2Obdo/41/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu: 1/ H.K.T., a.s. v likvidácii, Panenská 24, Bratislava, IČO: 35 701 731, konajúca likvidátorom SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732, zastúpená Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, žalobcu 2/ SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732, proti žalovanému: Ing. F. G., PhD., nar. XX.X.XXXX, B. XXXXX/X, B., zastúpenému Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, Londýn EC4P 4GD, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúci prostredníctvom Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Štefánikova 15, 811 05 Bratislava, IČO: 36 861 391, v konaní o určenie majiteľa akcií, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/71/2016, o dovolaní žalobcu 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. apríla 2019 č. k. 3Cob/215/2018- 796, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu 1/ a 2/ o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava I, ako súd prvej inštancie, rozsudkom zo dňa 29.11.2017 č. k. 26Cb/71/2016- 658, žalobu voči žalovanému zamietol a zamietol i návrh na prerušenie konania. Zároveň žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobný návrh žalobca 1/ ako zaniknutá obchodná spoločnosť a žalobca 2 ako ustanovený likvidátor žalobcu 1/, ktorý je oprávnený konať v mene spoločnosti v zmysle ust. § 72 v spojení s § 75 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka v platnom znení, podali spoločne z opatrnosti a s ohľadom na nejednotnú rozhodovaciu prax súdov týkajúcu sa právnej subjektivity zaniknutej spoločnosti pre prípad nariadenia dodatočnej likvidácie s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.11.2014 č. k. I. ÚS 711/2014-8, v zmysle ktorého povolenie dodatočnej likvidácie neznamená plnohodnotné obnovenie právnej subjektivity, avšak na stranedruhej absolútne potieranie procesnoprávnej subjektivity by malo za následok stratu zmyslu zákonného ukotvenia dodatočnej likvidácie. V podanej žalobe uviedli, že dňa 30.10.1996 bola do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zapísaná spoločnosť H.K.T., a.s., sídlo Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 35 701 731 (ďalej aj „H.K.T., a.s.“). V zmysle Notárskej zápisnice N320/96, Nz 310/96 zo dňa 30.09.1996, predmetom ktorej bolo osvedčenie priebehu založenia akciovej spoločnosti H.K.T., a.s., zakladateľmi spoločnosti H.K.T., a.s. boli D. P., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko J. XX, XXX XX B. X, št. občianstvo SR, ktorá upísala 45% základného imania spoločnosti H.K.T., a.s., t. j. jej vklad tvorí 450.000,00 Sk (14.937,26 EUR), žalovaný - Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX A., ktorý upísal 45% základného imania spoločnosti H.K.T., a.s., t. j. jeho vklad tvoril 450.000,00 Sk (14.937,26 EUR) a P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, Q., ktorý upísal 10% základného imania spoločnosti H.K.T., a.s., t. j. jeho vklad tvoril 100.000,00 Sk (3.319,39 EUR). Prílohou predmetnej notárskej zápisnice bola zakladateľská zmluva a stanovy spoločnosti. Dňa 26.02.1996 bola do Obchodného registra Okresného súdu Žilina zapísaná spoločnosť ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542, sídlom Bystrická cesta 13, 034 01 Ružomberok. Spoločnosť H.K.T., a.s. bola majiteľom akcií s podielom 66% na základnom imaní emitenta - spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 s počtom akcií 66, podoba - zaknihovaná, ISIN - 880960009913, nominálna hodnota 10.000,00 Sk, tzn. v celkovej nominálnej hodnote všetkých akcií v majetku spoločnosti H.K.T., a.s. 660.000,- Sk. Žalovaný bol v postavení predsedu predstavenstva spoločnosti. Spoločnosť ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 bola majiteľom akcií s podielom 67% na základnom imaní emitenta - spoločnosti Severoslovenské celulózky a papierne, a.s. so sídlom v Ružomberku, Bystrická cesta 13, 034 17 Ružomberok, IČO: 31 637 051 (ďalej aj „SCP“) s počtom akcií 3 105 450 ks, forma akcie na doručiteľa, menovitá hodnota 1000,- Sk (33,19 EUR), tzn. v celkovej menovitej hodnote všetkých akcií v majetku spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 celkom v sume 3.105.450.000,00 Sk (103.082.055,37 EUR); a to nadobudnuté na základe Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1605/1996 zo dňa 20.09.1996 medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 27, 821 01 Bratislava (toho času Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava), IČO: 17 333 768 (ďalej len „FNM") na strane predávajúceho a spoločnosťou ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 na strane kupujúceho; predmetom Zmluvy bol odplatný prevod akcií emitenta - SCP z predávajúceho - FNM na kupujúceho ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 za kúpnu cenu 1.100.000.000,00 Sk (36.513.310,76 EUR).V zmysle článku VII. bod/b Zmluvy si zmluvné strany dohodli, že kupujúci sa zaväzuje do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy o odplatnom prevode akcií presadiť vydanie akcií obchodnej spoločnosti ECO - INVEST a.s. so sídlom v Lieskovci v rozsahu minimálne 15% jej základného imania tak, aby všetci zamestnanci obchodnej spoločnosti Severoslovenské celulózky a papierne a.s. so sídlom v Ružomberku mali možnosť tieto akcie nadobudnúť. Zmluvné strany sa dohodli, že za nesplnenie tohto záväzku zaplatí kupujúci predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 10.000.000 Sk, a to v lehote stanovenej predávajúcim. Záväzok spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 v zmysle článku VII. bod b. Zmluvy nebol spoločnosťou ECO - INVEST, a.s. IČO: 31 645 542 splnený. Dňa 23.12.2002 bola do Obchodného registra Okresného súdu Žilina zapísaná spoločnosť ECO - INVEST, a.s., IČO: 36 409 111, sídlo Bystrická cesta 1, 034 01 Ružomberok, pričom žalobcovia uviedli, že žalovaný je 100% akcionárom spoločnosti ECO -INVEST, a.s., IČO: 36 409 111, ktorá je právnym nástupcom spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 (pôvodný emitent akcií v majetku H.K.T., a.s.). Dňa 21.01.2000 malo dôjsť k zvýšeniu základného imania spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 z nominálnej hodnoty imania 1.000.000,00 Sk (33.193,92 EUR) na 30.000.000,00 Sk (995.817,77 EUR). Na valnom zhromaždení dňa 10.01.2001 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie, rozdelením podľa § 69 Obchodného zákonníka. Majetok, práva, povinnosti a záväzky zrušenej spoločnosti prechádzajú v plnom rozsahu na nástupnícke organizácie, ktorými sú spoločnosti ECO - INVEST, a.s. so sídlom Ružomberok, Bystrická cesta 13 a INVEST Plus, a.s., so sídlom Ružomberok, Bystrická cesta 13. Dňa 21.07.2000 žalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti H.K.T., a.s. a Ing. Ján Vaverčák ako člen predstavenstva spoločnosti H.K.T., a.s. podali návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti H.K.T., a.s.; v predmetom návrhu uvádzajú tvrdenia, že spoločnosť H.K.T., a.s. nemá žiaden majetok. 3. Dňa 05.09.2000 Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie zo dňa 05.09.2000 č. k. 7K/199/00-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.09.2000. Konkurzným uznesením konkurzný súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa - dlžníka H.K.T., a.s. pre nedostatok majetku dlžníka. Dňa

11.09.2000 podal JUDr. Peter Dobrovodský, právny zástupca spoločnosti H.K.T., a.s. návrh na výmaz spoločnosti H.K.T., a.s. z obchodného registra a to v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. f/ Obchodného zákonníka v platnom znení. Dňa 29.09.2000 registrový súd - Okresný sud Bratislava I vymazal spoločnosť H.K.T., a.s. z obchodného registra. Dňa 28.12.2015 Irena Jenčová ako štatutárny orgán (člen predstavenstva) zaniknutej spoločnosti H.K.T., a.s. podala návrh na dodatočnú likvidáciu majetku zaniknutej spoločnosti H.K.T., a.s. Dňa 08.04.2016 Okresný súd Bratislava I vydal uznesenie č. k. 36CbR/301/2015-77, ktorým súd nariadil dodatočnú likvidáciu spoločnosti H.K.T., a.s.. Žalobcovia svoj nárok voči žalovanému zdôvodnili tým, že žalovaný ako predseda predstavenstva spoločnosti H.K.T., a.s. a Ing. Ján Vaverčák ako člen predstavenstva spoločnosti H.K.T., a.s. neuviedli žiadne relevantné dôvody vzniku platobnej neschopnosti spoločnosti H.K.T., a.s. a nepostupovali podľa čl. 10 odsek 10.6 Stanov H.K.T., a.s., podľa ktorého „Predstavenstvo je povinné zvolať mimoriadne valné zhromaždenie, ak zistí, že spoločnosť stratila tretinu základného imania alebo, že je po dobu dlhšiu než tri mesiace platobné neschopná. O týchto skutočnostiach je povinné upovedomiť dozornú radu“, čím bolo taktiež porušené ustanovenie § 193 Obchodného zákonníka tvrdiac, že žalovaný porušil povinnosti ako predseda predstavenstva spoločnosti H.K.T., a.s. na vynakladanie odbornej starostlivosti pri hospodárení s majetkom spoločnosti H.K.T., a.s., pri upisovaní novo emitovaných akcií za emitenta - spoločnosť ECO-INVEST, a.s. IČO: 31 645 542, neupovedomil dozornú radu spoločnosti H.K.T., a.s. pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

4. Okresný súd s poukazom na ustanovenia § 191, § 194, § 261 a § 408 Obchodného zákonníka mal za to, že žalobný návrh je nedôvodný. Ako prvou otázkou sa musel vysporiadať s otázkou aktívnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/. Žalobca 1/ je obchodná spoločnosť, voči ktorej bola uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.04.2016 č. k. 36CbR/301/2015-77 nariadená dodatočná likvidácia. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom Ústavného súdu SR, že zápis dodatočnej likvidácie do Obchodného registra má za následok obnovenie právnej subjektivity. Aktívne legitimovaný môže byť len žalobca 1/, konajúci ustanoveným likvidátorom. Žalobca 1/ tvrdil, že ku dňu výmazu spoločnosti H.K.T., a.s. bol vlastníkom 66 ks akcií spoločnosti ECO - INVEST, a.s., ktoré sa majú naďalej nachádzať v jeho majetku, čím aj odôvodnil dodatočnú likvidáciu. Na pojednávaní dňa 29.11.2017 boli do spisu založené výpisy z CD CP z čoho vyplýva, že žalobca 1/ nebol akcionárom spoločnosti ECO - INVEST, a.s. v čase vyhlásenia konkurzu ani v čase výmazu spoločnosti H.K.T., a.s. z obchodného registra. Zároveň z dokazovania vyplynulo, že peňažný vklad Ireny Jenčovej do základného imania spoločnosti H.K.T., a.s. bol dvoma platbami vykonanými v rokoch 1996 a 1997 v plnej výške splatený.

5. Z dokazovania je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že v čase nariadenia likvidácie objektívne neexistoval žiadny majetok, ktorý by mohol tvoriť spôsobilý predmet dodatočnej likvidácie. V zmysle ustanovenia § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca 1/ nie je „treťou osobou“ v zmysle § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka vo vzťahu k úkonom vlastného štatutárneho orgánu. Žalobcovia podľa konajúceho súdu nepreukázali vznik akejkoľvek škody, akejkoľvek tretej osobe. Taktiež nepreukázali ani porušenie povinnosti štatutárneho orgánu žalobcu 1/. Prevod akcií spoločnosti ECO - INVEST, a.s., IČO: 31 645 542 zo žalobcu 1/ na žalovaného bol a stále je podľa okresného súdu platným právnym úkonom v zmysle §191 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobcami tvrdené obmedzenie štatutárov disponovať majetkom žalobcu 1/ je podľa okresného súdu voči žalovanému neúčinné a všetky obmedzenia uvedené v žalobe sa týkajú výlučne akcií na meno a to len akcií emitenta H.K.T., a.s. vo vlastníctve akcionárov žalobcu 1/.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Žalobcovia nepreukázali vznik škody, alebo inej ujmy, ktorá im mala byť údajne spôsobená. Súd prvej inštancie zdôraznil, že vykonal všetky dôkazy, ktoré boli účelné a ktoré účastníci navrhli a ktoré boli rozhodujúce z hľadiska hmotného práva s tým, že žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia odvodzujú nárok na vznik škody z úkonov pred výmazom žalobcu 1/ z Obchodného registra dňa 28.11.2000. Ku dňu podania žaloby tak uplynula aj objektívna 10-ročná premlčacia doba upravená v § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka (kde vzťahy medzi stranami podliehajú úprave § 261 ods. 6 písm. a Obchodného zákonníka). Súd prvej inštancie preto žalobu voči žalovanému zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 262 ods. 1, 2 C.s.p.

7. Na odvolanie žalobcu 1/ Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, napadnutým rozsudkom zo dňa 17.04.2019 č. k. 3Cob/215/2018-796 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. konštatoval vecnú správnosť rozsudku, kedy súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd mal za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto bol viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca 1/ v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na doplnenie jeho správnosti k odvolacím námietkam žalovaného uviedol, že podľa názoru odvolacieho súdu v konaní pred súdom prvej inštancie, súd prvej inštancie správne procesne postupoval, keď po zistení, že došlo k zmene likvidátora registrovým súdom, pokračoval v konaní s týmto novým likvidátorom bez toho, aby o danej zmene rozhodol, nakoľko o nej právoplatne už rozhodol iný - registrový súd. Právneho postavenia žalobcu 1/ sa tento postup nijakým spôsobom nedotýka a podľa odvolacieho súdu bolo potrebné zdôrazniť, že žalobca 2/ odvolanie nepodal.

9. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli a ktoré boli rozhodujúce z hľadiska hmotného práva. K dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie odvolací súd dodal, že žaloba 1/ tvrdil, že je majiteľom akcií emitenta ECO - INVEST, a.s. IČO: 31 645 542, pričom spoločnosť ECO - INVEST, a.s. IČO: 31 645 542 zanikla dňa 01.02.2001 rozdelením, teda akcie, ktorých pôvodným majiteľom v roku 1996 bol žalobca 1/ a následným majiteľom bol žalovaný, prestali existovať - zanikli. Žaloba 1/ sa ale žalobou domáhal určenia, že je majiteľom akcií odlišnej spoločnosti ECO - INVEST, a.s. IČO: 36 409 111 a po zmene petitu žaloby pripustenej súdom prvej inštancie dňa 29.11.2017 tvrdil, že je majiteľom akcií emitenta ECO - INVESTMENT, a.s. IČ: 272 85 574. Podľa aktuálneho výpisu z obchodného registra spoločnosti ECO-INVEST, a.s., IČO: 36 409 111, zanikla bez likvidácie a v zmysle § 69aa Obchodného zákonníka bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 02.01.2017 a to zlúčením so spoločnosťou ECO - INVESTMENT, a.s., IČ: 272 85 574 ako nástupníckou spoločnosťou, čo bolo zapísané Mestským súdom v Prahe dňa 01.11.2016. Odvolací súd zdôraznil, že akcie, určenia vlastníctva ktorých sa žaloba 1/ v petite žaloby domáha, sú akciami inej spoločnosti, na emisii ktorých sa žalobca 1/ nezúčastnil a preto mu z hmotného práva nevyplýva žiaden vzťah k týmto akciám. Odvolací súd sa preto stotožnil so zistením súdu prvej inštancie, že žalobca 1/ nepreukázal vznik škody, alebo inej ujmy, ktorá mu mala byť údajne spôsobená. K namietanej absencii posúdenia naliehavého právneho záujmu mal odvolací súd za to, že tým, že sa súd prvej inštancie zaoberal meritom veci, mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným akciám je daný.

10. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.

11. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca 1/ a SKKP, k.s. so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 35 701 731 (resp. žalobca 2/, č. l. 842 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnili § 420 písm. e/, písm. f/ C.s.p. Podľa žalobcov ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.).

12. Žalobcovia (v ďalšom texte tiež ako „dovolatelia“) dovolací dôvod podľa § 420 písm. e/ C.s.p. vzhliadli v tom, že pred okresným súdom konal a rozhodoval vylúčený sudca - JUDr. A. Hrneková(ďalej len „A.H.“), čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. e/ C.s.p., pretože rozhodovala vylúčená sudkyňa. Dôvodom vylúčenia sudkyne súdu prvej inštancie je jej zjavná zaujatosť voči žalovanému, v prospech ktorého vylúčená sudkyňa spor podľa dovolateľov rozhodla.

13. Dovolatelia uvádzajú, že sudkyňa (pozn. A.H.) súdu prvej inštancie vydala rozsudok ovplyvnený tretími osobami a rozhodol v prospech žalovaného. Tieto zistenia vyplývajú z obsahu komunikácie M. A. v aplikácii „THREEMA“, ako aj z medializovaných informácií o výpovedi bývalého sudcu JUDr. V. Sklenku. Rozsudok okresného súdu bol vydaný sudkyňou A.H., ktorá sa v aplikácii M. A. „THREEMA“ označuje pod prezývkou „Trubka“, v súvislosti s kauzou spoločnosti H.K.T., a.s. Podľa informácií dostupných dovolateľom v komunikácii „THREEMA“ sa používajú ním označené prezývky, respektíve označenia sudcov (vrátane odvolacieho súdu), pri ktorých sa opis priebehu konania v aplikácii zhoduje so skutočným priebehom súdnych konaní. Dovolatelia majú za to, že sudkyňa súdu prvej inštancie, ako aj sudcovia odvolacieho senátu sú v tomto spore vylúčení s ohľadom na obsah komunikácie „THREEMA“, pričom je v danom prípade jednoznačné, že sporové konania boli ovplyvnené v prospech žalovaného. Dovolatelia zároveň poukazujú na všeobecne známe informácie, že komunikácia M. A. so sudcom JUDr. V. Sklenkom boli vyhodnotené ako zákonný dôkazný prostriedok v trestnom konaní pred špecializovaným súdom v kauze vraždy J. A.. Z ustálenej rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu taktiež vyplýva, že právo na spravodlivé konanie môže byť zabezpečené iba v konaní pred nezávislým súdom a pri opodstatnených pochybnostiach o nezávislosti súdu, sudcu dochádza k zásahom do základných práv účastníka konania.

14. Dovolatelia ďalej poukazujú na skutočnosť, že odvolací senát dvakrát rozhodoval v danom prípade, prvýkrát o neodkladnom opatrení, pričom je s okolností zrejme, že došlo k porade medzi sudcami JUDr. A. Haitová a Mgr. Š. Zelenák k posúdeniu návrhov na neodkladné opatrenie, čo podľa dovolateľov zakladá pochybnosti o nezaujatosti odvolacieho senátu. Dovolatelia dodali, že disponujú stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom možnosti manipulácie s programovými a technickými prostriedkami prideľovania odvolacieho senátu, ktoré stanovisko pripojili k dovolaniu. V tejto súvislosti zároveň dovolatelia navrhli pripojenie dôkazných materiálov z vyšetrovacieho spisu vedeného NAKA, osobitne A. aplikácie „THREEMA“ ohľadom rozhodovania JUDr. A. Hrnekovej v konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/71/2016 a výpovede svedkov 1.) JUDr. V. Sklenka, 2.) JUDr. M. Jankovskej, 3.) JUDr. M. Repákovej, z obsahu ktorých by malo vyplývať ovplyvňovanie sudcov v kauzách týkajúcich sa F. G. a v prospech F. G..

15. Žalobcovia (v ďalšom texte tiež ako „dovolatelia“) dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C.s.p. vzhliadli v tom, že súd prvej inštancie procesne nekonal so SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732 (ďalej len „likvidátorom I“); a to ani na strane žalobcu 1/, kde mohol súd rozhodnúť o zmene účastníka podľa § 80 C.s.p.; a to ani na strane žalobcu 2/. 16. V danom prípade, súd prvej inštancie podľa dovolateľov zmaril procesné práva likvidátora I podávať opravné prostriedky (pozn. procesné právo likvidátora I podať odvolanie proti rozsudku okresného súdu) a to aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie zaslal predvolanie na pojednávanie konaného dňa 29.11.2017, kde bez vykonania podstatných dôkazov vyhlásil rozsudok, ktorý však po vyhotovení súd prvej inštancie nezaslal likvidátorovi I. Uvedeným zmätočným a vnútorne rozporným postupom súdu prvej inštancie došlo podľa dovolateľov k zásadnému porušeniu práva likvidátora I na spravodlivý proces, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p.

17. Podľa názoru dovolateľov, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, na základe ktorého súd prvej inštancie pokračoval v konaní so Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833 (ďalej len „likvidátor II“) bez vydania rozhodnutia o vstupe účastníka

- likvidátora II na strane žalobcu 1/, nemá oporu v procesných ustanoveniach Civilného sporového poriadku, ani z praxe súdov v obdobných prípadoch, čo zakladá ďalší rovnaký dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p., keďže postupom súdu prvej inštancie došlo k zásadnému porušeniu práva likvidátora na spravodlivý proces.

18. Správny právny názor podľa dovolateľov je, že súd prvej inštancie mal rozhodovať o zmeneúčastníka na strane žalobcu v prvom rade a mal konať vo vzťahu k žalobcovi v druhom rade. Správne právne posúdenie podľa dovolateľov je, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd mali konať s likvidátorom I z dvoch dôvodov, keďže likvidátor I bol a je žalobcom v druhom rade, ktorý podal žalobu s tým, že súdy nerozhodli o zmene účastníka pri žalobcovi v prvom rade. V ostatnej časti týkajúcej sa vady konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p. poukázali dovolatelia na záver súdov ohľadom konflikte záujmov likvidátora II so záujmami spoločnosti H.K.T., a.s. a vylúčenie Ireny Jenčovej ako intervenientky na strane žalobcov.

19. Dovolatelia ďalej uviedli, že súd prvej inštancie neuviedol žiadny právny názor k nedostatku scudzovacieho právneho titulu prevodu akcií H.K.T., a.s. na žalovaného - zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov kúpou, ktorú žalovaný nepredložil. Zároveň podľa dovolateľov nebolo nijako preukázané tvrdenie, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov kúpou, čím žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o uzatvorení kúpnej zmluvy o prevode akcií od spoločnosti H.K.T., a.s. na svoju osobu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vykazuje podľa dovolateľov rovnaký nedostatok nepreskúmateľnosti. Dovolatelia preto majú za to, že konajúce súdy vydali rozhodnutia so zásadnými vadami zmätočnosti, arbitrárne bez akýchkoľvek relevantných právnych predpisov, čo zakladá vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C.s.p.

20. S poukazom na bod 17. rozsudku súdu prvej inštancie a odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je dovolateľom zrejmé, na základe čoho konajúce súdy vyhodnotili platnosť prevodu akcií emitenta ECO-INVEST, a.s. od spoločnosti H.K.T., a.s. na žalovaného, keď súd prvej inštancie odmietol vykonať žalobcami navrhnuté dôkazy v podobe preloženia zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov kúpou, pričom tento súd nevykonal ani výsluch žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 29.11.2017.

21. Dovolatelia sú názoru, že v prejednávanom prípade mali konajúce súdy vychádzať zo zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papierov v platnom znení a pristúpiť k hodnoteniu dôkaznej núdze na strane žalovaného ohľadom právneho titulu jeho vlastníckeho práva k akciám emitenta ECO-INVEST, a.s. V tejto súvislosti poukázali dovolatelia na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR s tým, že konajúce súdy nijako nehodnotili nedostatok dôkazov zo strany žalovaného, čím porušili princíp voľného hodnotenia dôkazov a svojvoľne, bez akéhokoľvek presvedčivého zdôvodnenia zamietli žalobu a takýmto spôsobom natoľko odchýlili od znenia príslušných ustanovení, že popreli význam a účel ustanovení relevantnej právnej normy - § 13 a nasl. zákona o cenných papierov.

22. Nesprávne právne posúdenie vyvodené podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. vzhliadli dovolatelia ohľadom právnej otázky platnosti/neplatnosti prevodu zaknihovaných akcií emitenta ECO-INVEST, a.s., pri ktorej riešení sa odvolací súd mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2012 sp, zn. 3Obdo/52/2010 a rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2007 sp. zn. 1Obdo/65/2006) v právnej otázke neplatnosti prevodov zaknihovaných akcií bez právneho titulu, prípadne na základe neplatnej zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov kúpou.

23. Dovolatelia zdôraznili, že správny právny názor je v danom prípade taký, že bez uzatvorenia platnej zmluvy o odplatnom prevode cenných papierov kúpou medzi spoločnosťou H.K.T., a.s. a žalovaným v roku 2000 nedošlo k platnému prevodu akcií emitenta ECO-INVEST, a.s. od prevádzajúceho - spoločnosti H.K.T.,a.s. na nadobúdateľa - žalovaného. Žalovaný podľa dovolateľov nepredložil zmluvu o odplatnom prevode cenných papierov kúpou - akcií emitenta ECO-INVEST, a.s., čím neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o platnom prevode akcií, z ktorého dôvodu žalovaný nie je majiteľom akcií emitenta ECO-INVEST, a.s. (v dnešnej dobe ECOINVESTMENT, a.s.), s ktorými žalovaný neoprávnene nakladá, vykonáva hlasovacie práva od roku 2000 do súčasnosti a žalovaný neoprávnene poberá majetkový prospech v podobe dividend z akcií emitenta ECO-INVEST, a.s., keď žalovaný sa na škodu skutočného majiteľa akcií ECO-INVEST, a.s., a to spoločnosti H.K.T.,a.s. podľa dovolateľovprotiprávne obohatil.

24. Dovolatelia opakovane zdôraznili, že konajúce súdy nemali preukázané uzatvorenie zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov kúpou medzi spoločnosťou H.K.T., a.s. a žalovaným ani od Strediska cenných papierov a dospeli k nesprávnych právnym názorom, že v prípade, ak Stredisko cenných papierov zaregistrovalo zmenu majiteľa akcií ECO-INVEST, a.s., tak skúmali zmluvu o odplatnom prevode cenných papierov kúpou. Tento názor je podľa dovolateľov svojvoľný a nemá oporu ani v platných ustanoveniach § 21 ods. 2 a ust. § 22 ods. 2 zákona o cenných papierov, z obsahu ktorých jednoznačne vyplýva právny záver, že Stredisko cenných papierov registruje zmeny majiteľa len na základe príkazov prevádzajúceho a nadobúdateľa, ktoré musia byť zhodné, tzn. zmluva o prevode akcií sa neprikladá. Žalovaný z uvedeného dôvodu podľa žalobcov nie je vlastníkom akcií s podielom 66% na základnom imaní spoločnosti ECO-INVEST, a.s. (v súčasnosti ECO-INVESTMENT, a.s.), pretože nedošlo k prevodu akcií spoločnosti ECO-INVEST, a.s. od spoločnosti H.K.T., a.s. na žalovaného bez platného právneho titulu zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných cenných papierov

- akcií.

25. Žalobcovia v ostatnej časti týkajúcej sa dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. ohľadom plynutia premlčacej doby uplatneného nároku na náhradu škody uviedli, že žalovaný poberá každoročne dividendy z akcií emitenta na ich úkor, kedy spoločnosti H.K.T., a.s. vzniká škoda vo forme dividend s tým, že premlčacia doba k nároku na vyplatenie dividendy za každý rok plynie samostatne a to okamihom schválenia prerozdelenia zisku pre akcionárov, resp. po vydaní uznesenia valného zhromaždenia o schválení dividendy. Aj v tejto právnej otázke rozhodli konajúce súdy podľa názoru dovolateľov v rozpore s vyššie uvedeným rozhodnutím dovolacieho súdu (3Obdo/52/2010), pretože nároky na náhradu škody za poberanie dividend osobou, ktorá nie je akcionárom, za dividendy vznikajúce po rokoch sú samostatne premlčateľné čiastkové plnenia, pri ktorých premlčacia doba plynie za každý rok samostatne 60 dní od schválenia prerozdelenia zisku formou dividend akcionárom na valnom zhromaždení.

26. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení dovolatelia dovolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím okresného súdu zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

27. Žalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcov dovolaciemu súdu navrhol, aby ich dovolanie odmietol, prípadne zamietol ako nedôvodné a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

28. Žalovaný prioritne uviedol, že dovolanie je podané po uplynutí zákonnej lehoty stanovenej podľa § 427 C.s.p., nakoľko dovolatelia odvodzujú včasnosť podania dovolania zo skutočnosti, že rozsudok KS BA a rozsudok OS BA I neboli doručené likvidátorovi I. Likvidátor I sa o rozsudku KS BA a rozsudku OS BA I údajne dozvedel pri odovzdaní spisovej dokumentácie k likvidácii od spoločnosti Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s. (resp. Likvidátora II), ku ktorému došlo 02.10.2020, a od svojho vlastného právneho zástupcu dňa 12.10.2012 (zrejme 12.10.2020, pozn. dovolacieho súdu). Žalovaný je názoru, že likvidátor I stratil postavenie žalobcu 2/ či oprávneného zástupcu spoločnosti H.K.T., a.s. ako žalobcu 1/ tým, že bol odvolaný zo svojej funkcie uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.03.2017 sp. zn. 36CbR/301/2015, (ďalej len „uznesenie OS BA I o odvolaní”) v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2017 sp. zn. 4Cob/171/2017, ktorým bolo potvrdené uznesenie OS BA I o odvolaní. Odvolanie likvidátora I tak podľa žalovaného nadobudlo právne účinky ešte pred vydaním rozsudku OS BA I. Preto ani Okresný súd Bratislava I, ani Krajský súd v Bratislave neboli povinné doručovať súdne rozhodnutia likvidátorovi I. Funkcia likvidátora I ako likvidátora spoločnosti H.K,T., a.s. sa obnovila až uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2020 sp. zn. 3Obdo/13/2020, (ďalej aj „uznesenie NS SR”), t. j. až po tom, ako sa právoplatne skončilo súdne konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/71/2016, čím podľa žalovaného uplynula lehota na podanie dovolania proti rozsudku KS BA. Na úkony likvidátora II, ktorý bol ustanovený ako nový likvidátor spoločnosti H.K.T., a.s. uznesením OS BA I o odvolaní, vykonané pred zrušením uznesenia OS BA I o odvolaní sa podľa žalovaného hľadí ako na platné úkony, keďže až douznesenia NS SR bolo uznesenie OS BA I o odvolaní platné a účinné, a tým bolo platné aj ustanovenie likvidátora II.

29. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že vyššie uvedeným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2020 sp. zn. 3Obdo/13/2020 vo veci návrhu na odvolanie likvidátora, dovolací súd uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2017 č. k. 4Cob/171/2017-312 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.03.2017 č. k. 36CbR/301/2015-241 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava I, nakoľko konštatoval dôvodnosť dovolania likvidátora I, pretože konanie o odvolaní likvidátora I vykazovalo znaky zmätočnosti podľa § 420 písm. e/ C.s.p., nakoľko rozhodol vo veci nesprávne obsadený súd.

30. Z vyššie uvedeného dôvodu podľa žalovaného platí, že likvidátorovi I neplynie žiadna nová lehota na podanie dovolania voči súdnym rozhodnutiam, ktoré boli vydané pred obnovením jeho funkcie uznesením NS SR. Pri opačnom výklade (ak by sa rušili účinky úkonov likvidátora II) by sa museli podľa názoru žalovaného zrušiť aj účinky rozsudku KS BA, pretože Krajský súd v Bratislave rozhodol len na základe odvolania likvidátora II, ktorý podľa názoru dovolateľov nebol oprávnený zastupovať spoločnosť H.K.T., a.s.

31. Vo vzťahu k námietke dovolateľov o tom, že súd nerozhodol o zmene účastníka na strane žalobcu 1/ sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením Krajského súdu v Bratislave v rozsudku KS BA. Krajský súd v Bratislave správne uviedol, že o zmene likvidátora rozhodol registrový súd a preto bolo správne, že Okresný súd Bratislava I pokračoval v konaní s likvidátorom II ako osobou oprávnenou konať v mene žalobcu 1/ bez osobitného rozhodnutia o zmene. K tomu žalovaný dodal, že na strane žalobcu 1/ nedošlo ani k zmene strany konania v zmysle § 80 C.s.p. ani k zániku strany v zmysle § 64 C.s.p. Toto sú podľa žalovaného jediné prípady, kedy súd musí vydať rozhodnutie, či už o zmene strany (§ 80 C.s.p.) alebo o pokračovaní v konaní s iným subjektom (§ 64 C.s.p.).

32. Vo vzťahu k námietke dovolateľov o tom, že súd nerozhodol o zmene účastníka na strane žalobcu 2/ žalovaný uviedol, že táto námietka smeruje proti postupu Okresného súdu Bratislava I, keďže k odvolaniu likvidátora I došlo ešte v priebehu konania pred Okresným súdom Bratislava I. Likvidátor I nepodal odvolanie proti rozsudku OS BA I z dôvodu nekonania s likvidátorom I v súdnom konaní. Tým je podľa žalovaného zrejmé, že likvidátor I zámerne zakrýva svoje zlyhanie (opomenutie podať odvolanie), keď predstiera, že dovolanie v podstate smeruje proti rozsudku KS BA. To však podľa žalovaného nie je pravdou, pretože nepodaním odvolania sa likvidátor I „vzdal” svojho práva podať odvolanie za žalobcu 2/.

33. Žalovaný ďalej uviedol, že komunikácia, ktorú predložili žalobcovia nedokazuje, že sudkyňa Andrea Hrneková, či členovia odvolacieho senátu rozhodli v prospech žalovaného pod vplyvom F. A., či Vladimíra Sklenku. Naopak, z okolností vo veci, ako aj zo samotného obsahu komunikácie Threema je podľa žalovaného zrejmé, že sudcovia rozhodovali práve inak, než si predstavoval F. A.. Dôkazom toho je už skutočnosť, že sudkyňa Andrea Hrneková nariadila na návrh žalobcov neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázala vykonávať hlasovacie práva spojené s akciami spoločnosti ECO-INVEST, a.s., IČO: 36 409 111, nakladať s akciami a ďalšie.

34. Žalovaný zároveň dodal, že aj tvrdenie dovolateľov ohľadom manipulácie s programovými a technickými prostriedkami prideľovania odvolacieho senátu na Krajskom súde v Bratislave je čisto špekulatívne a nepodložené. Dovolatelia sa podľa žalovaného odvolávajú na stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré však neuviedlo, že k manipulácii došlo. Zo stanoviska vyplýva len toľko, že na úrovni Ministerstva spravodlivosti SR k zásahu do systému nedošlo a do systému možno zasiahnuť len na úrovni konkrétneho súdu.

35. Zmätočnosť napadnutých rozhodnutí dovolatelia podľa žalovaného odôvodňujú tým, že Okresný súd Bratislava I ani Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojich rozhodnutí údajne neuviedli žiaden právny názor k nedostatku právneho titulu prevodu akcií spoločnosti H.K.T., a.s. na žalovaného. Žalovanýzdôraznil, že nedostatočné odôvodnenie nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C.s.p., kedy v danom prípade nejde o zásadnú vadu konania, resp. justičný omyl pripúšťajúci tento dovolací dôvod, nakoľko Okresný súd Bratislava I uviedol, na základe akých dôkazov si urobil záver, že žalobca 1/ nebol vlastníkom akcií v čase vyhlásenia konkurzu a výmazu spoločnosti H.K.T., a.s. (viď body 13 a 17 rozsudku OS BA l). K tomuto zisteniu dospel na základe výpisov z CD CP. S tým sa stotožnil aj Krajský súd v Bratislave. 36. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadna strana v konaní nemá garantované právo na to, aby súd vykonal dôkazy, ktoré navrhne. O tom, ktoré dôkazy súd vykoná (a teda ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci), rozhoduje len súd, pričom postup konajúcich súdov vo veci bol správny s dôrazom na skutočnosť, že podľa žalovaného dovolatelia nenamietajú právne závery súdov, ale ich hodnotenie dôkazov a skutkové závery, čo nie je prípustným dovolacím dôvodom.

37. V časti VIII dovolania ďalej dovolatelia podľa žalovaného namietli nesprávne právne posúdenie premlčania nároku na ušlé dividendy. Vo svojom dovolaní poukázali na jediné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/52/2010, z ktorého podľa žalovaného vôbec nevyplýva záver, že právo na dividendy sa premlčuje za každý rok samostatne, ako to tvrdia dovolatelia. Preto nie je podľa žalovaného naplnený dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., ktorý označili dovolatelia (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu). Len pre úplnosť žalovaný poukázal na to, že otázka, či sa právo na dividendy premlčuje samostatne za každý rok, napokon ani nie je podstatná pre rozhodnutie vo veci.

38. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podali žalobca 1/ a žalobca 2/, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), obaja zastúpení podľa § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalobcov je potrebné odmietnuť.

39. Podľa ust. § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu (t. j. strane, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vydané - pozn. dovolacieho súdu) na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

40. Podľa ust. § 121 ods. 3 C.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.

41. Podľa ust. § 121 ods. 4 C.s.p. ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

42. Podľa ust. § 125 ods. 1 C.s.p. možno podanie urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

43. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1.

44. Podľa ust. § 5 ods. 8 zákona o e-Governmente, správcovia ústredného portálu a informačného systému integrovaného obslužného miesta na účely elektronickej úradnej komunikácie zabezpečia vyhotovenie potvrdenia o odoslaní elektronického podania a rovnopisu odosielaného elektronickéhopodania, a to automaticky alebo na požiadanie odosielateľa.

45. Otázka posúdenia včasnosti podania dovolania patrí - tak, ako aj posúdenie ostatných podmienok pre uskutočnenie dovolacieho prieskumu - do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

46. Ako z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, dňom - v ktorom nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty na podanie dovolania - sa rozumie deň, kedy bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené oprávnenej osobe (dovolateľovi). Posledný deň zákonom určenej dvojmesačnej lehoty sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, kedy bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené dovolateľovi.

47. Civilný sporový poriadok - na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 - viaže plynutie lehoty na podanie dovolania na okamih doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu (a nie na právoplatnosť rozhodnutia).

48. Ak bolo dovolanie podané po uplynutí zákonom určenej lehoty, predstavuje to zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania dovolacím súdom podľa ustanovenia § 447 písm. a/ C.s.p.

49. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd zistil, že spoločnosť žalobcu 1/ sa nachádza v procese likvidácie, v dôsledku čoho v jej mene koná likvidátor.

50. Podľa § 70 ods. 2 Obchodného zákonníka <., spoločnosť vstupuje do likvidácie ku dňu svojho zrušenia, ak zákon neustanovuje inak. Po dobu likvidácie sa používa obchodné meno spoločnosti s dodatkom „v likvidácii“.

51. Podľa § 70 ods. 3 veta prvá Obchodného zákonníka <., ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72.

52. Podľa § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka <., likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov.

53. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že za právnickú osobu koná štatutárny orgán právnickej osoby. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Konateľ tak, okrem iného, zastupuje spoločnosť navonok, teda aj pred súdmi. Do pôsobnosti konateľa patrí aj udeľovanie a odvolávanie plnomocenstiev. V prípade vstupu spoločnosti do likvidácie a ustanovením likvidátora, prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti a to v rozsahu podľa § 72 Obchodného zákonníka. Štatutárny orgán alebo iné orgány spoločnosti teda zápisom likvidátora do obchodného registra nezanikajú. Likvidátor ako orgán spoločnosti môže robiť úkony, ktoré smerujú k rýchlemu, hospodárnemu a efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti. Výpočet jeho aktivít je demonštratívny a má dvojaký význam. Na jednej strane určuje pôsobnosť likvidátora (t. j. rozsah jeho konateľského oprávnenia), na druhej strane vymedzuje povinnosti likvidátora v rámci vykonávania likvidácie s poukazom na ustanovenie § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/215/2007 z 29. januára 2008).

54. Konanie na súde prvej inštancie sa začalo dňa 11.05.2016 doručením žaloby žalobcu 1/, a to H.K.T., a.s. v likvidácii, so sídlom Panenská 24, Bratislava, IČO: 35 701 731, konajúca likvidátorom SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732 a žalobcu 2/ SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732.

55. V priebehu konania na súde prvej inštancie bol likvidátor SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 81103 Bratislava, IČO: 36 869 732 (Likvidátor I) odvolaný zo svojej funkcie, a to uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.03.2017 sp. zn. 36CbR/301/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.09.2017 sp. zn. 4Cob/171/2017, ktorými bola za likvidátora žalobcu 1/ ustanovená Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833 (likvidátor II). Funkcia likvidátora I ako likvidátora spoločnosti H.K.T., a.s. sa obnovila až uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2020 sp. zn. 3Obdo/13/2020, t. j. až po tom, ako sa právoplatne skončilo súdne konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 26Cb/71/2016.

56. Dovolanie podával likvidátor I dňa 03.11.2020, ktorého funkcia sa obnovila vyššie uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu a ktorý sa s rozsudkami oboznámil po prevzatí spisovej agendy vedenej likvidátorom II, a to dňa 02.10.2020, ktorý protokol tvorí súčasť súdneho spisu. Je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu boli doručované likvidátorovi II, konajúcemu za žalobcu 1/ a Slovenskej správcovskej a reštrukturalizačnej, k.s., Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, kedy za atypickej procesnej situácie došlo k obnoveniu právneho statusu likvidátora I v štádiu, kedy bolo konanie právoplatne skončené.

57. Pri posudzovaní dodržania lehoty na podanie dovolania v danej veci zobral dovolací súd do úvahy vlastné rozhodnutie zo dňa 19.08.2021 sp. zn. 2Obdo/15/2021, ktoré je analogicky aplikovateľné na procesnú situáciu prejednávaného sporu so záverom, že žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania.

58. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 29.11.2017 spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 17.04.2019 boli v priebehu konania doručované likvidátorovi II, v tom čase riadne vykonávajúcim funkciu likvidátora v spoločnosti žalobcu 1/, ktorému bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené dňa 25.06.2019, opakovane 12.09.2019 (č. l. 802 spisu), ktorý voči tomuto rozhodnutiu dovolanie nepodal. Posledný deň lehoty na podanie dovolania pre žalobcov v predmetnom spore tak bol v súlade s ust. § 427 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 121 ods. 3, 4 C.s.p. deň 12.11.2019 (utorok).

59. Napriek tomu, že sa žalobcovia, ako to vyplýva aj zo samotného dovolania domnievajú, že dovolanie podali včas, pretože im lehota na podanie dovolania začala plynúť až odo dňa 02.10.2020, tzn. kedy boli SKKP, k. s., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 36 869 732, ako aktuálnemu likvidátorovi spoločnosti žalobcu všetky písomnosti, vrátane napadnutého rozsudku odvolacieho súdu odovzdané likvidátorom II, dovolací súd konštatuje, že žalobcovia podali dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania, ak dovolanie podal právny zástupca žalobcov (likvidátora I) až dňa 03.11.2020 o 17:36 hod. (č. l. 841 spisu), to znamená po lehote, ktorá uplynula dňa 12.11.2019.

60. Najvyšší súd z tohto dôvodu dovolanie žalobcov odmietol podľa ust. § 447 písm. a/ C.s.p. ako oneskorene podané.

61. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O trovách dovolacieho konania vo vzťahu k žalovanému rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

62. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky k doručeným oznámeniam vstupu do konania ako intervenientov na strane žalobcov (občianskeho združenia Ružomberský papier a bývalých zamestnancov spoločnosti SCP, a.s. v období roku 1996) uvádza, že k takýmto oznámeniam o vstupe do konania ako intervenientov na strane žalobcov došlo v dovolacom konaní. Za danej procesnej situácie preto dovolací súd podľa § 82 ods. 2 C.s.p., na takéto oznámenia o vstupe do konania ako intervenientov na strane žalobcov nemohol prihliadnuť, keďže vstup občianskeho združenia Ružomberský papier a mnohých bývalých zamestnancov spoločnosti SCP, a.s. v období roku 1996, ako intervenientov je v právoplatne skončenom konaní zo zákona neprípustný (§ 82 ods. 2 C.s.p.). Dovolacísúd preto nemohol postupovať ani podľa § 82 ods. 4 C.s.p. a oznámiť vstup intervenientov stranám sporu.

63. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.