2Obdo/42/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: BUCHALA - J., s.r.o., so sídlom Priemyselná 1379/25, 085 01 Bardejov, IČO: 36 470 988, zastúpeného JUDr. Petrom Pihorňom, advokátom, Cyklistická 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: SG Equipment Finance Czech Republic, s.r.o., so sídlom náměstí Junkových 2772/1, Stodůlky, 155 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 61 061 344 - vo veci organizačnej zložky SG Equipment Finance Czech Republic, s.r.o. - organizačná zložka, so sídlom Hodžovo nám. 1a, 811 06 Bratislava, IČO: 31 785 972, zastúpenému Mgr. Michalom Chuchútom, LL.M., advokátom, Londýnská 2266/5, 400 01 Ústí nad Labem, Česká republika, o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 29/9/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 3Cob/439/2012-239, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 25. júna 2012, č. k. 29/9/2008-209, žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.677,77 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že výpoveď Zmluvy o finančnom leasingu (ďalej len „Zmluva“) sa dostala do sféry dispozície žalobcu ako neprítomnej osoby (t.j. osoby, s ktorou osoba, realizujúca výpoveď - žalovaný - nebola v bezprostrednom styku). V dôsledku tejto skutočnosti bola výpoveď žalobcovi riadne doručená. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie skonštatoval, že nakoľko nie je daný žalobcom namietaný dôvod neplatnosti výpovede, žalobu žalobcu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. 2. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozsudkom zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 3Cob/439/2012-239, rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 29Cb/9/2008-209 zo dňa 25.6.2012 potvrdil. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie dostatočnezistil skutkový stav a vec i správne právne posúdil, a preto jeho rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. V rámci svojho odôvodnenia odvolací súd zdôraznil, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom nedoručenia výpovede zo Zmluvy faxom a taktiež ani o skutočnosti, že sa v čase doručovania výpovede poštou nezdržiaval v sídle spoločnosti. 3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej len „dovolací súd“) [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.). 5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 238 O. s. p. 6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle ust. § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že dovolaním napadnutý rozsudok nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa ust. § 238 O. s. p., nakoľko nejde totiž o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretože dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa ust. § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. Vzhľadom na uvedené prípustnosť dovolania preto z § 238 O. s. p. ustanovení nemožno vyvodiť. 7. Dovolací súd ďalej skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. Žalobca procesné vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. nenamietal, pričom existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 8. Námietka žalobcu, ktorou vytýka súdu nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., však sama o sebe prípustnosť dovolania nezakladá. Skutočnosť, že by v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci zo strany odvolacieho súdu, môže byť len odôvodnením dovolania za predpokladu, ak je toto prípustné, nie však dôvodom jeho prípustnosti podľa ust. § 236 a nasl. O. s. p. 9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 10. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.). 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.