu, aby postupoval podľa § 75 ods. 3 O. s. p, v spojení

s § 43 O. s. p. Z dôvodu neurčitosti výroku 2 mal   žalobca možnosť, aby podal akýkoľvek

návrh na začatie konania vo veci samej, t. j. konania o nahradenie prejavu vôle, dokonca

i taký, ktorý by vôbec nesúvisel s nariadeným predbežným opatrením. Žalovaný konštatuje,

že súd svojím procesným postupom porušil príslušné ustanovenia O. s. p., čim odňal možnosť

žalovanému riadne obhajovať svoje práva v konaní,  

  - odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí opomenul vysporiadať s argumentáciou, ktorú

predkladal žalovaný v odvolaní, najmä prečo argumentáciu, ktorá sa týka nedostatku

náležitostí v podanom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, zmätočnosti, neurčitosti

a nejasnosti, pokiaľ ide o špecifikáciu návrhu vo veci samej – nedostatok pri určení právneho

úkonu, ktorého sa má týkať nahradenie vôle, ako aj nedostatok v obsahu takéhoto úkonu,

zmätočnosti tvrdení žalobcu, uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

nedostatok zdôvodnenia návrhu na náhradu škody, nebral do úvahy a považoval ju

za bezpredmetnú,

  -   súdu vôbec neprináležalo vydať rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia,

keďže návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol neurčitý a zmätočný. Pri nariaďovaní

predbežného opatrenia nebolo ustálené, čoho sa chce žalobca domáhať návrhom vo veci

samej. Tým, že súd konal a rozhodol o nariadení predbežného opatrenia (namiesto toho, aby vyzval žalobcu na opravu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, ako mu to

prikazuje § 75 ods. 3 0. s. p. v spojení s § 43 0. s. p.) a vôbec neustálil, čoho sa bude žalobca

návrhom na začatie konania domáhať, odňal odporcovi možnosť riadne konať pred súdom.  

Žalobca navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu, že dovolacie dôvody uvedené

dovolateľom nie sú dané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal

vec v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O. s. p.

a dospel k záveru, že z hľadiska prípustnosti dovolania neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.

Podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Podľa ust. § 239 ods. 1, 2 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu

vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

Dovolateľ podal dovolanie proti rozhodnutiu súdov o predbežnom opatrení, pre ktorý

dôvod dovolanie v zmysle § 239 O. s. p. nie je prípustné.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z písm. f/ § 237 O. s. p., podľa ktorého sa

posudzuje odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom súdu. Dovolateľ

odvodzuje odňatie možnosti konania pred súdom neodstránením vád podaného návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia žalobcom, neurčitosťou, nezrozumiteľnosťou

a nepreskúmateľnosťou výroku 2 uznesenia súdu prvého stupňa, nepreskúmateľnosťou

odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu.

Dovolací súd skúmal prípustnosť dovolania z dôvodov uvedených dovolateľom

v dovolacom podaní.

Podľa ust. § 167 ods. 1, 2 O. s. p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd

uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo

prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí

návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Ak nie

je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti

považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ust. § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia, je taký vadný postup súdu v občianskom súdom konaní, ktorým sa

účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva, priznané mu

za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom

a týmto postupom odňal účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu právny poriadok

priznáva. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť

navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným

dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci.

Pri skúmaní uvedeného dôvodu dovolania, odňatia možnosti konať pred súdom,

dovolací súd zistil, že ani tento dôvod v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V zmysle

citovaného ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. musia byť súčasne splnené obidve určené

zákonné podmienky, a to vadný postup súdu v konaní a súčasne odňatie možnosti konať

účastníkovi pred súdom týmto vadným konaním súdu. V danej veci neboli splnené

podmienky prípustnosti dovolania z uvedeného dôvodu stanoveného ust. § 237 písm. f/

O. s. p., nakoľko nenastala situácia, ktorá by bránila žalovanému riadne v zmysle zákona

postupovať v spore v zmysle účastníkom konania priznaných procesných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať nemožnosť

prístupu žalovanému k spravodlivému konaniu a rozhodnutiu vo veci.

V zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorý dovolací dôvod sa žalobca odvoláva, sa

posudzuje postup konajúceho súdu na ktoromkoľvek stupni konania, ktorý je v rozpore

s platnou právnou úpravou postupu v danej konkrétnej veci a ktorým by účastníkovi mohlo

byť bránené v jeho zákonnej možnosti uplatniť alebo brániť svoje právo v súdnom konaní.

V danej veci nebol dovolacím súdom zistený taký postup odvolacieho súdu, ktorého

následkom by bolo poškodenie práv účastníka konania, resp. bránenie účastníkovi konať

v zmysle zákona v odvolacom konaní. Postup odvolacieho konania v odvolacom konaní

zavŕšený vynesením uznesenia, jeho písomným vypracovaním a obsahom zodpovedá

zákonnej úprave Občianskeho súdneho poriadku a obsahovo spĺňa citované ust. § 167, § 157

ods. 2 v spojení s ust. § 211 ods. 2 O. s. p. Subjektívny pocit účastníka konania a jeho názor

na rozsah a obsah písomného vyhotovenia rozhodnutia, najmä ak ide o účastníka konania,

ktorý nebol v konaní úspešný, nie je zhodný s objektívnym zhodnotením formálnych

náležitostí rozhodnutia upravených zákonom. Procesný postup súdov v obidvoch stupňoch

prebiehal v zmysle právnej úpravy Občianskeho právneho poriadku, na ktoré konkrétne

ustanovenia zákona súdy odkazovali a citovali ich, a umožňoval žalovanému   zúčastniť sa

na všetkých úkonoch prvostupňového a odvolacieho súdu. Zo skutočnosti neúčinného bránenia svojho práva, ktorá skutočnosť viedla k neúspech žalovaného v konaní vo veci

nariadenia predbežného opatrenia, nemožno bez ďalšieho vyvodzovať odňatie možnosti

účastníka konať pred súdom. Postupom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu nebola odňatá

možnosť konať žalovanému pred súdom, a preto v danej veci nebola splnená podmienka

prípustnosti podania dovolania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný dovolaním napadol také uznesenie, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné, a preto dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1

písm. c/ v spojení s § 243b ods. 4 prvá veta O. s. p. odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 4, § 224 ods. 1, § 142 ods.

1 O. s. p. tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho

konania, za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k dovolaniu) vo výške 58,69 Eur, režijný

paušál 7, 63 Eur, 20% DPH 13,26 Eur, spolu 79,58 Eur v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/,

§ 14 ods. 1 písm. e/ a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. októbra 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová