2 Obdo 34/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č. F., a. s., G., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. R. O., advokátom, G., proti žalovanému: X., s. r. o., Č., IČO: X.,

právne zastúpeného ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA D. & B., s. r. o., L., IČO:   X.,

o zaplatenie 56 135,43 Eur (1 691 136 Sk) istiny s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2010, č. k. 1Cob/204/2009-359,

takto

r o z h o d o l :

  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10. júna 2010, č. k. 1Cob/204/2009-359   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 02. 04. 2009, č. k. 20Cb 84/2006-304

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 56 135,43 Eur spolu s 13% úrokom

z omeškania ročne zo sumy 54 839,90 Eur od 02. 11. 2005 do 07. 03. 2006, zo sumy

52 684,84 Eur od 08. 03. 2006 do zaplatenia, zo sumy 3 450,59 Eur od 08. 11. 2005

do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 9 935,44 Eur na účet právneho zástupcu,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že zmluvou

o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 10. 2005, uzavretou medzi postupcom A. S.,

s. r. o. a postupníkom O. H. F., a. s., bola postúpená pohľadávka voči žalovanému z faktúry č.

252702844 vo výške 1 652 107,-- Sk a z faktúry č. 252702849 vo výške 22 028,-- Sk

a na základe ďalšej zmluvy zo dňa 18. 10. 2005, uzavretej medzi tými istými účastníkmi,

došlo k postúpeniu pohľadávky z faktúry č. 252702931 vo výške 103 952,50 Sk. Spoločnosť

A. S., s. r. o., ako postupca, oznámil žalovanému listom zo dňa 06. 10. 2005, že bude

postupovať všetky pohľadávky voči žalovanému na žalobcu s tým, aby všetky platby

s dátumom od 07. 10. 2005 poukazoval žalovaný na účet žalobcu. Predmetom postúpených pohľadávok boli faktúry, ktorými spoločnosť A. S., s. r. o., vyúčtovala žalovanému cenu

za dodaný tovar (výpočtová technika), ktoré žalovaný neuhradil. V čase oznámenia listom

zo dňa 06. 10. 2005, bol žalovaný vlastníkom započítania schopných pohľadávok voči

spoločnosti A. S., s. r. o., ktoré nadobudol od spoločnosti B.-D., a. s., zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 30. 09. 2005. Žalovaný až listom zo dňa 12. 01. 2006 reagoval

na urgencie žalobcu o úhradu pohľadávok a žiadal o doručenie daňových dokladov s tým, že

tieto mu neboli doručené a nebolo mu doručené ani oznámenie o postúpení pohľadávok.

Žalobca mu požadované doklady doručil dňa 17. 01. 2006 a žalovaný požiadal dňa

18. 01. 2006 o vyhotovenie dobropisov na reklamovaný tovar. Žalovaný v konaní namietal, že

nárok žalobcu zanikol jednostranným započítaním vzájomných pohľadávok, ktoré nadobudol

vo výške 1 691 136,-- Sk a k stretu pohľadávok došlo 18. 10. 2005. Podľa názoru súdu prvého

stupňa žalovaný mal žalobcovi bez zbytočného odkladu, najneskôr po doručení zmluvy

o postúpení pohľadávok dňa 17. 01. 2006, oznámiť podľa ust. § 529 ods. 2 Občianskeho

zákonníka žalobcovi svoje započítania schopné pohľadávky. Neurobil tak v liste zo dňa

18. 01. 2006, ktorým reklamoval dodaný tovar. Žalobcovi oznámil svoje pohľadávky až

listom zo dňa 02. 02. 2006, ktorý nie je možné považovať za bezodkladné oznámenie, prišiel

teda o právo urobiť jednostranný započítací úkon voči žalobcovi, resp. jeho započítací úkon je

neúčinný. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie

žalovanej istiny spolu s úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr podľa ust.

§ 369 ods. 1 O. s. p. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods.

1 O. s. p.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, napadnutým

rozhodnutím zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému na účet právneho zástupcu náhradu trov prvostupňového

a odvolacieho konania vo výške 13 153,59 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že podstatou sporu a celého konania je

posúdenie, či došlo k zániku vzájomných pohľadávok účastníkov jednostranným zápočtom,

vykonaným žalovaným bez zbytočného odkladu. Z vykonaného dokazovania, a to najmä

z dôkazov predložených obidvomi účastníkmi, podľa odvolacieho súdu nesporne vyplýva, že

spoločnosť A. S., s. r. o., listom zo dňa 06. 10. 2005 (č. l. 40 spisu) oznámila žalovanému, že

uzavrela so spoločnosťou O. H. F., a. s., zmluvu o faktoringovej spolupráci a všetky

pohľadávky voči žalovanému bude postupovať na túto spoločnosť a súčasne požiadala, aby

všetky platby za faktúry s dátumom od 07. 10. 2005 boli poukazované na účet žalobcu. Jednoznačne takýto list je oznámením o tom, že pohľadávky voči žalovanému budú

v budúcnosti postupované na žalobcu, toto oznámenie je neurčité čo do obsahu, pretože nie je

zrejmé, aké faktúry budú postupované a ide o zmluvu o uzavretí zmlúv o postúpení

pohľadávok v budúcnosti. Následne žalobca ako postupník uzavrel so spoločnosťou A. S.,

s. r. o., ako postupcom, dve zmluvy o postúpení konkrétnych pohľadávok voči žalovanému.

Predmetom zmluvy uzavretej dňa 13. 10. 2005 boli dve faktúry č. 252702844 a č. 252702849,

obidve zo dňa 11. 10. 2005, splatné dňa 01. 11.2005. Predmetom druhej zmluvy zo dňa

18. 10. 2005 bola faktúra č. 252702931 zo dňa 17. 10. 2005, splatná dňa 07. 11. 2005. Podľa

listinných dôkazov, predložených v konaní, žalovaný na upomienky žalobcu zo dňa

11. 11. 2005 a 09. 12. 2005 reagoval listom zo dňa 12. 01. 2006, v ktorom žiadal žalobcu ako

postupníka, aby mu preukázal postúpenie pohľadávok písomnou zmluvou o postúpení

pohľadávky. To aj žalobca uskutočnil listom zo dňa 17. 01. 2006, ktorý žalovaný prevzal

v uvedený deň. V tento deň teda žalobca ako postupník preukázal žalovanému postúpenie

pohľadávky predložením zmlúv o postúpení pohľadávok v súlade s ust. § 526 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Žalovaný v čase, keď mu bolo postúpenie pohľadávok oznámené,

bol už nositeľom pohľadávok voči spoločnosti A. S., s. r. o., ktoré nadobudol od spoločnosti B.-D., a. s., zmluvou uzavretou dňa 30. 09. 2005, ktorej predmetom boli pohľadávky podľa 14

faktúr vystavených v období od 14. 09. 2005 do 30. 09. 2005 a splatných v období od 28. 09. 2005 do 13. 10. 2005. Túto zmluvu žalovaný ako postupník preukázal žalobcovi

spolu s listom bez uvedenia dátumu, ktorý však podľa zhodných tvrdení účastníkov, bol

žalobcovi doručený dňa 02. 02. 2006, a ktorého obsahom bolo aj vykonanie jednostranného

zápočtu žalovaným voči pohľadávkam žalobcu. Z uvedeného dokazovania podľa odvolacieho

súdu nepochybne vyplýva, že k relevantnému oznámeniu žalobcu o nadobudnutí pohľadávok

voči žalovanému došlo dňa 17. 01. 2006 tak, ako to vyžaduje ust. § 526 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V tom čase však bol už žalovaný nositeľom splatných pohľadávok voči svojmu

pôvodnému veriteľovi A. S., s. r. o., na základe zmluvy zo dňa 30. 09. 2005. Pohľadávka

žalovaného je nepochybne pohľadávkou spôsobilou na započítanie (§ 358 Obchodného

zákonníka) a žalovaný túto pohľadávku mal v čase, keď sa postúpenie pohľadávky voči nemu

stalo účinným preukázaním zmlúv o postúpení pohľadávok dňa 17. 01. 2006. Odvolací súd

v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že preukázanie zmlúv o postúpení pohľadávok

postupníkom je jeho zákonnou povinnosťou a na druhej strane je aj právom dlžníka, ktorý

musí nadobudnúť vedomosť, aké pohľadávky voči nemu boli predmetom postúpenia. Podľa

názoru odvolacieho súdu žalovaný doručením jednostranného zápočtu žalobcovi dňa

02. 02. 2006, teda v lehote 16 dní od preukázania zmlúv o postúpení pohľadávok žalobcom, splnil aj svoju povinnosť oznámiť bez zbytočného odkladu žalobcovi ako postupníkovi svoju

pohľadávku voči postupcovi a túto lehotu odvolací súd považoval za lehotu primeranú.

Odvolací súd konštatoval, že vzájomné pohľadávky účastníkov zanikli ku dňu splatnosti

poslednej pohľadávky, t. j. ku dňu 13. 10. 2005, preto žaloba žalobcu nie je dôvodná

a z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1

O. s. p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca z dôvodu, že konanie pred

odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, čím sú podľa

dovolateľa dané dovolacie dôvody podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p. Dovolateľ je

toho názoru, že z ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že nutnou zákonnou

podmienkou započítania dlžníkových pohľadávok, ktoré má voči postupcovi, započítacím

prejavom voči postupníkovi je to, že v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia

pohľadávky už dlžník musí mať započítateľné pohľadávky voči postupcovi a tieto

pohľadávky musí dlžník naviac aj oznámiť postupníkovi bez zbytočného odkladu po tom, ako

je mu postúpenie pohľadávky oznámené alebo preukázané; bez splnenia tejto oznamovacej

povinnosti k účinnému započítaniu nemôže dôjsť (zhodný právny názor vyplýva aj

z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob 227/2006, rozsudku Krajského súdu v Nitre

sp. zn. l5Cob 54/2007, rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Odo 171/2003,

ktoré boli vrátane citovanej odbornej literatúry prílohou podania žalobcu zo dňa 11. 02. 2008

a 23. 10. 2008). Dovolateľ uviedol, že dlžník si môže započítať pohľadávky, ktoré má voči

postupcovi, započítacím prejavom adresovaným priamo postupníkovi, len ak sú súčasne

splnené tieto podmienky: 1. dlžníkova pohľadávka musí byť spôsobilá na započítanie, 2.

dlžník na započítanie uplatnenú pohľadávku mal už v čase, keď sa postúpenie pohľadávky

stalo voči nemu účinným podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka, 3. dlžník bez zbytočného

odkladu po tom, ako mu bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené, alebo

postupníkom preukázané, oznámil postupníkovi, že má vzájomnú pohľadávku voči

postupcovi. Pokiaľ nie sú tieto podmienky súčasne splnené, podľa dovolateľa, dlžník svoju

pohľadávku voči postupcovi nemôže započítavať voči pohľadávke postupníka započítacím

prejavom voči postupníkovi. Obzvlášť dlžník tak nemôže urobiť, pokiaľ bez zbytočného

odkladu po tom, ako mu bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené, alebo

postupníkom preukázané, neoznámil postupníkovi, že má vzájomnú pohľadávku voči postupcovi (§ 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmeškanie lehoty na oznámenie

pohľadávok „bez zbytočného odkladu“ má za následok stratu práva dlžníka takto pohľadávky

započítavať. Podľa dovolateľa je preto potrebné rozlišovať dva úkony dlžníka, a to oznámenie

adresované postupníkovi, že dlžník má pohľadávky voči postupcovi na započítanie,

a započítací prejav voči postupníkovi, pričom oznámenie je zákonným predpokladom

pre započítanie. Dovolateľ dodal, že oznámenie sa musí urobiť bez zbytočného odkladu

a započítací prejav postačí urobiť aj neskôr. Odvolací súd si vec zjednodušil, a podľa

dovolateľa nerozlišoval medzi oznámením pohľadávok namietaných na započítanie

a samotným započítaním. Dovolateľ má za to, že žalovaný nedodržal lehotu „bez zbytočného

odkladu“ uvedenú v ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka na oznámenie pohľadávok

namietaných na započítanie voči postupníkovi. Z tohto dôvodu započítací prejav žalovaného

zo dňa 02. 02. 2006 nemôže byť účinný voči žalobcovi, nakoľko žalovaný neoznámil svoje

na započítanie namietané pohľadávky žalobcovi ako postupníkovi bez zbytočného odkladu

po tom, ako mu bolo postúpenie žalovaných pohľadávok oznámené a aj preukázané (tak, ako

má na mysli ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka), hoci žalovanému podľa dovolateľa

nebránilo nič toto oznámenie urobiť neodkladne. Odvolací súd si však podľa názoru

dovolateľa nesprávne vykladá lehotu uvedenú v ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako

„primeranú“, hoci cit. ustanovenie takéto určenie lehoty nepozná.

Dovolateľ v dovolaní ďalej uviedol, že po preukázaní postúpenia žalovaných

pohľadávok listom zo dňa 17. 01. 2006 a jeho prílohami, žalovaný dokázal reagovať už listom

zo dňa 18. 01. 2006, kde pohľadávky namietané na započítanie žalobcovi tiež neoznámil, iba

žiadal vybaviť reklamácie a dobropisy, hoci žalovanému nič nebránilo pri reakcii (listy

žalovaného z 12. 01. 2006 a 18. 01. 2006) na túto korešpondenciu žalobcu oznámiť žalobcovi,

že má pohľadávky namietané na započítanie aj s poukazom na to, že dokázal reagovať

na žalobcovo preukázanie postúpenia pohľadávky zo dňa 17. 01. 2006 už listom zo dňa

18. 01. 2006, kde o pohľadávkach namietaných na započítanie nebolo ani reči. Žalovaný

na započítanie namietané pohľadávky oznámil a aj započítal svojím prejavom, doručeným

žalobcovi dňa 02. 02. 2006, teda až 4 mesiace po tom, ako mu bolo doručené oznámenie

o postúpení žalovaných pohľadávok na žalobcu (list zo dňa 06. 10. 2005) a vyše 2 týždne

po tom, ako mu postúpenie žalovaných pohľadávok žalobca preukázal (list zo dňa

17. 01. 2006), keď ešte pred urobením započítacieho prejavu (dňa 02. 02. 2006) žalovaný

reagujúc na korešpondenciu žalobcu a 3 upomienky dokázal zaslať žalobcovi 2 listy

(12. 01. 2006 a 18. 01. 2006), v ktorých pohľadávky namietané na započítanie vôbec žalobcovi neoznamoval, hoci tieto pohľadávky mal už odo dňa 30. 09. 2005 a od začiatku

podľa vlastných vyjadrení nemienil žalované pohľadávky zaplatiť, ale ich započítať. Navyše

dňa 19. 01. 2006 žalobca zaslal žalovanému výzvu na zaplatenie ako posledný pokus

o pokonávku, z ktorej bolo zrejmé, že žalobca mieni svoje pohľadávky súdne vymáhať,

a žalovanému trvalo ešte 2 týždne, kým listom zo dňa 02. 02. 2006 svoje pohľadávky oznámil

a urobil započítací prejav. Vzhľadom na to, podľa dovolateľa žalovaný nesplnil

pre započítanie podľa ust. § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka podmienku oznámenia

pohľadávok postupníkovi (žalobcovi) bez zbytočného odkladu, čo má za následok povinnosť

žalovaného žalované pohľadávky zaplatiť.

V podanom dovolaní dovolateľ taktiež uviedol, že nie je správny ani právny názor

odvolacieho súdu o tom, že list postupcu A. S., s. r. o., zo dňa 06. 10. 2005, nie je účinným

oznámením o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti dovolateľ zdôraznil, že Občiansky

zákonník nevyžaduje, aby k oznámeniu postupcu o postúpení pohľadávky došlo až

po uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky, ako je tomu aj v tomto prípade. Je preukázané,

že oznámenie o budúcom postúpení pohľadávok žalovaný prevzal dňa 06. 10. 2005, pričom

z oznámenia vyplývalo, že postupované na žalobcu budú pohľadávky z faktúr „s dátumom od 07. 10. 2005“. Následne na to vzniklo spoločnosti A. S., s. r. o., voči žalovanému 5

konkrétnych pohľadávok, ktoré boli následne zmluvami postúpené žalobcovi, pričom žalobou

uplatnené pohľadávky postupca A. S., s. r. o., postúpil žalobcovi ako postupníkovi zmluvami

o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 10. 2005 a 18. 10. 2005. Vzhľadom na to je zrejmé, že

najneskôr ku dňu 18. 10. 2005 došlo voči žalovanému k účinnému postúpeniu pohľadávok

na žalobcu (na základe oznámenia postupcu doručeného žalovanému dňa 06. 10. 2005).

Dovolateľ poukázal aj na to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30. 09. 2005 nebola

pripojená k započítaciemu prejavu žalovaného, doručenému žalobcovi dňa 02. 02. 2006, takže

v tomto kontexte nie je započítací prejav účinný voči žalobcovi (je neplatný pre neurčitosť

a nezrozumiteľnosť), nakoľko z neho nevyplýva, aké pohľadávky si žalovaný započítava (kto

je ich pôvodným veriteľom, z akého právneho titulu a kedy vznikli a z akých čiastkových

pohľadávok započítavaná suma pozostáva).

Podľa dovolateľa sa odvolací súd nijako nevysporiadal ani s tvrdeniami žalobcu

a množstvom nepriamych dôkazov svedčiacich o tom, že zmluva o postúpení pohľadávok

uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou B. D., a. s., dňa 30. 09. 2005 je antidatovaná

(a preto neplatná pre nedostatok vážnosti vôle) a bola uzavretá až po preukázaní postúpenia pohľadávok na žalobcu dňa 17. 01. 2006. Takýmito nepriamymi dôkazmi podľa dovolateľa

sú, že žalovaný pohľadávky na započítanie namietal dňa 02. 02. 2006 až po tom, ako mu dňa

17. 01. 2006 boli opakovane doručené dodacie listy pochádzajúce od spol. A. S., s. r. o. a ním

podpísané, faktúry a aj zmluvy o postúpení pohľadávok medzi A. S., s. r. o. a žalobcom.

Takže až potom vedel, ako „vyfabrikovať“ započítanie. Dňa 25. 11. 2005 žalovaný platil

na účet spol. A. S., s. r. o., sumy 11 543,-- Sk a 22 028,- Sk podľa faktúr č. 252702812 a č.

252702799 (ktoré boli už mesiac predtým postúpené žalobcovi), hoci už v tom čase podľa

jeho tvrdení mal protipohľadávky na započítanie a nič mu nebránilo ich započítavať.

Spoločnosť B. D., a. s., neoznámila spoločnosti A. S., s. r. o., ani žalovaný jej nepreukázal, že

došlo k údajnému postúpeniu pohľadávok voči A. S., s. r. o., na žalovaného zmluvou zo dňa

30. 09. 2005, pritom podľa článku V. tejto zmluvy mal postúpenie pohľadávok písomne

oznámiť dlžníkovi postupca B. D., a. s.; svedok D. K. ako bývalý štatutár postupcu B. D., a.

s., síce na pojednávaní dňa 23. 10. 2008 tvrdil, že toto postúpenie dlžníkovi A. S., s. r. o.,

oznamoval ústne a listom zo dňa 14. 10. 2005 (č. l. 212-3); podľa dovolateľa toto tvrdenie

vyvracia skutočnosť, že tento list ním samým nie je ani podpísaný (č. l. 213), nemá žiadny

doklad o odoslaní ev. doručení tohto listu do A. S., s. r. o. Podľa správcu konkurznej podstaty

úpadcu A. S., s. r. o., JUDr. B. V., taký list sa v dokladoch A. S., s. r. o., nenachádza a štatutár A. S., s. r. o., V. P. (podľa zápisnice z pojednávanie dňa 10. 12. 2008) nemá žiadnu vedomosť

o takomto postúpení pohľadávok (namietaných na započítanie) z B. D., a. s.,

na žalovaného. Podľa článku III. ods. 2 zmluvy zo dňa 30. 09. 2005 mal žalovaný zaplatiť

odplatu za postúpené pohľadávky do 240 dní od jej uzavretia (tzn. do 30. 05. 2006 ), hoci

podľa vyjadrenia konateľa žalovaného na pojednávaní dňa 05. 11. 2007 táto odplata je ešte

stále postupne splácaná, čo nasvedčuje tomu, že zmluva bola uzavretá účelovo a antidatovane

a má sa plniť podľa toho, ako dopadne tento súdny spor. Podľa článku VIII. ods. 2 zmluvy

zo dňa 30. 09. 2005 má žalovaný možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v prípade, že postúpené

pohľadávky nebudú spôsobilé na započítanie voči dlžníkovi alebo akejkoľvek inej osobe,

na ktorú dlžník postúpil pohľadávky, ktoré má alebo v budúcnosti môže mať voči

žalovanému, takže celý osud tejto zmluvy je účelovo viazaný na výsledok tohto konania a je

podľa dovolateľa evidentné, že s možnosťou započítania pohľadávok voči postupníkovi

nadobúdajúcemu pohľadávky od spol. A. S., s. r. o., sa počítalo. Žalovaný pred dňom

06. 10. 2005 však nemohol mať žiadnu vedomosť o postúpení žalovaných pohľadávok

na žalobcu. Všetky vyššie uvedené skutočnosti podľa dovolateľa svedčia o tom, že zmluva

o postúpení pohľadávok, uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou B. D., a. s., dňa

30. 09. 2005, je antidatovaná. V doplnení dovolania dovolateľ v tejto súvislosti dodal, že spoločnosť B. D., a. s., sa začala zbavovať svojich pohľadávok voči spol. A. S., s. r. o.,

za účelom započítania pohľadávok až po tom, ako na spol. A. S., s. r. o., bol podaný návrh

na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného dôvodu dovolateľ navrhuje k tomuto konaniu pripojiť

spis Okresného súdu Martin sp. zn. 15Cb 74/2006, ktorý spis sa týka skutkovo rovnakej

a právoplatne skončenej veci.

Na základe vyššie uvedeného dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), dovolanie

prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

dovolanie je dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že

dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa

odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,

vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcim niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale predovšetkým

vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t.j. uvedenie okolností,

z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Dovolateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol tiež z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne

vyložil.

Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť

nielen právny názor odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj

posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod.

Dovolateľ nesprávne právne posúdenie vidí v tom, že odvolací súd nesprávne právne

posúdil splnenie podmienok pre započítací prejav žalovaného voči žalobcovi.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobou uplatnil žalobca voči žalovanému právo

na zaplatenie pohľadávok, ktoré pohľadávky voči žalovanému nadobudol od postupcu,

obchodnej spoločnosti A. S., s. r. o., T., zmluvou o postúpení pohľadávok č. 14/316/2005

zo dňa 13. 10. 2005 (č. l. 29 spisu) a zmluvou o postúpení pohľadávok č. 15/316/2005 zo dňa

18. 10. 2005 (č. l. 35 spisu).

Žalobca sa v konaní bránil tým, že jeho záväzok k predmetným pohľadávkam zanikol

započítacím prejavom žalovaného voči žalobcovi, doručeným 02. 02. 2006 (č. l. 71 spisu),

v ktorom voči pohľadávkam žalobcu započítal pohľadávky, ktoré voči postupcovi žalobcu

spoločnosti A. S., s. r. o., T. nadobudol zmluvou po postúpení pohľadávok

zo dňa 30. 09. 2005, od postupcu obchodnej spoločnosti B. – D., a. s., B., (č. l. 67 spisu).

Odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 529 ods. 2 Obč. zák. uzavrel, že k relevantnému

oznámeniu žalobcu o nadobudnutí pohľadávok voči žalovanému došlo dňa 17. 01. 2006,

preukázaním zmlúv o postúpení, v ktorom čase bol žalovaný nositeľom splatných pohľadávok

voči svojmu pôvodnému veriteľovi A. S., s. r. o. Pokiaľ žalovaný následne doručením

jednostranného zápočtu žalobcovi dňa 02. 02. 2006, t.j. v lehote 16 dní splnil svoju povinnosť

oznámiť bez zbytočného odkladu žalobcovi ako postupníkovi svoju pohľadávku voči

postupcovi, odvolací súd túto lehotu považoval za primeranú. Podľa odvolacieho súdu

vzájomné pohľadávky zanikli po ich započítaní ku dňu splatnosti poslednej pohľadávky, t. j.

ku dňu 13. 10. 2005, preto žalobu považoval za nedôvodnú.

Podľa § 529 ods. 1 Obč. zák. námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa § 529 ods. 2 Obč. zák. dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj

svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo

oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného

odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase

oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli splatné.

Cit. ust. § 529 Obč. zák. zachováva dlžníkovi jeho pôvodné právne postavenie

i po postúpení pohľadávky. Pre ten prípad námietky, ktoré mohol dlžník uplatniť proti

pohľadávke v čase jej postúpenia, mu zákon ponecháva i po zmene veriteľa.

Dlžníkovi výnimkou z ust. § 580 Obč. zák., ktoré umožňuje započítanie iba

vzájomných pohľadávok, zákon priznáva i právo proti pohľadávke svojho veriteľa

(postupníka) započítať svoje pohľadávky, ktoré nemá voči nemu, ale voči postupcovi, a to

za predpokladu, že ide o pohľadávky na započítanie spôsobilé, ktoré mal dlžník voči postupcovi v čase, keď mu bolo postúpenie oznámené alebo preukázané a oznámil ich bez

zbytočného odkladu novému veriteľovi (postupníkovi).

Odvolací súd vychádzajúc z toho, že pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom

definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu,

dospel k záveru, že lehotu 16 dní, v ktorej žalovaný oznámil svoje pohľadávky voči

postupcovi, považoval za primeranú.

I keď odvolací súd správne konštatoval, že uvedenú lehotu je treba posudzovať podľa

konkrétnych okolností prípadu, nesprávne vyhodnotil, či dlžník bezodkladne využil všetky

možnosti pre splnenie tejto lehoty.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že žalobca okrem iného listom zo dňa 09. 12. 2005 vyzýval

žalovaného k úhrade predmetných pohľadávok s tým, že inak pristúpi k ich vymáhaniu.

Na výzvu žalovaného z 12. 01. 2006, žalobca listom zo dňa 17. 01. 2006, v tento deň

i doručeným žalovanému, preukázal postúpenie predmetných pohľadávok, ktorým dňom, ako

správne uviedol odvolací súd, nastali účinky postúpenia pohľadávok voči žalovanému ako dlžníkovi. Na uvedený list žalobcu reagoval žalovaný už dňa 18. 01. 2006 a požadoval

vyhotovenie dobropisov a   započítanie k faktúre č. 252702849, postúpenej na žalobcu.

Postúpenie pohľadávok voči postupcovi žalobcu oznámil žalovaný žalobcovi po tom, až

na jeho ďalšiu výzvu k úhrade zo dňa 19. 01. 2006, následne listom z 02. 02. 2006, s ktorým

spojil i započítací prejav.

S prihliadnutím k týmto konkrétnym okolnostiam, keď žalovaný mal vedomosť

o vymáhaní pohľadávok žalobcom,   čomu nasvedčuje tiež, že na ich preukázané postúpenie

reagoval už následný deň, pričom započítavané pohľadávky voči postupcovi žalobcu

nadobudol jednou zmluvou, sa dovolací súd stotožnil s dovolateľom, že žalovaný svoje

pohľadávky až dňom 02. 02. 2006, neoznámil žalobcovi bez zbytočného odkladu.

Pokiaľ odvolací súd v danom prípade, bez ďalšieho posúdil lehotu 16 dní ako

primeranú, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa

§ 243b ods. 2 O. s. p. rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2012

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová