UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, zastúpeného JUDr. Petrom Gruberom, so sídlom Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Zvolenská teplárenská, a.s., so sídlom Lučenecká cesta 25, 961 50 Zvolen, IČO: 36 052 248, zastúpenej Ulianko & partners, s.r.o., v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Radoslav Ulianko, o zaplatenie 1.348.082,73 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Zvolen, pod sp. zn. 7Cb/29/2011, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 41Cob/154/2016-295, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Zvolen rozsudkom zo dňa 7. decembra 2015, č. k. 7Cb/29/2011-262, návrh žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z toho dôvodu, že plnil za žalovanú, ktorej povinnosťou bolo v súlade s platnými právnymi predpismi zabezpečiť odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka a škváry, ktorá vzniká spálením hnedého energetického uhlia okrem iného aj z odkaliska žalovanej (Zvolenská teplárenská, a.s.).
2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že v rámci zmluvy o dielo, resp. Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 22.06.2009 (ďalej len „zmluva") uzavretej medzi žalobcom v postavení dlžníka a spoločnosťou ESCO Krupina, s.r.o., plnil žalobca len svoj vlastný záväzok, keďže vznikol medzi ním a medzi tým, komu na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Žilina plnil (spoločnosti ESCO Krupina s.r.o.). Vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu zákonom požadovanýchpredpokladov v prípade osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka, ktoré musia byť splnené kumulatívne, súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol.
3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, napadnutým rozsudkom zo dňa 31. októbra 2016, č. k. 41Cob/154/2016-295, rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 7. decembra 2015, č. k. 7Cb/29/2011-262 potvrdil s tým, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Po prejednaní odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že predmetné odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd skonštatoval, že skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie bol zo strany súdu prvej inštancie zistený v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 C. s. p. (predtým ust. § 132 O. s. p.) a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 C. s. p. (predtým ust. § 157 ods. 2 O. s. p. ). S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožnil a uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil nesplnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka.
4. Odvolací súd nezistil dôvod na odchýlenie sa od právnych záverov súdu prvej inštancie, preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa ust. 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa s týmto rozhodnutím stotožnil v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
5. Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom žiadal zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu a vec odvolaciemu súdu vrátiť súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania žalobca vidí v tom, že odvolací súd nevykonal ním navrhovaný výsluch svedkov, čím sa dopustil nesprávneho procesného postupu a znemožnil mu tak uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ C. s. p.) a konštatovaním odvolacieho súdu, že sa v danom prípade nejedná o bezdôvodné obohatenie, podľa názoru žalobcu sa odvolací súd odklonil od ustálenej praxe dovolacieho súdu (ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).
6. K dovolaniu žalobcu s žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila s tým, že považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za správne a spravodlivé.
7. Písomným podaním zo dňa 7.3.2017, doručeným Okresnému súdu Zvolen dňa 9.3.2017, žalobca v zastúpení právnym zástupcom JUDr. Petrom Gruberom, advokátom, zobral podané dovolanie v celom rozsahu späť a navrhol dovolacie konanie zastaviť.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podala strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.), dospel k záveru, že dovolacie konanie je potrebné zastaviť (ust. § 446 C. s. p.).
9. Podľa ust. § 446 veta druhá C. s. p. ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie zastaví. So zreteľom na jednoznačný, právne účinný dispozitívny úkon žalobcu ako dovolateľa zo dňa 07.03.2017, doručený súdu prvej inštancie dňa 09.03.2017, ktorým vzal dovolanie späť (č. l. 337 spisu), dovolací súd (ust. § 35 C. s. p.) konanie o jeho dovolaní zastavil.
10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).
11. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.