2 Obdo 35/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. J. V., bytom P.R., 2/ R. R., bytom R., 3/ Ing. A. K., bytom P.R., 4/ Ľ. R., bytom R., 5/ S. K., bytom P.R., 6/ M. L., bytom L., všetci právne zastúpení JUDr. S. R., advokátom, AK P. proti žalovanému: O., sídlisko S., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I. B., advokátkou, AK so sídlom N., o neplatnosť uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov O. P. z 20. mája 2010, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 9Cb/174/2010-111, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. mája 2012, č. k.
8Cob/92/2011-127, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 20. 04. 2011, č. k.
9Cb/174/2010-111 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali určenia
neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného, konanej dňa
20. 05. 2010 a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy
právneho zastúpenia vo výške 437,72 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní
od právoplatnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia
odôvodňovali svoju žalobu tvrdením, že Zhromaždenie delegátov dňa 20. 05. 2010 bolo
zhromaždením nelegitímne zvolaných delegátov, v dôsledku čoho na ňom prijaté uznesenie je
v rozpore so stanovami žalovaného, a teda je neplatné. Nelegitímnosť podľa nich spočívala
v tom, že kandidáta Zhromaždenia delegátov nenavrhovali členovia družstva, ako to vyplýva
zo Stanov žalovaného a z volebného a rokovacieho poriadku žalovaného, ale títo delegáti boli
navrhnutí písomnou formou Predstavenstvom, resp. inými osobami, čím už bol vopred
v písomnej forme určený kandidát. Takýto písomný návrh obdržali členovia žalovaného
na podpis súhlasu alebo nesúhlasu s takto navrhnutým kandidátom a týmto, podľa tvrdenia
žalobcov nelegitímnym spôsobom bolo vytvorené Zhromaždenie delegátov, a to v rozpore
s čl. 66 bod 1 Stanov a v rozpore s čl. 4 bod 1, 3 Volebného a rokovacieho poriadku
žalovaného a napokon aj v rozpore s uznesením Zhromaždenia delegátov zo dňa 28. 05. 2009,
na ktorom bolo uložené realizovať voľbu delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie
rokov 2010 - 2013. Žalobcovia poukazovali na znenie čl. 66 Stanov žalovaného, podľa
ktorého účastníkmi Zhromaždenia delegátov sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi
družstva podľa vopred stanoveného kľúča a v prípade, že si členovia družstva nezvolia
svojich zástupcov priamou voľbou v plnom počte, určí Predstavenstvo spôsob voľby
zostávajúceho počtu delegátov. Ďalej poukazovali na znenie čl. 4 bod 1 Volebného
a rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého voľba členov do orgánov sa vykonáva
rovným a priamym spôsobom, verejným hlasovaním s tým, že podľa bodu 3 uvedeného
článku sa verejné hlasovanie vykonáva buď zdvihnutím delegačného lístka alebo zdvihnutím
ruky. Súd prvého stupňa po zistení, že žalobcovia 1/ - 6/ boli aktívne legitimovaní na podanie
žaloby a námietky voči napadnutému uzneseniu členskej schôdze, resp. Zhromaždenia
delegátov podali riadne a včas - v zákonnej lehote stanovenej v § 242 Obchodného zákonníka,
zaoberal sa ďalej skúmaním žalobcami tvrdenými dôvodmi neplatnosti uznesenia
Zhromaždenia delegátov, konaného dňa 20. 05. 2010. Po dokazovaní vykonanom
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, predložených účastníkmi konania
a výsluchom účastníkov konania, Stanovami žalovaného, Volebným a rokovacím poriadkom
žalovaného, súd prvého stupňa konštatoval, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý
poukazovali žalobcovia 1/ - 6/, sa týka len volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných,
a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako ako čl. 4, upravujúci spôsob volieb. Uviedol, že
nie je preto dôvodná námietka žalobcov, že voľby neboli vykonané rovným priamym
spôsobom, verejným hlasovaním. Okrem toho, verejné hlasovanie, upravené v citovanom
článku, sa týka jednoznačne samotných volieb, ktoré sa konajú už na samotnom Zhromaždení
delegátov alebo na samotných orgánoch, ale nie je aplikovateľné na voľbu do týchto orgánov.
Pripustil síce, že v čl. 8 ods. 1 písm. b/ Volebného a rokovacieho poriadku je uvedené, že
návrh kandidátov na členstvo do spoločných orgánov pre nové volebné obdobie navrhujú
členovia tohto orgánu, ktorého volebné obdobie končí a kandidátov za príslušnú lokalitu
navrhujú členovia orgánu, ktorí danú lokalitu zastupujú, avšak toto ustanovenie je v rozpore
s čl. 66 bod 1 Stanov, podľa ktorého majú byť delegáti na Zhromaždení delegátov zvolení
priamou voľbou členmi družstva podľa vopred schváleného kľúča. Tento kľúč bol určený
na základe Stanov v uznesení zhromaždenia delegátov O. zo dňa 28. 05. 2009, kde bolo
uložené Predstavenstvu realizovať voľby delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie
rokov 2010-2013 tak, že každý delegát zastupuje min. 80 a max. 120 členov, pričom návrh
kandidáta na delegáta si určujú členovia, volebné obvody určí Predstavenstvo berúc do úvahy
rozmiestnenie domov a v odôvodnených prípadoch je možné zmeniť počet členov, ktorí tvoria
delegátov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že tento postup bol prijatý uznesením
na Zhromaždení delegátov dňa 28. 05. 2009, platnosť ktorého nebola napadnutá podaním
žaloby na súde, a preto je platné a záväzné a v súlade s ním následne aj predstavenstvo
pri organizácii a realizácii volieb zhromaždenia delegátov na ďalšie volebné obdobie
postupovalo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcov, ktorí tvrdili, že
jednotlivým členom bolo upreté právo navrhovať kandidátov na Zhromaždenie delegátov,
v dôsledku čoho by podľa ich názoru mali byť voľby neplatné. Vychádzal pritom nielen
z výpovede žalobkyne 3/, ktorá bola navrhnutá a zvolená napriek pôvodne navrhovanej
kandidátke p. F., ale aj zo skutočnosti, že aj žalobca 5/ bol navrhnutý žalovaným
za delegáta, avšak z predložených volebných listín vyplynulo, že s jeho osobou jednotliví
členovia družstva nesúhlasili a navrhli si nového kandidáta p. F., ktorého následne aj zvolili.
Súd prvého stupňa preto ustálil, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práv členov
žalovaného pri spôsobe navrhovania kandidátov na delegátov, lebo v konečnom dôsledku si
členovia týchto priamo zvolili tým, že vyjadrili nesúhlas s navrhnutým kandidátom, čiže ho
nevolili alebo v prípade nesúhlasu navrhli iného kandidáta. Členovia družstva tak slobodne
prejavili vôľu pri hlasovaní a nemožno konštatovať, že by im bolo upreté právo navrhovaného
kandidáta nezvoliť, alebo že by nemali právo navrhnúť iného kandidáta. Ani zvolený spôsob
hlasovania podpisovaním volebných listín, neodporuje Stanovám alebo zákonu; naviac tento
spôsob voľby bez námietok v čase konania volieb akceptovali aj samotní žalobcovia.
S poukazom na tieto zistenia súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil dôvody na určenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného v zmysle § 242
Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým
rozsudkom zo dňa 16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127 rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil a určil, že uznesenie Zhromaždenia delegátov O. P., konaného dňa 20. 05. 2010,
ktorého priebeh bol osvedčený v notárskej zápisnici N 63/2010, Nz 19566/2010, NCRls
19996/2010 pod bodmi XIV./1, 2a, b, c, d, 3/a, b, c, d, e, f, g, h, 4/a, b, c, d, e, je neplatné.
Odvolací súd ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania o výške 2 179,05 € k rukám JUDr. S. R., advokáta,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zdôraznil, že spornou medzi
účastníkmi bola skutočnosť, či žalobcami 1/ až 6/ napádané uznesenie prijalo dňa
20. 05. 2010 Zhromaždenie delegátov (nahrádzajúce členskú schôdzu) kreované spôsobom
stanoveným zákonom, resp. stanovami. Odvolací súd poukázal na čl. 66 a čl. 80 Stanov
žalovaného, čl. 1 bod 1, 2, 3, čl. 4 bod 1, 2, 3 a čl. 8 bod 1 písm. a/, b/ Volebného
a rokovacieho poriadku platného od 15. 05. 1998.
Z volebných listín kandidátov zhromaždenia delegátov, nachádzajúcich sa v spise
na č. l. 64 až 88 však podľa odvolacieho súdu vyplýva, že pri kreovaní zhromaždenia
delegátov sa uvedeným spôsobom nepostupovalo, lebo namiesto toho, aby kandidáti
na delegátov boli navrhnutí a volení spôsobom uvedeným v stanovách a vo volebnom
a rokovacom poriadku, členom žalovaného boli predložené volebné listiny s konkrétnymi
menami vopred určených osôb ako kandidátov do zhromaždenia delegátov, bez toho, aby
bolo zrejmé, kto týchto kandidátov navrhol.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov
do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 - 2013 prebehli v súlade s uznesením prijatým
zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, ktorého platnosť nebola napadnutá. Predmetným
uznesením totiž nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho
poriadku a okrem toho, aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali
určiť členovia. Tým, že členom družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými
kandidátmi bez toho, aby týchto kandidátov navrhli členovia, došlo k porušeniu Stanov
žalovaného, a žalobcovia 1/ až 6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia
zhromaždenia delegátov zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne
v rozpore so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie
delegátov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonnej lehote
a navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil. Prípustnosť dovolania
odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou
a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru). Podľa názoru
dovolateľa sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ktoré uvádzal žalovaný
a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je jednoznačné, pričom odvolací súd nekonštatuje
žiadnu inú vadu volieb, nespochybnil hlasovanie prostredníctvom hlasovacích lístkov, teda
v písomnej forme, ani volebné obvody. Odvolací súd sa podľa dovolateľa zameral iba
na jeden sporný bod volieb, ktorý však nevyplýva ani zo stanov, ani z Volebného poriadku,
a síce, že kandidátov na delegátov mali navrhovať členovia družstva. Tento spôsob
navrhovania kandidátov podľa dovolateľa vyplýva jedine z uznesenia prijatého
na Zhromaždení delegátov, konaného dňa 28. 05. 2009. Podľa názoru odvolacieho súdu, O.
malo postupovať pri voľbách podľa platného Volebného poriadku. Dovolateľ ale zdôraznil, že
tu je príkry rozpor vyššie citovaného uznesenia zo Zhromaždenia delegátov v roku 2009
a znenia čl. 8, bod 1 písm. b/ Volebného poriadku, podľa ktorého kandidátov na členstvo
do spoločných orgánov navrhujú pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého
volebné obdobie končí. Tento rozpor podľa dovolateľa odvolací súd v napadnutom rozsudku
vôbec neodstránil, ani sa mu náležite nevenoval. Žalovaný sa preto v plnom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom rozsudku taktiež
uvádza, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý poukazovali žalobcovia 1/ až 6/ sa týka len
volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako
ako čl. 4 upravujúci spôsob volieb. Zo znenia tohto článku podľa dovolateľa jednoznačne
vyplýva, že verejné hlasovanie upravené v tomto článku sa týka už samotných volieb, ktoré sa
konajú na samotnom Zhromaždení delegátov alebo v ostaných orgánoch družstva, ale je
neaplikovateľný na voľby do týchto orgánov. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež ďalšia
podstatná okolnosť a síce, že delegátov volili členovia družstva zoskupení na tento účel
do volebného obvodu. Takáto skupina členov družstva ale nemá štatút žiadneho z orgánov
družstva, ktoré by uvádzali Stanovy alebo Volebný poriadok, nie je teda žiadnym z orgánov
uvedených v čl. I Volebného poriadku, a preto tento volebný poriadok nebolo možné
na voľbu delegátov použiť. Dovolateľ má za to, že volebný poriadok je vo viacerých svojich
častiach obsoletný a nie je v súlade so Stanovami družstva, a preto niektoré časti Volebného
poriadku stratili svoju účinnosť.
Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej uviedol, že za najväčšie pochybenie odvolacieho
súdu pri rozhodovaní o neplatnosti napadnutých uznesení Zhromaždenia delegátov, považuje
jeho nesprávny záver v otázke navrhovania kandidátov na delegátov. Dovolateľ poukázal
na to, že v uznesení Zhromaždenia delegátov z roku 2009 je uvedené, že kandidátov
na delegátov si majú navrhnúť členovia. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto uznesením
nedošlo k zmene Stanov, ani k zmene Volebného a rokovacie poriadku. Stanovy o navrhovaní
kandidátov za delegátov neobsahujú absolútne žiadne ustanovenie. Volebný poriadok v čl. 8
ods. 1 písm. b/ uvádza, že kandidátov navrhujú členovia toho orgánu, ktorý končí volebné
obdobie. Tento spôsob navrhovania však Zhromaždenie delegátov v roku 2009 prelomilo,
keď prijalo uznesenie, že kandidátov majú navrhovať členovia družstva. Toto uznesenie je
podľa dovolateľa platné a záväzné, preto Predstavenstvo, aj družstvo sú povinné ho
akceptovať a v prípade, že by predstavenstvo toto uznesenie nesplnilo, porušilo by čl. 70 ods.
2 Stanov O., v zmysle ktorého predstavenstvo plní uznesenia zhromaždenia delegátov. Podľa
dovolateľa, ak sa prijme názor, že kandidátov mali navrhnúť členovia družstva, tak dovolateľ
tvrdí, že táto podmienka bola splnená a všetci členovia družstva, ktorí sa zúčastnili volieb,
mali právo navrhnúť svojho kandidáta na delegáta. Svoje právo mohli realizovať slobodne a
nezávisle od Predstavenstva, a to pri úprave hlasovacieho lístka, ktorý obsahoval vymedzený
priestor - stĺpec, do ktorého mohol volič navrhnúť svojho kandidáta. Takýmto spôsobom bolo
zabezpečené, aby volič, ktorý nesúhlasí s kandidátom, uvedeným na kandidačnej listine,
navrhoval svojho kandidáta. Žalovaný v konaní predložil konkrétne hlasovacie lístky,
z ktorých vyplýva, že voliči toto svoje právo využívali a navrhovali si iných kandidátov, ako
tých, ktorí boli uvedení na hlasovacom lístku. Samotný priebeh volieb, ako i ich výsledky
potvrdili, že kandidátov na delegátov navrhovali členovia družstva. Dovolateľ má preto za to,
že v žiadnom prípade nebola žiadnemu členovi družstva odňatá možnosť navrhnúť si
vlastného kandidáta. Keďže v čase začatia bol okruh kandidátov neznámy, podľa dovolateľa
týmto bola zabezpečená demokratickosť volieb a voliči mohli slobodne vyjadriť svoju vôľu,
koho zvolia za kandidáta. Dovolateľ zároveň poukázal aj na skutočnosť, že nikdy neboli
delegáti volení priamo, nakoľko ich volili domoví dôverníci, alebo ich náhradným spôsobom
určovalo Predstavenstvo. Odvolací súd však tejto námietke žalovaného nevenoval
v napadnutom rozhodnutí žiadnu pozornosť, čím je podľa dovolateľa konanie postihnuté
takou vadou, ktorá má za následok nesprávnosť celého napadnutého rozhodnutia.
Záverom dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou
žalovaného a síce, že delegát nie je samostatným orgánom družstva, ktorý by sám osobne
disponoval nejakou rozhodovacou právomocou, nakoľko sú to podľa čl. 56 stanov iba
Zhromaždenie delegátov, Predstavenstvo a Kontrolná komisia.
Žalobcovia 1/ až 6/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, že nesúhlasia
s názorom žalovaného, že by rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom
posúdení a že konanie je postihnuté inou vadou, spočívajúcou v neurčitom a rozpornom
odôvodnení rozsudku. Zdôraznili, že samotný názor žalovaného ohľadom neaplikovateľnosti
volebného poriadku, platného v čase volieb pre voľbu delegátov, preukazuje neplatnosť voľby
a tým správnosť odvolacieho rozsudku, lebo ani v prípade dôvodnosti takýchto tvrdení by sa
nemohla založiť, odôvodniť platnosť voľby, pretože by išlo o svojvoľný postup, neupravený
pravidlami a nerešpektujúcimi práva členskej základne podieľať sa na kreovaní najvyššieho
orgánu družstva. Žalobcovia zdôraznili, že podľa čl. 66 Stanov O. Zhromaždenie delegátov je
najvyšším orgánom družstva, ďalej čl. 1, body 1/, 2/ Volebného a rokovacieho poriadku
uvádzajú, že tento rozpracúva príslušnú časť Stanov a doplňuje ustanovenie orgánov, spôsob
a postup pri voľbách do týchto orgánov, pod týmto treba nepochybne považovať aj voľbu
delegátov, pretože práve takouto voľbou sa aj orgán, ktorým je aj Zhromaždenie delegátov,
ustanovuje. Žalobcovia majú za to, že žiaden člen družstva, ani žiadny orgán družstva nie je
oprávnený svojvoľne rozhodovať o tom, či je pre neho predpis aplikovateľný alebo nie, musí
takýto predpis rešpektovať, predpisom sú viazaní členovia aj orgány družstva, inak by došlo
k svojvôli.
Podľa žalobcov, žalovaný v dovolaní nerozlišuje resp. zamieňa určenia volebného
kľúča voľby delegátov a tento kľúč zamieňa za orgán družstva. Majú za to, že kľúč pre paritu
delegátov podľa počtu členov a rozmiestnenia domov bol záväzne určený v uznesení
z 28. 05. 2009. Článok 8 bod 6. Volebného a rokovacieho poriadku upravuje právo
Zhromaždenia delegátov modifikovať čl. 8 bod 1 písm. b/, k čomu došlo uznesením
z 28. 05. 2009. V každom prípade návrh kandidátov vychádza z iniciatívy členov, nie je
k tomu oprávnený orgán, keď v danom prípade Predstavenstvo vyhotovilo kandidátne listiny
alebo volebné listiny, ktoré obsahovali mená jednotlivých členov a na tejto volebnej listine je
uvedený aj kandidát, ktorý bol vo forme odporúčania navrhnutý. Nezákonnosť postupu
žalovaného, podľa žalobcov spočívala aj v tom, že menil pravidlá voľby počas priebehu, resp.
došlo k voľbe určitého počtu delegátov (53), potom došlo k zmene volebných obvodov
a k ďalšej voľbe ostatných delegátov. Neobstojí tvrdenie, že k zmene došlo iba u tých členov
a tých lokalít, kde došlo k námietkam. Pokiaľ došlo k zmene volebných obvodov, musela by
sa podľa žalobcov týkať všetkých obvodov pre dané voľby, pričom tých 53 delegátov bolo
zvolených pre iné obdobie (2009 - 2012), než voľba ostatných delegátov (2010 - 2013).
Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa žalobcov rozhodnutie odvolacieho súdu vecne
správne. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore
so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom, vytvorené zhromaždenie delegátov.
Žalobcovia dodali, že voľby, ktoré predchádzali napadnutému uzneseniu, boli neplatné,
nezákonné, v rozpore so Stanovami a volebným a rokovacím poriadkom aj z dôvodu, že
Predstavenstvo „zabezpečilo“ voľby písomnou formou, v rozpore s čl. 4/1 volebného
a rokovacieho poriadku, pričom v súčasnosti už prebiehajú schôdze členov, na ktorých sa
voľba vykonáva, rovným, priamym a verejným spôsobom. Žalobcovia zároveň poukázali
na to, že v súčasnosti družstvo zabezpečuje voľby delegátov tak, že zvoláva členov podľa
volebných obvodov na schôdze za účelom zvolenia delegáta na Zhromaždenie delegátov O.,
pričom táto skutočnosť preukazuje, že tvrdenia o nepoužiteľnosti volebného poriadku sú
účelové a nepravdivé. Preto žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd dovolanie žalovaného
zamietol a zaviazal ho k úhrade trov konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,
vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.
Žalovaný dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo podľa jeho názoru
k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.).
Inou vadou konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací
súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel
od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej
dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení
upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Odvolací súd svoj zmeňujúci rozsudok založil na právnom závere, že žalobcovia 1/ až
6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného
zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore so Stanovami
a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie delegátov tak, že členom
družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými kandidátmi bez toho, aby týchto
kandidátov navrhli členovia, čím došlo k porušeniu Stanov žalovaného. Odvolací súd sa
nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov do zhromaždenia
pre obdobie rokov 2010 a 2013 prebehli v súlade s platným uznesením, prijatým
zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, keď predmetným uznesením podľa odvolacieho
súdu nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho poriadku.
Skonštatoval však, že aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali
určiť členovia.
Podľa čl. 66 bod 1 Stanov žalovaného zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom
družstva, kde uplatňujú členovia svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť
družstva a jeho orgánov. Zhromaždenie delegátov plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej
schôdze. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi družstva podľa vopred
schváleného kľúča. V prípade, že si členovia družstva nezvolia svojich zástupcov priamou
voľbou v plnom počte, určí predstavenstvo ďalší spôsob voľby zostávajúceho počtu
delegátov.
Podľa čl. 80 Stanov žalovaného podrobnosti o činnosti orgánov družstva, o ich
zvolávaní, voľbe a uznášaní sa a rozhodovaní, vyhotovovaní zápisníc a pod., upravuje
rokovací a volebný poriadok, ktorý schvaľuje Zhromaždenie delegátov.
Podľa čl. 1 bod 1. I. časti Volebného a rokovacieho poriadku (ďalej VRP), tento
podrobnejšie rozpracováva príslušnú časť Stanov O. P..
Podľa bodu 2. čl. 1, I. časti VRP, tento doplňuje:
- ustanovenie orgánov, spôsob a postup pri voľbách do týchto orgánov,
- činnosť orgánov pri rokovaní a rozhodovaní.
Podľa bodu 3. čl. 1, I. časti VRP stanovy O. P. určujú právomoci a zodpovednosť, ako
aj rozsah orgánov a počet jednotlivých orgánov, ktoré sa pre účely tohto VRP delia na:
a) spoločné - zhromaždenie delegátov, kontrolná komisia, predstavenstvo, predseda,
b) samosprávne - členská schôdza samosprávy, výbor samosprávy, ďalšie orgány
samosprávy,
c) ostatné – orgány zriadené niektorým zo spoločných orgánov.
Podľa bodu 1. čl. 2, II. časti VRP rozsah všetkých orgánov družstva a počet členov
v orgánoch určuje a schvaľuje:
a) ustanovujúca členská schôdza pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva,
b) zhromaždenie delegátov počas trvania O. P..
Podľa bodu 1. čl. 3, II. časti VRP pri územnom členení na lokality P., Dubnica nad
Váhom platí princíp paritného alebo rovnocenného zastúpenia pre počet členov v orgánoch.
Podľa bodu 2. čl. 3, II. časti VRP pre kľúč delegátov lokalít na ZD platí paritné
zastúpenie. Kľúč parity určuje:
- pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva ustanovujúca členská schôdza
na prvé volebné obdobie,
- ZD počas trvania družstva, a to vždy na celé ďalšie volebné obdobie.
Podľa čl. 5., II. časti VRP ustanovujúce voľby sa uskutočňujú:
a) pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva do všetkých spoločných orgánov,
b) pri zložení, rozdelení alebo splynutí samospráv do samosprávnych orgánov,
c) do spoločných, samosprávnych a a ostatných orgánov v tom roku, v ktorom končí
predchádzajúce volebné obdobie.
Podľa bodu 1, čl. 8, II. časti VRP kandidátov na členstvo do spoločných orgánov
pre ustanovujúce voľby navrhuje:
a) plénum ustanovujúcej schôdze pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva
Počet kandidátov na jedno členstvo je neobmedzený,
b) pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého volebné obdobie
končí. Kandidátov za príslušnú lokalitu navrhujú členovia orgánu, ktorí danú
lokalitu zastupujú. Na jedno členstvo v orgáne môžu byť navrhnutí najviac traja
kandidáti.
Z uvedených príslušných ustanovení Stanov žalovaného a VRP, ako ich súčasti je
zrejmé, že upravujú voľby do zhromaždenia delegátov, ako spoločného orgánu družstva, a to
nielen pre prípad ustanovenia tohto orgánu pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva, ale
aj pre prípad ustanovenia tohto orgánu pre nové volebné obdobie.
Odvolací súd svoje rozhodnutie o tom, že návrh kandidátov pre nové volebné obdobie
do zhromaždenia delegátov prináležal len členom družstva žalovaného, oprel aj o čl.8 VRP,
čím podľa odvolacieho súdu v danom prípade predložením volebných lístkov s už určenými
kandidátmi bez návrhu členov družstva, došlo k porušeniu stanov žalovaného.
Tento záver odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, vychádza však
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 239 ods. 7 Obch. zák., ak s ohľadom na rozsah družstva nie je možné
zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť
členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom
hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné
usporiadanie družstva.
Zhromaždenie delegátov je voleným orgánom družstva s pôsobnosťou členskej
schôdze. Rozsah pôsobnosti zhromaždenia delegátov určujú výlučne stanovy družstva.
Zhromaždenia delegátov sa zúčastňujú iba zvolení zástupcovia členov (delegáti). V prípade,
že zhromaždenie delegátov podľa stanov nevykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom
rozsahu, je zhromaždenie delegátov fakultatívnym orgánom družstva, ako jeho ďalší orgán,
a v prípade, že podľa stanov vykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom rozsahu,
a členská schôdza sa teda vôbec neschádza, je obligatórnym orgánom družstva; delegáti
zhromaždenia sú členmi tohto orgánu družstva.
Z čl. 66 stanov žalovaného vyplýva, že zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom
družstva, ktorý plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze. Jeho účastníkmi sú zvolení
delegáti, ktorí v spojení s čl. 3 VRP danú lokalitu zastupujú. Na základe uvedeného, preto
podľa čl. 8 bod 1, písm. b/ VRP kandidátov na členstvo do spoločného orgánu (podľa čl. 1
bod 3 písm. a/ VRP, zhromaždenia delegátov), navrhujú členovia tohto orgánu, ktorého
volebné obdobie končí, pričom za príslušnú lokalitu kandidátov navrhujú, tí členovia orgánu
(delegáti), ktorí danú lokalitu zastupujú.
Pokiaľ na základe dotknutého čl. 8 VRP dospel odvolací súd k záveru, že členom
družstva vo voľbách do zhromaždenia delegátov pre obdobie rokov 2010 – 2013 bolo upreté
právo navrhovať kandidátov, vychádza jeho rozhodnutie v tomto smere z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na názor súdu prvého stupňa,
že voľby delegátov do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 – 2013 prebehli v súlade
s uznesením, prijatým zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, s ktorým sa nestotožnil,
keď konštatoval, že predmetným uznesením nebola schválená zmena stanov, ani zmena
volebného a rokovacieho poriadku. Tento svoj záver odvolací súd skutkovo ani právne
neodôvodnil, jeho rozhodnutie v tomto smere je preto arbitrárne, zjavne neodôvodnené
a nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa
na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, čím je daná vada konania v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p.
Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci a výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O. s. p., dovolací
súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania
a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. októbra 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová