2 Obdo 36/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., s. r. o., K., IČO X., zastúpeného JUDr. J. O., advokátom, M., proti žalovanému G. M., G. T., M., IČO X.

zastúpenému JUDr. M. A., advokátom, B., o zaplatenie 1 600,30 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 39Cb/127/2009, na dovolanie žalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/26/2011-154 z 25. januára 2012, takto

  r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/26/2011-154 z 25. januára 2012   o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške

186,55 eur, ako odmenu za právne služby, na účet advokáta.  

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 600,30 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania vo výške

96,-- eur potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.

a nakoľko je rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vecne správny, podľa

ustanovenia § 219 O. s. p. ho potvrdil, pričom poukázal na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p.

v zmysle ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

Následne odvolací súd konštatoval, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami, uvedenými v ustanovení

§ 132 O. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že žalovaný si

nesplnil svoju povinnosť, vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu, založeného zmluvou

o dodávke tepla č. 442//2005 zo 4. októbra 2005, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania

so zaplatením faktúr č. 104420308 splatnej dňa 29. apríla 2008 v sume 33 156,10 Sk, č.

104420408 splatnej dňa 21. mája 2008 v sume 8 358,80 Sk a č. 104420608 splatnej dňa

22. júla 2008 v sume 6 696,70 Sk, ktorými mu žalobca v súlade s dojednaním v čl. IX ods. 1,

2, 5 písm. c/ zmluvy vyúčtoval cenu tepla. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa sa

náležite vysporiadal s námietkou žalovaného o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách

poukázaním na čl. X predmetnej zmluvy, ktorá žalovanému umožňovala v prípadoch

pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou tepla, faktúru písomne reklamovať. Žalovaný v konaní nepreukázal, že týmto spôsobom, zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd

prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho námietky proti fakturácii, prezentované už v priebehu

súdneho konania za neopodstatnené, v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie

za účelom preverenia správnosti ceny fakturovaného tepla. Odvolací súd sa s názorom súdu

prvého stupňa stotožnil, aj pokiaľ ide o posúdenie započítateľnosti pohľadávky žalovaného

na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk). Keďže táto pohľadávka

žalovaného je sporná, nebolo možné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok

účastníkov v dôsledku započítania žalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom

konaní.

Úspešnému žalobcovi s poukazom na ustanovenie § 151 O. s. p. náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podal dovolanie žalovaný. Namietal, že odvolací súd

rozhodol bez pojednávania, čím ignoroval ustanovenie § 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a dospel

k nesprávnemu právnemu záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť.

Namietal aplikáciu ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. a predložil znalecký posudok č. 2/2011,

vypracovaný znalcom pre konanie vedené na Okresnom súde v Trenčíne, sp. zn. 38Cb/11/2010 o zaplatenie ceny tepla v sume 17 066,55 eur, medzi tými istými účastníkmi,

zo záveru ktorého vyplýva, že faktúry boli vystavené v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný vyslovil názor, že na základe tohto dôkazu musia byť žaloby žalobcu zamietnuté.

Mal za to, že napadnuté rozhodnutie vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti, nakoľko z jeho

odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako

nedôvodné a prečo sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa.

K dovolaniu sa vyjadril žalobca. Navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť, pričom si

uplatnil náhradu trov dovolacieho konania za dva úkony právnej služby, s DPH a paušálnou

náhradou výdavkov, spolu 186,55 eur. Podľa žalobcu žalovaným navrhnuté dokazovanie

znaleckým posudkom by bolo nadbytočné a nehospodárne, pretože v zmysle čl. X zmluvy

o dodávke tepla správnosť fakturácie nereklamoval. Poukázal na konštantnú judikatúru

najvyššieho súdu, podľa ktorej o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré

navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje súd. Nevykonanie žalovaným navrhnutého

znaleckého dokazovania, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

podľa ustanovenia § 237 O. s. p. Ďalej uviedol, že dovolacím dôvodom v zmysle ustanovenia

§ 237 písm. f/ O. s. p., nie je nesprávne hodnotenie dôkazov a neúplne, neobjektívne zistený

skutkový stav veci. Nakoľko neexistovali dôvody na doplnenie dokazovania, odvolací súd

postupoval správne podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keď rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd podľa žalobcu zároveň správne aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p.

Upozornil, že konanie, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nie je skončené a absolútne nemá nič

spoločné s predmetným konaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.

Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237

O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. § 242 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

dovolania nevyslovil.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust. § 237 O. s. p.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred

súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ vo svojom dovolaní namietal, že odvolací súd rozhodol bez pojednávania,

že nesprávne aplikoval ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., že k otázke ceny tepla nevykonal

ním navrhnuté znalecké dokazovanie, a že z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé,

na základe čoho vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a prečo sa

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu preto

označil za nedostatočné.

Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

Dovolací súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať

odpoveď na všetky, otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia

bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania

(I. ÚS 241/07).

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vyššie citované ustanovenie bolo zavedené novelou Občianskeho súdneho poriadku

vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, a z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že zákonodarca ním reaguje

na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, kedy odôvodnenie rozhodnutia odvolacích súdov je len kopírovaním vecne správnych dôvodov.

V takých prípadoch rozhodnutia obsahujú účastníkom známe podania, známy napadnutý

rozsudok a v závere obsahujú už len stručné konštatovania o správnosti a presvedčivosti

napádaného rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Ide o ustanovenie v rovine

fakultatívnej a umožňuje odvolaciemu súdu sa sústrediť už len na doplnenie presvedčivosti

rozhodnutia a odvolacie súdy sa tak môžu sústrediť na judikatúru a odbornú literatúru.

Ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania

tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je

podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu

prvého stupňa, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne

nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia.

Môže síce doplniť dôvody, uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však

nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že

ďalšie závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd

prirodzene musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôže sa

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody. Inak sa dostane

mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené nielen čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj

čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov

zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám, kladeným na odôvodnenie rozhodnutí.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 10. 12. 2010, č. k.

10Cb/50/2008-236, uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného

dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný podal odvolanie z dvoch dôvodov. Prvým

dôvodom bolo, že súd prvého stupňa nevyhovel jeho návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré jedine môže určiť výšku ceny tepla a druhé pochybenie spočívalo v tom,

že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho obranou, že má voči žalobcovi pohľadávku

na zaplatenie nájomného za užívanie časti jeho pozemku, ktorú si voči žalobcovi započítal.

Odvolací súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením

rozhodnutia súdu prvého stupňa stotožnil. K odvolacím dôvodom v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia uviedol, že súd prvého stupňa sa vysporiadal s námietkou žalovaného

o nesprávnej fakturácii a nadmerných cenách tak, že poukázal na čl. X predmetnej zmluvy,

ktorá žalovanému umožňovala v prípadoch pochybnosti alebo nesúhlasu s fakturáciou ceny

tepla, faktúru písomne reklamovať. Žalovaný v konaní nepreukázal, že týmto spôsobom,

zmluvne dohodnutým, postupoval, preto súd prvého stupňa dôvodne vyhodnotil jeho

námietky proti fakturácii prezentované už v priebehu súdneho konania za neopodstatnené, v dôsledku čoho nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preverenia správnosti ceny

fakturovaného tepla. Pokiaľ ide o posúdenie započítania pohľadávky žalovaného

na zaplatenie nájomného vo výške 11 617,87 eur (350 000,-- Sk), odvolací súd sa opäť

stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, pričom dodal, že táto pohľadávka žalovaného je

sporná, preto nebolo možné konštatovať zánik vzájomných záväzkov a pohľadávok

účastníkov, v dôsledku započítania žalovaného ako jednostranného úkonu v predmetnom

konaní.

Dovolací súd k aplikácii ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dodáva, že v prípade, ak odvolací

súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa (úplný alebo

čiastočný blanketový odkaz) stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné

skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, pretože rozhodnutie odvolacieho

súdu v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa,

s ktorým tak tvorí jeden celok. Na základe uvedeného, rozhodnutie súdu prvého stupňa č. k.

39/127/2009-134 z 24. júna 2010, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, je

potrebné považovať za jeden celok, ktorý vytvára komplexné zhodnotenie skutkovej a právnej

stránky posudzovaného vzťahu medzi účastníkmi konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu

prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a preto aj odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu ako jeden súvislý celok s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa,

s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

(§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať ani to, že odvolací súd neodôvodnil

napadnuté rozhodnutie podľa predstáv žalovaného. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného

súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje,

nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho

súdu (napr. I. ÚS 188/06).

V súvislostí s ďalším dovolacím dôvodom žalovaného, týkajúcim sa nevykonania ním

navrhnutého dôkazu, t. j. nenariadenia znaleckého dokazovania, je potrebné poukázať

na konštantnú judikatúru všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu, podľa ktorej súdu

nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia

dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci

sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto

rozhodnutiu vedú.

V konaní pred súdmi nebola porušená zásada spravodlivého konania, nakoľko súd

prvého stupňa aj odvolací v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli, z akých dôvodov

nepovažujú potrebné vykonať žalovaným navrhnutý dôkaz.

V nadväznosti na   ostatnú dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím

súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 O. s. p.,

v zmysle ktorého, až na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko podľa úvahy odvolacieho

súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní žalovaného bez nariadenia pojednávania.

Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, že žalovaný nebol

postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných

práv, daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností jeho tvrdenie, že mu

postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené.

  Vzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia žalovaným

tvrdenej procesnej vady v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a že najavo nevyšla ani žiadna

iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd uzavrel, že prípustnosť dovolania

žalovaného nemožno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie žalovaného odmietol podľa ust.

§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

  Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1

O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Advokát vec prevzal v dovolacom konaní

na základe plnej moci zo 14. marca 2012 a podaním z 21. marca 2012, doručeným okresnému

súdu 27. marca 2012 sa vyjadril k dovolaniu, v ktorom si uplatnil náhradu trov dovolacieho

konania v sume 186,55 eur.

Na základe uvedeného žalobcovi patrí náhrada za odmenu advokáta za dva úkony

právnej služby po 71,37 eur (tarifná hodnota 1 600,30 eur), čo je 142,74 eur, 20% DPH

zo sumy 142,74 eur, čo je 28,55 eur a paušálna náhrada výdavkov dvakrát po 7,63 eur, čo je

15,26 eur. Trovy dovolacieho konania predstavujú spolu 186,55 eur (§ 10 ods. 1, § 18 ods. 3,

§ 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

  Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. novembra 2012

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová