UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v sporovej veci žalobcu: N.A.P., s.r.o., so sídlom Novozámocká cesta 5, 945 01 Komárno, IČO: 34 137 301, zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Tóthom, so sídlom Dunajské nábrežie 14, 945 05 Komárno, proti žalovanému: K R O N E R spol. s r.o., so sídlom Júlová 12, 831 03 Bratislava, IČO: 31 341 543, zastúpenému JUDr. Emanuelom Hebertom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, 820 14 Bratislava, o zaplatenie 180 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/169/2014-113 zo dňa 18. februára 2015, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaný m á p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 27. 02. 2014, č. k. 22Cb/85/2013-83 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 180 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 26. 06. 2012 do zaplatenia, keď zmluvný vzťah medzi sporovými stranami posúdil ako vzťah vzniknutý na základe zmluvy o dielo dohodnutý konkludentne, na vyhotovenie grafických návrhov etikiet za odplatu, ktorú žalovaný nezaplatil.
2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania zmenil a žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania prevzatia grafických návrhov etikiet žalovaným.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca, zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smerujeproti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 (dovolanie podané po 31.12.2014) a § 238 O. s. p.
6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že dovolaním napadnutý rozsudok nie je prípustný v zmysle ust. § 238 ods. 5 O. s. p. Návrh na začatie konania bol podaný dňa 27. 12. 2012. Minimálna mzda v roku 2012 predstavuje sumu 327 eur, desaťnásobok 3 270 eur. Hodnota sporu predstavuje sumu 180 eur.
7. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 ods. 1 O. s. p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p. nenamietal; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
8. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
9. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.