2 Obdo 35/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. J. V., bytom P.R., 2/ R. R., bytom R., 3/ Ing. A. K., bytom P.R., 4/ Ľ. R., bytom R., 5/ S. K., bytom P.R., 6/ M. L., bytom L., všetci právne zastúpení JUDr. S. R., advokátom, AK P. proti žalovanému: O., sídlisko S., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. I. B., advokátkou, AK so sídlom N., o neplatnosť uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov O. P. z 20. mája 2010, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 9Cb/174/2010-111, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. mája 2012, č. k.

8Cob/92/2011-127, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 20. 04. 2011, č. k.

9Cb/174/2010-111 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 6/ domáhali určenia

neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného, konanej dňa

20. 05. 2010 a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému trovy

právneho zastúpenia vo výške 437,72 € na účet právnej zástupkyne žalovaného do troch dní

od právoplatnosti. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovia

odôvodňovali svoju žalobu tvrdením, že Zhromaždenie delegátov dňa 20. 05. 2010 bolo

zhromaždením nelegitímne zvolaných delegátov, v dôsledku čoho na ňom prijaté uznesenie je

v rozpore so stanovami žalovaného, a teda je neplatné. Nelegitímnosť podľa nich spočívala

v tom, že kandidáta Zhromaždenia delegátov nenavrhovali členovia družstva, ako to vyplýva

zo Stanov žalovaného a z volebného a rokovacieho poriadku žalovaného, ale títo delegáti boli

navrhnutí písomnou formou Predstavenstvom, resp. inými osobami, čím už bol vopred

v písomnej forme určený kandidát. Takýto písomný návrh obdržali členovia žalovaného

na podpis súhlasu alebo nesúhlasu s takto navrhnutým kandidátom a týmto, podľa tvrdenia

žalobcov nelegitímnym spôsobom bolo vytvorené Zhromaždenie delegátov, a to v rozpore

s čl. 66 bod 1 Stanov a v rozpore s čl. 4 bod 1, 3 Volebného a rokovacieho poriadku

žalovaného a napokon aj v rozpore s uznesením Zhromaždenia delegátov zo dňa 28. 05. 2009,

na ktorom bolo uložené realizovať voľbu delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie

rokov 2010 - 2013. Žalobcovia poukazovali na znenie čl. 66 Stanov žalovaného, podľa

ktorého účastníkmi Zhromaždenia delegátov sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi

družstva podľa vopred stanoveného kľúča a v prípade, že si členovia družstva nezvolia

svojich zástupcov priamou voľbou v plnom počte, určí Predstavenstvo spôsob voľby

zostávajúceho počtu delegátov. Ďalej poukazovali na znenie čl. 4 bod 1 Volebného

a rokovacieho poriadku žalovaného, podľa ktorého voľba členov do orgánov sa vykonáva

rovným a priamym spôsobom, verejným hlasovaním s tým, že podľa bodu 3 uvedeného

článku sa verejné hlasovanie vykonáva buď zdvihnutím delegačného lístka alebo zdvihnutím

ruky. Súd prvého stupňa po zistení, že žalobcovia 1/ - 6/ boli aktívne legitimovaní na podanie

žaloby a námietky voči napadnutému uzneseniu členskej schôdze, resp. Zhromaždenia

delegátov podali riadne a včas - v zákonnej lehote stanovenej v § 242 Obchodného zákonníka,

zaoberal sa ďalej skúmaním žalobcami tvrdenými dôvodmi neplatnosti uznesenia

Zhromaždenia delegátov, konaného dňa 20. 05. 2010. Po dokazovaní vykonanom

oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, predložených účastníkmi konania

a výsluchom účastníkov konania, Stanovami žalovaného, Volebným a rokovacím poriadkom

žalovaného, súd prvého stupňa konštatoval, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý

poukazovali žalobcovia 1/ - 6/, sa týka len volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných,

a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako ako čl. 4, upravujúci spôsob volieb. Uviedol, že

nie je preto dôvodná námietka žalobcov, že voľby neboli vykonané rovným priamym

spôsobom, verejným hlasovaním. Okrem toho, verejné hlasovanie, upravené v citovanom

článku, sa týka jednoznačne samotných volieb, ktoré sa konajú už na samotnom Zhromaždení

delegátov alebo na samotných orgánoch, ale nie je aplikovateľné na voľbu do týchto orgánov.

Pripustil síce, že v čl. 8 ods. 1 písm. b/ Volebného a rokovacieho poriadku je uvedené, že

návrh kandidátov na členstvo do spoločných orgánov pre nové volebné obdobie navrhujú

členovia tohto orgánu, ktorého volebné obdobie končí a kandidátov za príslušnú lokalitu

navrhujú členovia orgánu, ktorí danú lokalitu zastupujú, avšak toto ustanovenie je v rozpore

s čl. 66 bod 1 Stanov, podľa ktorého majú byť delegáti na Zhromaždení delegátov zvolení

priamou voľbou členmi družstva podľa vopred schváleného kľúča. Tento kľúč bol určený

na základe Stanov v uznesení zhromaždenia delegátov O. zo dňa 28. 05. 2009, kde bolo

uložené Predstavenstvu realizovať voľby delegátov na Zhromaždenie delegátov pre obdobie

rokov 2010-2013 tak, že každý delegát zastupuje min. 80 a max. 120 členov, pričom návrh

kandidáta na delegáta si určujú členovia, volebné obvody určí Predstavenstvo berúc do úvahy

rozmiestnenie domov a v odôvodnených prípadoch je možné zmeniť počet členov, ktorí tvoria

delegátov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že tento postup bol prijatý uznesením

na Zhromaždení delegátov dňa 28. 05. 2009, platnosť ktorého nebola napadnutá podaním

žaloby na súde, a preto je platné a záväzné a v súlade s ním následne aj predstavenstvo

pri organizácii a realizácii volieb zhromaždenia delegátov na ďalšie volebné obdobie

postupovalo. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcov, ktorí tvrdili, že

jednotlivým členom bolo upreté právo navrhovať kandidátov na Zhromaždenie delegátov,

v dôsledku čoho by podľa ich názoru mali byť voľby neplatné. Vychádzal pritom nielen

z výpovede žalobkyne 3/, ktorá bola navrhnutá a zvolená napriek pôvodne navrhovanej

kandidátke p. F., ale aj zo skutočnosti, že aj žalobca 5/ bol navrhnutý žalovaným

za delegáta, avšak z predložených volebných listín vyplynulo, že s jeho osobou jednotliví

členovia družstva nesúhlasili a navrhli si nového kandidáta p. F., ktorého následne aj zvolili.

Súd prvého stupňa preto ustálil, že v danom prípade nedošlo k porušeniu práv členov

žalovaného pri spôsobe navrhovania kandidátov na delegátov, lebo v konečnom dôsledku si

členovia týchto priamo zvolili tým, že vyjadrili nesúhlas s navrhnutým kandidátom, čiže ho

nevolili alebo v prípade nesúhlasu navrhli iného kandidáta. Členovia družstva tak slobodne

prejavili vôľu pri hlasovaní a nemožno konštatovať, že by im bolo upreté právo navrhovaného

kandidáta nezvoliť, alebo že by nemali právo navrhnúť iného kandidáta. Ani zvolený spôsob

hlasovania podpisovaním volebných listín, neodporuje Stanovám alebo zákonu; naviac tento

spôsob voľby bez námietok v čase konania volieb akceptovali aj samotní žalobcovia.

S poukazom na tieto zistenia súd prvého stupňa konštatoval, že nezistil dôvody na určenie

neplatnosti uznesenia členskej schôdze - Zhromaždenia delegátov žalovaného v zmysle § 242

Obchodného zákonníka. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 142 ods. 1 O. s. p.

Na odvolanie žalobcov 1/ až 6/ Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, napadnutým

rozsudkom zo dňa 16. mája 2012, č. k. 8Cob/92/2011-127 rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil a určil, že uznesenie Zhromaždenia delegátov O. P., konaného dňa 20. 05. 2010,

ktorého priebeh bol osvedčený v notárskej zápisnici N 63/2010, Nz 19566/2010, NCRls

19996/2010 pod bodmi XIV./1, 2a, b, c, d, 3/a, b, c, d, e, f, g, h, 4/a, b, c, d, e, je neplatné.

Odvolací súd ďalej žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 6/ náhradu trov

prvostupňového a odvolacieho konania o výške 2 179,05 € k rukám JUDr. S. R., advokáta,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zdôraznil, že spornou medzi

účastníkmi bola skutočnosť, či žalobcami 1/ až 6/ napádané uznesenie prijalo dňa

20. 05. 2010 Zhromaždenie delegátov (nahrádzajúce členskú schôdzu) kreované spôsobom

stanoveným zákonom, resp. stanovami. Odvolací súd poukázal na čl. 66 a čl. 80 Stanov

žalovaného, čl. 1 bod 1, 2, 3, čl. 4 bod 1, 2, 3 a čl. 8 bod 1 písm. a/, b/ Volebného

a rokovacieho poriadku platného od 15. 05. 1998.

Z volebných listín kandidátov zhromaždenia delegátov, nachádzajúcich sa v spise

na č. l. 64 až 88 však podľa odvolacieho súdu vyplýva, že pri kreovaní zhromaždenia

delegátov sa uvedeným spôsobom nepostupovalo, lebo namiesto toho, aby kandidáti

na delegátov boli navrhnutí a volení spôsobom uvedeným v stanovách a vo volebnom

a rokovacom poriadku, členom žalovaného boli predložené volebné listiny s konkrétnymi

menami vopred určených osôb ako kandidátov do zhromaždenia delegátov, bez toho, aby

bolo zrejmé, kto týchto kandidátov navrhol.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov

do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 - 2013 prebehli v súlade s uznesením prijatým

zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, ktorého platnosť nebola napadnutá. Predmetným

uznesením totiž nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho

poriadku a okrem toho, aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali

určiť členovia. Tým, že členom družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými

kandidátmi bez toho, aby týchto kandidátov navrhli členovia, došlo k porušeniu Stanov

žalovaného, a žalobcovia 1/ až 6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia

zhromaždenia delegátov zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne

v rozpore so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie

delegátov. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonnej lehote

a   navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil. Prípustnosť dovolania

odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p. (konanie je postihnuté inou vadou

a rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru). Podľa názoru

dovolateľa sa odvolací súd nevysporiadal so všetkými tvrdeniami, ktoré uvádzal žalovaný

a odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je jednoznačné, pričom odvolací súd nekonštatuje

žiadnu inú vadu volieb, nespochybnil hlasovanie prostredníctvom hlasovacích lístkov, teda

v písomnej forme, ani volebné obvody. Odvolací súd sa podľa dovolateľa zameral iba

na jeden sporný bod volieb, ktorý však nevyplýva ani zo stanov, ani z Volebného poriadku,

a síce, že kandidátov na delegátov mali navrhovať členovia družstva. Tento spôsob

navrhovania kandidátov podľa dovolateľa vyplýva jedine z uznesenia prijatého

na Zhromaždení delegátov, konaného dňa 28. 05. 2009. Podľa názoru odvolacieho súdu, O.

malo postupovať pri voľbách podľa platného Volebného poriadku. Dovolateľ ale zdôraznil, že

tu je príkry rozpor vyššie citovaného uznesenia zo Zhromaždenia delegátov v roku 2009

a znenia čl. 8, bod 1 písm. b/ Volebného poriadku, podľa ktorého kandidátov na členstvo

do spoločných orgánov navrhujú pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého

volebné obdobie končí. Tento rozpor podľa dovolateľa odvolací súd v napadnutom rozsudku

vôbec neodstránil, ani sa mu náležite nevenoval. Žalovaný sa preto v plnom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo svojom rozsudku taktiež

uvádza, že Volebný a rokovací poriadok, na ktorý poukazovali žalobcovia 1/ až 6/ sa týka len

volieb ustanovujúcich, doplňujúcich a náhradných a pre danú vec je neaplikovateľný, rovnako

ako čl. 4 upravujúci spôsob volieb. Zo znenia tohto článku podľa dovolateľa jednoznačne

vyplýva, že verejné hlasovanie upravené v tomto článku sa týka už samotných volieb, ktoré sa

konajú na samotnom Zhromaždení delegátov alebo v ostaných orgánoch družstva, ale je

neaplikovateľný na voľby do týchto orgánov. Túto skutočnosť potvrdzuje taktiež ďalšia

podstatná okolnosť a síce, že delegátov volili členovia družstva zoskupení na tento účel

do volebného obvodu. Takáto skupina členov družstva ale nemá štatút žiadneho z orgánov

družstva, ktoré by uvádzali Stanovy alebo Volebný poriadok, nie je teda žiadnym z orgánov

uvedených v čl. I Volebného poriadku, a preto tento volebný poriadok nebolo možné

na voľbu delegátov použiť. Dovolateľ má za to, že volebný poriadok je vo viacerých svojich

častiach obsoletný a nie je v súlade so Stanovami družstva, a preto niektoré časti Volebného

poriadku stratili svoju účinnosť.

Dovolateľ v podanom dovolaní ďalej uviedol, že za najväčšie pochybenie odvolacieho

súdu pri rozhodovaní o neplatnosti napadnutých uznesení Zhromaždenia delegátov, považuje

jeho nesprávny záver v otázke navrhovania kandidátov na delegátov. Dovolateľ poukázal

na to, že v uznesení Zhromaždenia delegátov z roku 2009 je uvedené, že kandidátov

na delegátov si majú navrhnúť členovia. Podľa názoru odvolacieho súdu týmto uznesením

nedošlo k zmene Stanov, ani k zmene Volebného a rokovacie poriadku. Stanovy o navrhovaní

kandidátov za delegátov neobsahujú absolútne žiadne ustanovenie. Volebný poriadok v čl. 8

ods. 1 písm. b/ uvádza, že kandidátov navrhujú členovia toho orgánu, ktorý končí volebné

obdobie. Tento spôsob navrhovania však Zhromaždenie delegátov v roku 2009 prelomilo,

keď prijalo uznesenie, že kandidátov majú navrhovať členovia družstva. Toto uznesenie je

podľa dovolateľa platné a záväzné, preto Predstavenstvo, aj družstvo sú povinné ho

akceptovať a v prípade, že by predstavenstvo toto uznesenie nesplnilo, porušilo by čl. 70 ods.

2 Stanov O., v zmysle ktorého predstavenstvo plní uznesenia zhromaždenia delegátov. Podľa

dovolateľa, ak sa prijme názor, že kandidátov mali navrhnúť členovia družstva, tak dovolateľ

tvrdí, že táto podmienka bola splnená a všetci členovia družstva, ktorí sa zúčastnili volieb,

mali právo navrhnúť svojho kandidáta na delegáta. Svoje právo mohli realizovať slobodne a

nezávisle od Predstavenstva, a to pri úprave hlasovacieho lístka, ktorý obsahoval vymedzený

priestor - stĺpec, do ktorého mohol volič navrhnúť svojho kandidáta. Takýmto spôsobom bolo

zabezpečené, aby volič, ktorý nesúhlasí s kandidátom, uvedeným na kandidačnej listine,

navrhoval svojho kandidáta. Žalovaný v konaní predložil konkrétne hlasovacie lístky,

z ktorých vyplýva, že voliči toto svoje právo využívali a navrhovali si iných kandidátov, ako

tých, ktorí boli uvedení na hlasovacom lístku. Samotný priebeh volieb, ako i ich výsledky

potvrdili, že kandidátov na delegátov navrhovali členovia družstva. Dovolateľ má preto za to,

že v žiadnom prípade nebola žiadnemu členovi družstva odňatá možnosť navrhnúť si

vlastného kandidáta. Keďže v čase začatia bol okruh kandidátov neznámy, podľa dovolateľa

týmto bola zabezpečená demokratickosť volieb a voliči mohli slobodne vyjadriť svoju vôľu,

koho zvolia za kandidáta. Dovolateľ zároveň poukázal aj na skutočnosť, že nikdy neboli

delegáti volení priamo, nakoľko ich volili domoví dôverníci, alebo ich náhradným spôsobom

určovalo Predstavenstvo. Odvolací súd však tejto námietke žalovaného nevenoval

v napadnutom rozhodnutí žiadnu pozornosť, čím je podľa dovolateľa konanie postihnuté

takou vadou, ktorá má za následok nesprávnosť celého napadnutého rozhodnutia.

Záverom dovolateľ uviedol, že odvolací súd sa nevysporiadal ani s ďalšou námietkou

žalovaného a síce, že delegát nie je samostatným orgánom družstva, ktorý by sám osobne

disponoval nejakou rozhodovacou právomocou, nakoľko sú to podľa čl. 56 stanov iba

Zhromaždenie delegátov, Predstavenstvo a Kontrolná komisia.

Žalobcovia 1/ až 6/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, že nesúhlasia

s názorom žalovaného, že by rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom

posúdení a že konanie je postihnuté inou vadou, spočívajúcou v neurčitom a rozpornom

odôvodnení rozsudku. Zdôraznili, že samotný názor žalovaného ohľadom neaplikovateľnosti

volebného poriadku, platného v čase volieb pre voľbu delegátov, preukazuje neplatnosť voľby

a tým správnosť odvolacieho rozsudku, lebo ani v prípade dôvodnosti takýchto tvrdení by sa

nemohla založiť, odôvodniť platnosť voľby, pretože by išlo o svojvoľný postup, neupravený

pravidlami a nerešpektujúcimi práva členskej základne podieľať sa na kreovaní najvyššieho

orgánu družstva. Žalobcovia zdôraznili, že podľa čl. 66 Stanov O. Zhromaždenie delegátov je

najvyšším orgánom družstva, ďalej čl. 1, body 1/, 2/ Volebného a rokovacieho poriadku

uvádzajú, že tento rozpracúva príslušnú časť Stanov a doplňuje ustanovenie orgánov, spôsob

a postup pri voľbách do týchto orgánov, pod týmto treba nepochybne považovať aj voľbu

delegátov, pretože práve takouto voľbou sa aj orgán, ktorým je aj Zhromaždenie delegátov,

ustanovuje. Žalobcovia majú za to, že žiaden člen družstva, ani žiadny orgán družstva nie je

oprávnený svojvoľne rozhodovať o tom, či je pre neho predpis aplikovateľný alebo nie, musí

takýto predpis rešpektovať, predpisom sú viazaní členovia aj orgány družstva, inak by došlo

k svojvôli.

Podľa žalobcov, žalovaný v dovolaní nerozlišuje resp. zamieňa určenia volebného

kľúča voľby delegátov a tento kľúč zamieňa za orgán družstva. Majú za to, že kľúč pre paritu

delegátov podľa počtu členov a rozmiestnenia domov bol záväzne určený v uznesení

z 28. 05. 2009. Článok 8 bod 6. Volebného a rokovacieho poriadku upravuje právo

Zhromaždenia delegátov modifikovať čl. 8 bod 1 písm. b/, k čomu došlo uznesením

z 28. 05. 2009. V každom prípade návrh kandidátov vychádza z iniciatívy členov, nie je

k tomu oprávnený orgán, keď v danom prípade Predstavenstvo vyhotovilo kandidátne listiny

alebo volebné listiny, ktoré obsahovali mená jednotlivých členov a na tejto volebnej listine je

uvedený aj kandidát, ktorý bol vo forme odporúčania navrhnutý. Nezákonnosť postupu

žalovaného, podľa žalobcov spočívala aj v tom, že menil pravidlá voľby počas priebehu, resp.

došlo k voľbe určitého počtu delegátov (53), potom došlo k zmene volebných obvodov

a k ďalšej voľbe ostatných delegátov. Neobstojí tvrdenie, že k zmene došlo iba u tých členov

a tých lokalít, kde došlo k námietkam. Pokiaľ došlo k zmene volebných obvodov, musela by

sa podľa žalobcov týkať všetkých obvodov pre dané voľby, pričom tých 53 delegátov bolo

zvolených pre iné obdobie (2009 - 2012), než voľba ostatných delegátov (2010 - 2013).

Vzhľadom na vyššie uvedené, je podľa žalobcov rozhodnutie odvolacieho súdu vecne

správne. Odvolací súd konštatoval, že napadnuté uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore

so Stanovami a Volebným a rokovacím poriadkom, vytvorené zhromaždenie delegátov.

Žalobcovia dodali, že voľby, ktoré predchádzali napadnutému uzneseniu, boli neplatné,

nezákonné, v rozpore so Stanovami a volebným a rokovacím poriadkom aj z dôvodu, že

Predstavenstvo „zabezpečilo“ voľby písomnou formou, v rozpore s čl. 4/1 volebného

a rokovacieho poriadku, pričom v súčasnosti už prebiehajú schôdze členov, na ktorých sa

voľba vykonáva, rovným, priamym a verejným spôsobom. Žalobcovia zároveň poukázali

na to, že v súčasnosti družstvo zabezpečuje voľby delegátov tak, že zvoláva členov podľa

volebných obvodov na schôdze za účelom zvolenia delegáta na Zhromaždenie delegátov O.,

pričom táto skutočnosť preukazuje, že tvrdenia o nepoužiteľnosti volebného poriadku sú

účelové a nepravdivé. Preto žalobcovia navrhujú, aby dovolací súd dovolanie žalovaného

zamietol a zaviazal ho k úhrade trov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.)   dospel

k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.

Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237

O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je

v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu.

V danom prípade boli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil.

Žalovaný dovolanie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní došlo podľa jeho názoru

k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.).

Inou vadou konania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., na ktorú musí dovolací

súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel

od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej

dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd svoj zmeňujúci rozsudok založil na právnom závere, že žalobcovia 1/ až

6/ sa dôvodne domáhali vyslovenia neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov žalovaného

zo dňa 20. 05. 2010, keď toto uznesenie prijalo nelegitímne, v rozpore so Stanovami

a Volebným a rokovacím poriadkom vytvorené Zhromaždenie delegátov tak, že členom

družstva boli vopred predložené volebné hárky s určenými kandidátmi bez toho, aby týchto

kandidátov navrhli členovia, čím došlo k porušeniu Stanov žalovaného. Odvolací súd sa

nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa o tom, že voľby delegátov do zhromaždenia

pre obdobie rokov 2010 a 2013 prebehli v súlade s platným uznesením, prijatým

zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, keď predmetným uznesením podľa odvolacieho

súdu nebola schválená zmena Stanov, ani zmena Volebného a rokovacieho poriadku.

Skonštatoval však, že aj v zmysle uvedeného uznesenia si návrh kandidáta na delegáta mali

určiť členovia.

Podľa čl. 66 bod 1 Stanov žalovaného zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom

družstva, kde uplatňujú členovia svoje právo riadiť záležitosti družstva a kontrolujú činnosť

družstva a jeho orgánov. Zhromaždenie delegátov plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej

schôdze. Jeho účastníkmi sú delegáti zvolení priamou voľbou členmi družstva podľa vopred

schváleného kľúča. V prípade, že si členovia družstva nezvolia svojich zástupcov priamou

voľbou v plnom počte, určí predstavenstvo ďalší spôsob voľby zostávajúceho počtu

delegátov.

Podľa čl. 80 Stanov žalovaného podrobnosti o činnosti orgánov družstva, o ich

zvolávaní, voľbe a uznášaní sa a rozhodovaní, vyhotovovaní zápisníc a pod., upravuje

rokovací a volebný poriadok, ktorý schvaľuje Zhromaždenie delegátov.

Podľa čl. 1 bod 1. I. časti Volebného a rokovacieho poriadku (ďalej VRP), tento

podrobnejšie rozpracováva príslušnú časť Stanov O. P..

Podľa bodu 2. čl. 1, I. časti VRP, tento doplňuje:

- ustanovenie orgánov, spôsob a postup pri voľbách do týchto orgánov,

- činnosť orgánov pri rokovaní a rozhodovaní.

Podľa bodu 3. čl. 1, I. časti VRP stanovy O. P. určujú právomoci a zodpovednosť, ako

aj rozsah orgánov a počet jednotlivých orgánov, ktoré sa pre účely tohto VRP delia na:

a) spoločné - zhromaždenie delegátov, kontrolná komisia, predstavenstvo, predseda,

b) samosprávne - členská schôdza samosprávy, výbor samosprávy, ďalšie orgány

samosprávy,

c) ostatné – orgány zriadené niektorým zo spoločných orgánov.

Podľa bodu 1. čl. 2, II. časti VRP rozsah všetkých orgánov družstva a počet členov

v orgánoch určuje a schvaľuje:

a) ustanovujúca členská schôdza pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva,

b) zhromaždenie delegátov počas trvania O. P..

Podľa bodu 1. čl. 3, II. časti VRP pri územnom členení na lokality P., Dubnica nad

Váhom platí princíp paritného alebo rovnocenného zastúpenia pre počet členov v orgánoch.

Podľa bodu 2. čl. 3, II. časti VRP pre kľúč delegátov lokalít na ZD platí paritné

zastúpenie. Kľúč parity určuje:

- pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva ustanovujúca členská schôdza

na prvé volebné obdobie,

- ZD počas trvania družstva, a to vždy na celé ďalšie volebné obdobie.

Podľa čl. 5., II. časti VRP ustanovujúce voľby sa uskutočňujú:

a) pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva do všetkých spoločných orgánov,

b) pri zložení, rozdelení alebo splynutí samospráv do samosprávnych orgánov,

c) do spoločných, samosprávnych a a ostatných orgánov v tom roku, v ktorom končí

predchádzajúce volebné obdobie.

  Podľa bodu 1, čl. 8, II. časti VRP kandidátov na členstvo do spoločných orgánov

pre ustanovujúce voľby navrhuje:

a) plénum ustanovujúcej schôdze pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva

Počet kandidátov na jedno členstvo je neobmedzený,

b) pre nové volebné obdobie členovia toho orgánu, ktorého volebné obdobie

končí. Kandidátov za príslušnú lokalitu navrhujú členovia orgánu, ktorí danú  

  lokalitu zastupujú. Na jedno členstvo v orgáne môžu byť navrhnutí najviac traja  

  kandidáti.

  Z uvedených príslušných ustanovení Stanov žalovaného a VRP, ako ich súčasti je

zrejmé, že upravujú voľby do zhromaždenia delegátov, ako spoločného orgánu družstva, a to

nielen pre prípad ustanovenia tohto orgánu pri založení, rozdelení alebo splynutí družstva, ale

aj pre prípad ustanovenia tohto orgánu pre nové volebné obdobie.

Odvolací súd svoje rozhodnutie o tom, že návrh kandidátov pre nové volebné obdobie

do zhromaždenia delegátov prináležal len členom družstva žalovaného, oprel aj o čl.8 VRP,

čím podľa odvolacieho súdu v danom prípade predložením volebných lístkov s už určenými

kandidátmi bez návrhu členov družstva, došlo k porušeniu stanov žalovaného.

Tento záver odvolacieho súdu, na ktorom založil svoje rozhodnutie, vychádza však

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 239 ods. 7 Obch. zák., ak s ohľadom na rozsah družstva nie je možné

zvolávať členskú schôdzu, môžu stanovy určiť, že v rozsahu nimi určenom plní pôsobnosť

členskej schôdze zhromaždenie delegátov. Každý z delegátov sa volí rovnakým počtom

hlasov. Stanovy môžu určiť odchýlky, pokiaľ sú potrebné vzhľadom na organizačné

usporiadanie družstva.

  Zhromaždenie delegátov je voleným orgánom družstva s pôsobnosťou členskej

schôdze. Rozsah pôsobnosti zhromaždenia delegátov určujú výlučne stanovy družstva.

Zhromaždenia delegátov sa zúčastňujú iba zvolení zástupcovia členov (delegáti). V prípade,

že zhromaždenie delegátov podľa stanov nevykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom

rozsahu, je zhromaždenie delegátov fakultatívnym orgánom družstva, ako jeho ďalší orgán,

a v prípade, že podľa stanov vykonáva pôsobnosť členskej schôdze v plnom rozsahu,

a členská schôdza sa teda vôbec neschádza, je obligatórnym orgánom družstva; delegáti

zhromaždenia sú členmi tohto orgánu družstva.

Z čl. 66 stanov žalovaného vyplýva, že zhromaždenie delegátov je najvyšším orgánom

družstva, ktorý plní v plnom rozsahu pôsobnosť členskej schôdze. Jeho účastníkmi sú zvolení

delegáti, ktorí v spojení s čl. 3 VRP danú lokalitu zastupujú. Na základe uvedeného, preto

podľa čl. 8 bod 1, písm. b/ VRP kandidátov na členstvo do spoločného orgánu (podľa čl. 1

bod 3 písm. a/ VRP, zhromaždenia delegátov), navrhujú členovia tohto orgánu, ktorého

volebné obdobie končí, pričom za príslušnú lokalitu kandidátov navrhujú, tí členovia orgánu

(delegáti), ktorí danú lokalitu zastupujú.

Pokiaľ na základe dotknutého čl. 8 VRP dospel odvolací súd k záveru, že členom

družstva vo voľbách do zhromaždenia delegátov pre obdobie rokov 2010 – 2013 bolo upreté

právo navrhovať kandidátov, vychádza jeho rozhodnutie v tomto smere z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na názor súdu prvého stupňa,

že voľby delegátov do zhromaždenia pre obdobie rokov 2010 – 2013 prebehli v súlade

s uznesením, prijatým zhromaždením delegátov dňa 28. 05. 2009, s ktorým sa nestotožnil,

keď konštatoval, že predmetným uznesením nebola schválená zmena stanov, ani zmena

volebného a rokovacieho poriadku. Tento svoj záver odvolací súd skutkovo ani právne

neodôvodnil, jeho rozhodnutie v tomto smere je preto arbitrárne, zjavne neodôvodnené

a nepreskúmateľné, z ktorého dôvodu došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, čím je daná vada konania v zmysle § 237

písm. f/ O. s. p.

Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci a výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O. s. p., dovolací

súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 2 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. októbra 2013  

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová