UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobcu Mesto Stupava, Hlavná 1/24, 900 31 Stupava, IČO: 00 305 081, právne zastúpeného ALMOND LEGAL s.r.o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 248 653, proti žalovaným 1/ AOS Investments s.r.o., Hlavná 27, 900 31 Stupava, IČO: 36 784 168, 2/ Pod Kopcami, s.r.o., Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 45 540 748, 3/ L. G., E. XX. A. XXXX, Y. XXXX/XX W., XXX XX S., 4/ P Partners SE, Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 497 327, 5/ Hector Capital s.r.o., Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 46 837 981, 6/ BV Investment s.r.o., Cementárska 15, 900 31 Stupava, IČO: 52 207 498, 7/ b2 House s.r.o., Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 489 755, 8/ B2B Real s.r.o., Hlavná 27, 900 31 Stupava, IČO: 50 729 560, 9/ B3 Real s.r.o., Mariánska 32/A, 900 31 Stupava, IČO: 50 513 630, právne zast. advokátkou Mgr. Máriou Huňara Lančinovou, Stupava, Mariánska 1644/32A, IČO: 54 823 111, o určenie vlastníckeho práva, v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. novembra 2022 č. k. 1Cob/99/2020- 138, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie proti žalovanému 7/ z a s t a v u j e.
II. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
III. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 5/ a 9/ p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovanému 4/ a 8/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Malacky (ďalej aj,,okresný súd" alebo,,súd prvej inštancie"), ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 6. mája 2020 č. k. 10Cb/6/2020-70, prvým výrokom konanie o nároku voči žalovanému 6/ zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby) a druhým výrokom vo zvyšku konanie zastavil (z dôvodu res iudicata). O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že tretím výrokom žalobcovivoči žalovanému 6/ náhradu trov konania nepriznal a vo štvrtom výroku žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/ a 8/ náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, § 146 ods. 1, § 161 ods. 1, ods. 2, § 228 ods. 1, § 230, čl. 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). 1.1. V odôvodnení svojho uznesenia okresný súd uviedol, že dňa 3. februára 2020 žalobca doručil súdu žalobu, ktorou sa voči žalovaným 1/ až 8/ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pozemkom parcely registra „C", ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území S., obec S., okres A. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného 1/), na liste vlastníctva č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného 2/), na liste vlastníctva č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného 3/), na liste vlastníctva č. XXXXX (vo vlastníctve žalovaného 4/), na liste vlastníctva č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného 5/), na liste vlastníctva č. XXXXX (vo vlastníctve žalovaného 6/) a na liste vlastníctva č. XXXXX (v podielovom spoluvlastníctve žalovaného 7/ a žalovaného 8/). Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je presvedčený, že žalovaní 1/ až 8/ nie sú vlastníkmi pozemkov z dôvodu, že tieto nadobudli od subjektu, ktorého vlastnícke právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu, a preto nemohol previesť vlastnícke právo na žalovaných 1/ až 8/. Týmto subjektom podľa žalobcu bola obchodná spoločnosť Polygón Stupava a.s., IČO: 35 813 580, zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 24. mája 2001 v oddiele Sa, vložka číslo XXXX/B, ktorá bola založená zakladateľskou zmluvou zo dňa 24. októbra 2000 zakladateľmi Mesto Stupava (žalobca) a Občianske združenie pre bezpečnosť cestnej premávky (ďalej len „BECEP"), so sídlom Einsteinova 11, 851 01 Bratislava, IČO: 31 805 884. Spoločnosť Polygón Stupava a.s. bola uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 32CbR/403/2017 zo dňa 19. októbra 2018 zrušená bez likvidácie a dňa 7. decembra 2018 zanikla výmazom z obchodného registra. Na základnom imaní spoločnosti Polygón Stupava a.s. vo výške 1 000 000 Sk sa akcionár - občianske združenie BECEP podieľal peňažným vkladom vo výške 800 000 Sk a žalobca nepeňažným vkladom, ktorý pozostával z pozemkov vo vlastníctve žalobcu v katastrálnom území S., ktoré boli v tom čase zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (pôvodné pozemky) ako pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XXX m2. Celková výmera pôvodných pozemkov, vložených žalobcom ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti, predstavovala XXX XXX m2. O vklade vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom vloženým žalobcom do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad rozhodol Okresný úrad v Malackách, odbor katastra nehnuteľností dňa 31. júla 2001 pod č. V-XXXX/XX a na list vlastníctva č. XXXX zapísal vlastnícke právo spoločnosti Polygón Stupava a.s. Spoločnosť Polygón Stupava a.s. následne všetky pôvodné pozemky previedla na tretie osoby. V roku 2014 boli schválené Zmeny a doplnky územného plánu mesta Stupava č. la/2012, v zmysle ktorého boli zmenené funkčné plochy vkladaných pozemkov z pôvodného funkčného určenia - lesy, biokoridory a vysoká zeleň, na nové funkčné určenie - bývanie v prírodnom prostredí, ktoré umožňuje bytovú zástavbu, čím sa hodnota nehnuteľností výrazne zvýšila. Spoločnosť Polygón Stupava a.s. všetky pôvodné pozemky previedla, v súčasnosti tak pôvodné pozemky vlastnia tretie osoby, vrátane žalovaných 1/ až 8/. Pozemky boli v priebehu času rôzne rozdeľované a v súčasnosti majú rôznych vlastníkov a iné parcelné čísla. Žalobca má za to, že právne úkony Zakladateľská zmluva o založení spoločnosti Polygón Stupava a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenie zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000, sú pre rozpor s dobrými mravmi pre nepomer hodnoty pozemkov vložených žalobcom do základného imania spoločnosti oproti výške vkladu žalobcu na základnom imaní spoločnosti absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť Polygón Stupava a.s. podľa žalobcu nikdy nestala vlastníkom pôvodných pozemkov, a preto ich nemohla previesť ani na žalovaných 1/ až 8/. 1.2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že v predmetnej veci skúmal splnenie podmienok konania a zistil, že jej prejednaniu bráni existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (tzv. negatívna procesná podmienka konania). Z vlastnej úradnej činnosti súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa inou žalobou zo dňa 14. júla 2006 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. S. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, teda k pozemkom parc. č. XXXX/X - trvalé trávneporasty vo výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, a to voči predchádzajúcemu vlastníkovi nehnuteľností - obchodnej spoločnosti Polygón Stupava a.s. v likvidácii, IČO: 35 813 580, z dôvodov tvrdenej neplatnosti Zakladateľskej listiny o založení spoločnosti Polygón Stupava a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenia zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000, ktorým boli pozemky, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva, vložené žalobcom ako zakladateľom do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že o predchádzajúcej žalobe žalobcu, t.j. o žalobe zo dňa 14. júla 2006, rozhodol Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 tak, že žalobu zamietol. Predmetným rozsudkom teda bola určujúca žaloba zamietnutá s tým, že súd záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných. Súd prvej inštancie po preskúmaní spisu sp. zn. 6C/31/2008 zistil, že sú splnené kumulatívne podmienky totožnosti strán (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku (totožnosť nároku na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vloženým žalobcom ako nepeňažný vklad do spoločnosti Polygón Stupava a.s.,), tak aj žalobného dôvodu (totožnosť súhrnu tvrdených skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje záver o neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých predchádzajúci vlastník nehnuteľností nadobudol vlastnícke právo). Žalobcom v konaní sp. zn. 6C/31/2008 a tiež v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 je Mesto Stupava a žalovaným v konaní sp. zn. 6C/31/2008 bol vtedajší vlastník nehnuteľností - obchodná spoločnosť Polygón Stupava a.s. a v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 sú žalovanými singulárni sukcesori žalovaného v konaní sp. zn. 6C/31/2008 - nadobúdatelia jednotlivých nehnuteľností. Proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008- 446 zo dňa 20. marca 2012 podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 14Co/371/2013 zo dňa 11. septembra 2012, ktorý odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom. Rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14Co/371/2013 zo dňa 11. septembra 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 26. júna 2012. 1.3. Súd prvej inštancie okrem vyššie uvedeného zdôraznil, že v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/31/2008 bolo síce dokazovanie a právne posúdenie vedené najmä k namietanej neplatnosti právnych úkonov žalobcu pri vložení nehnuteľností do základného imania spoločnosti z dôvodu spôsobu kreovania vôle žalobcu ako samosprávnej jednotky, avšak ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd právne posúdil právne úkony žalobcu aj s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je povinný vždy prihliadať. Okresný súd reflektujúc na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2008 zdôraznil, že všetky skutkové okolnosti, ktoré žalobca tvrdí a preukazuje v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020, existovali už v čase pôvodného konania sp. zn. 6C/31/2008 a argumentácia žalobcu v novom konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 je výlučne vecou iného právneho posúdenia tej istej veci, resp. tých istých skutkových okolností, z ktorých vychádzal súd pri rozhodovaní o tvrdenom vlastníckom práve žalobcu v pôvodnom konaní sp. zn. 6C/31/2008. 1.4. Vo vzťahu k žalovanému 6/ súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu, že žalobca podaním zo dňa 17. marca 2020 zobral žalobu voči žalovanému 6/ späť z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný 6/ (kde pred rozhodnutím súdu o podmienkach konania prišlo k späťvzatiu žaloby) rozhodol okresný súd tak, že žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému 6/ nepriznal. 1.5. Prvoinštančný súd pri skúmaní podmienok konania o ostatných nárokoch žalobcu (vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/ a 8/) dospel k záveru, že právoplatný rozsudok v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/31/2008 založil prekážku rozhodnutej veci, ktorú v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 10Cb/6/2020 nie je možné odstrániť, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu. Uvedená prekážka právoplatne rozsúdenej veci uplatnenej z tých istých skutkových dôvodov bráni súdu žalobu o nárokoch voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/ a 8/ prejednať a meritórne rozhodnúť, a preto súd prvej inštancie konanie o nárokoch voči uvedeným žalovaným s poukazom na § 161 ods. 1 CSP a § 230 CSP zastavil. Záverom okresný súd uviedol, že nakoľko žalobca podal žalobu, o ktorej súd nemohol konať z dôvodu nedostatku podmienky konania, a keďže nejde o prípad podľa § 146 ods. 1, prvá veta CSP, z procesného hľadiska platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, preto by bol povinný žalovaným1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ nahradiť trovy konania. Zo spisu sp. zn. 10Cb/6/2020 súd prvej inštancie ale zistil, že týmto žalovaným trovy konania doposiaľ nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu zo žalovaných náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1Cob/99/2020-123 zo dňa 21. júna 2022 pripustil vstup obchodnej spoločnosti B3 Real s.r.o., IČO: 50 513 630 do konania namiesto pôvodného žalovaného 3/ L. G., E. XX. A. XXXX, a to vo vzťahu k pozemkom nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., parcela registra „C" parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, parc. č. XXXX/XXX o výmere X XXX m2, druh pozemku ostatná plocha, pôvodne zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX. Uviedol, že obchodná spoločnosť B3 Real s.r.o., IČO: 50 513 630 bude v konaní vystupovať ako žalovaný 9/, nakoľko L. G., E. XX. A. XXXX naďalej v konaní vystupuje ako žalovaný 3/ v časti týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva k pozemkom parcely registra „C", nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., obec S., okres A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to konkrétne: pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere X XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere X XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere X m2 a pozemok parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku ostatná plocha, o výmere XXX m2, nakoľko v tejto časti určenia vlastníckeho práva k daným pozemkom nebol podaný návrh na zmenu subjektu konania.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako,,odvolací súd" alebo,,krajský súd"), ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, uznesením zo dňa 25. novembra 2022 č. k. 1Cob/99/2020-138 uznesenie okresného súdu č. k. 10Cb/6/2020-70 v napadnutom výroku o zastavení zvyšku konania (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ (štvrtý výrok) potvrdil a žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ a 9/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. 3.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj celého obsahu spisového materiálu vrátane v ňom pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/31/2008 a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň poukázal.
4. Z pripojeného spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/31/2008 odvolací súd zistil a v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nasledovné: 4.1. Žalobca sa žalobou zo dňa 14. júla 2006 vedenou pred Okresným súdom Malacky pod sp. zn. 6C/31/2008 domáhal voči žalovanému - obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to k pozemkom parcely registra „T.", ktoré sa nachádzali v katastrálnom území S., obec S., okres A., a ktoré boli zapísané na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „T.", konkrétne parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom sporných pozemkov, pretože vklad vlastníckeho práva k sporným pozemkom bol do katastra nehnuteľnosti v prospech spoločnosti Polygón Stupava, a.s. zapísaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Týmto neplatným právnym úkonom je vyhlásenie o vklade zo dňa 24. októbra 2000 vykonané vtedajším primátorom mesta Stupava. Žalobca neplatnosť vyhlásenia o vklade zo dňa 24. októbra 2000 dôvodil o. i. tým, že absentoval prejav vôle mesta, zákonom predpísaný predchádzajúci súhlas mestského zastupiteľstva v podobe zrozumiteľného a určitého uznesenia, čím nebola splnená podmienka vkladu do katastra nehnuteľnosti. Na základe vyhlásenia o vklade sa z hodnoty vkladaných pozemkov započítala suma 200 000 Sk, teda suma, ktorá je v zjavnom nepomere ku skutočnej hodnote žalobcom vložených pozemkov. a ktorá zo žalobcu urobila menšinového akcionára bez akéhokoľvek vplyvu na uznášaniaschopnosť a rozhodovanie valného zhromaždenia spoločnosti, ako aj akcionára s nepomerným nárokom na prípadnom likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti Polygón Stupava, a.s. s likvidáciou. Absolútne neplatným právnym úkonom je tak podľa žalobcu aj zakladateľská listina o založení spoločnosti Polygón Stupava, a.s. zo dňa 24. októbra 2000 z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.
4.2. O žalobe žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 a to tak, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania žalovanému vo výške 13 792 eur. Z obsahu samotného rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 39, § 40 ods. 1, § 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka, § 59 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 a § 60 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ako aj ustanoveniami § 8 ods. 3, § 11 ods. 4 písm. a), § 1 ods. 1, § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení v čase založenia obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. a § 9 ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení platnom v čase založenia obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. V konaní sp. zn. 6C/31/2008 sa súd na základe žaloby zaoberal platnosťou vyhlásenia o vklade zo dňa 24. októbra 2000, ako aj platnosťou zmluvy o založení obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pričom v oboch prípadoch konštatoval platnosť listín. Vo vzťahu k vyhláseniu o vklade zo dňa 24. októbra 2000 a platnosti založenia obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. sa súd zaoberal i otázkou ich platnosti z pohľadu právnych predpisov upravujúcich obecné zriadenie a majetok obce a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj skúmaním majetkovoprávnych úkonov, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu. Uviedol, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 29. júna 2000 došlo k schváleniu zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti v súlade s predloženou zakladateľskou zmluvou a stanovami s tým, že mesto Stupava má v tejto spoločnosti podiel na základnom imaní 20%. Poslanci na tomto zastupiteľstve vedeli, aké pozemky budú predmetom nepeňažného vkladu, výšku investičných nákladov na vybudovanie polyfunkčného areálu (120 miliónov Sk) s tým, že mesto Stupava už nebude nič vkladať a zostatok dofinancuje akciová spoločnosť, svedok Z.. M. potvrdil, že vedel o tom, že podiel mesta na základnom imaní bude 20% investičných nákladov, čo tiež vyplýva aj z listu U.. A. zo 16. mája 2000. Podľa súdu neobstálo tvrdenie žalobcu o nepomernom rozdelení postavenia zakladateľov na 20% v prospech Mesta Stupava a 80% v prospech spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pretože samotný rozsah investícií, ktorý mala spoločnosť Polygón Stupava, a.s. vynaložiť, bol žalobcovi známy a prerozdelením sa zaoberala aj Mestská rada Stupava. Mesto Stupava nedisponovalo finančnými prostriedkami, preto poslanci rozhodli o vložení pozemkov do spoločnosti vo forme nepeňažného vkladu a poslanci túto skutočnosť akceptovali prijatím uznesenia. Cena nepeňažného vkladu mala predstavovať 20%-tný podiel z investičných nákladov, t.j. 24 miliónov Sk, pričom hodnota vkladaných nehnuteľností bola cca 14,6 milióna Sk. Zakladateľská zmluva spoločnosti Polygón Stupava, a.s. bola uzatvorená platne a v čase jej uzavretia obsahovala zároveň všetky náležitosti vyplývajúce z § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vyhlásenie Mesta Stupava v zastúpení primátorom zo dňa 24. októbra 2000, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal, bolo nevyhnutnou náležitosťou k založeniu akciovej spoločnosti v súlade s § 60 Obchodného zákonníka, ktorý právny úkon bol povinný vykonať a odovzdať ho správcovi vkladu z dôvodu nadobudnutia vlastníctva novozaloženou akciovou spoločnosťou. Súd ďalej uviedol, že primátor vyhlásením o vklade zo dňa 24. októbra 2000 nevytváral vôľu obce svojvoľne a sám, ale takýmto právnym úkonom len potvrdzoval vôľu obce vyjadrenú mestským zastupiteľstvom na zasadnutí dňa 27. apríla 2000 a dňa 29. júna 2000. Išlo teda o úkony platné. Odvolací súd uviedol, že ako vyplýva z obsahu rozhodnutia sp. zn. 6C/31/2008-446 (vid vyššie), súd prvej inštancie v predmetnom konaní svoje rozhodnutie právne odôvodnil o. i. ustanoveniami § 39 a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
5. Na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia odvolací súd dodal, že k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dochádza vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci. V predmetnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými stranami sporu (žalobca a právny predchodca žalovaných 1/ - 8/) bolo už v minulosti vedené konanie o určenie vlastníctva na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/31/2008, ktoré sa zhoduje tak predmetom konania, ako aj totožnosťou strán. Konanie bolo právoplatne skončené rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012, ktorým súd žalobu zamietol. A hoci žalobca v danej veci podal odvolanie, odvolacie konanie bolo zastavené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/371/2012-489 zo dňa 11. septembra 2012 v dôsledku späťvzatia odvolania žalobcom. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania. Totožnosť strán sporu bola teda ipodľa odvolacieho súdu daná. 5.1. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri skúmaní, či je daná prekážka res iudicata, vychádzal z pripojeného spisu sp. zn. 6C/31/2008, ktorý podrobil prieskumu v otázke žalobcom uplatneného nároku a prieskumu podrobil aj právoplatné rozhodnutie, ktoré predchádzalo prejednávanej veci. V tomto smere súd prvej inštancie dospel podľa krajského súdu k správnemu záveru, že v oboch konaniach sa žalobca domáhal určenia vlastníctva vo vzťahu k totožným pozemkom, ktoré boli pôvodne vo vlastníctve žalobcu. Následne boli pozemky na základe ich vkladu do spoločnosti Polygón Stupava, a.s. vo vlastníctve spoločnosti Polygón Stupava, a.s., a napokon došlo k ich prevodu na niekoľko desiatok fyzických a právnických osôb, pričom žalobca sa rozhodol podať žalobu voči deviatim z nich. V oboch prípadoch žalobca namietal absolútnu neplatnosť vkladu pozemkov do základného imania spoločnosti Polygón Stupava, a.s. cez zakladateľskú zmluvu o založení obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenie žalobcu ako zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000, ktorým vtedajší primátor mesta Stupava vyhlásil, že vkladá tam označené pozemky do obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. ako nepeňažný vklad. Tak v konaní sp. zn. 6C/31/2008, ako aj v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 žalobca poukazoval na to, že žalobca a Občianske združenie pre bezpečnosť cestnej premávky založili zakladateľskou zmluvou zo dňa 24. októbra 2000 obchodnú spoločnosť Polygón Stupava, a.s. Rovnako v oboch prípadoch žalobca tvrdil, že vklad pozemkov do základného imania je neplatný právny úkon, nakoľko hodnota nepeňažného vkladu bola v zjavnom (hrubom) nepomere k hodnote podielu žalobcu na obchodnom imaní spoločnosti Polygón Stupava, a.s., čo malo zásadný vplyv na postavenie žalobcu ako akcionára v spoločnosti Polygón Stupava, a.s., ktorý bol v postavení minoritného akcionára bez reálnej možnosti ovplyvňovať uznášaniaschopnosť a rozhodovanie valného zhromaždenia. Podiel na základnom imaní premietnutý rovnako do hlasovacích práv v pomere 20:80 v neprospech žalobcu, urobil zo žalobcu akcionára bez vplyvu na riadenie spoločnosti. Skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok v prejednávanej veci, tu i podľa odvolacieho súdu boli aj v čase prvej žaloby prejednanej v konaní sp. zn. 6C/31/2008, bolo teda podľa odvolacieho súdu nepochybné, že v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/31/2008 sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k sporným pozemkom na rovnakom skutkovom základe ako v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/6/2020, pričom v konaní pod sp. zn. 6C/31/2008 bol skutkový základ žaloby rozšírený aj o okolnosti súvisiace s úkonmi mestského zastupiteľstva, ktoré smerovali k založeniu obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. a k vloženiu pozemkov mesta, ako nepeňažného vkladu do uvedenej obchodnej spoločnosti. V oboch prípadoch sa tak i podľa odvolacieho súdu žalobca opieral o ten istý právny dôvod (absolútna neplatnosť vkladu pôvodných pozemkov do základného imania podľa § 39 Občianskeho zákonníka), ktorý vyplýva z totožného skutkového stavu (hodnota nepeňažného vkladu je v hrubom nepomere k hodnote podielu na obchodnom imaní spoločností, čo zo žalobcu urobilo minoritného akcionára bez vplyvu na rozhodovanie). Neplatnosť vkladu pozemkov bola i podľa krajského súdu v konaní sp. zn. 6C/31/2008 posúdená ako celok, teda aj v nadväznosti na založenie akciovej spoločnosti Polygón, a.s., pričom právne posúdenie založenia obchodnej spoločnosti a vkladu pozemkov bolo realizované nielen podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení § 59 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom súd v konaní sp. zn. 6C/31/2008 dospel k záveru, že tak založenie obchodnej spoločnosti ako aj vyhlásenie o vklade pozemkov do imania spoločnosti vo forme nepeňažného vkladu, sú platnými právnymi úkonmi. Skutkové okolnosti v žalobe podanej v konaní sp. zn. 6C/31/2008 boli súdom posúdené a žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná. Nebolo tak podľa odvolacieho súdu pravdou tvrdenie žalobcu v podanom odvolaní, že súd sa v predchádzajúcom konaní nijakým spôsobom nezaoberal tvrdeným právnym dôvodom neplatnosti vkladu pozemkov do základného imania. Odvolací súd sa tak stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže bolo podľa neho zrejmé, že žalobca podal opätovne žalobu s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorou kumulatívne splnil podmienky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Ohľadom argumentácie žalobcu, týkajúcej sa tvrdenia žalobcu, že žalovaní nadobudli jednotlivé pozemky od subjektu, ktorého vlastnícke právo k pozemkom bolo zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu, vyhlásenia o vklade zo dňa 24. októbra 2000, a preto nemohlo dôjsť ani k účinnému prevodu vlastníckeho práva zo spoločnosti Polygón Stupava, a.s. na žalovaných, toto tvrdenie odvolací súd nepovažoval za relevantné argumenty znamenajúce zmenu skutkových okolností oproti pôvodnej žalobe, keď v oboch prípadoch žalobca spochybnil vlastníctvo spoločnosti Polygón Stupava, a.s. rovnakými okolnosťami (hrubý nepomerhodnoty nepeňažného vkladu k hodnote podielu na obchodnom imaní spoločností) a v konaní sp. zn. 6C/31/2008 navyše aj okolnosťami v súvislosti s postupom mestského zastupiteľstva pri schvaľovaní jednotlivých úkonov. 5.2. Odvolací súd záverom zhrnul, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 7/, 8/ a 9/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže boli v odvolacom konaní plne úspešní.
6. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie prípustnosť, ktorého odvodzuje od ust. § 420 písm. f) CSP, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu sp. zn. 1Cob/99/2020 zo dňa 25. novembra 2022 a uznesenie okresného súdu sp. zn. 10Cb/6/2020 zo dňa 6. mája 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Malacky na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
7. Žalobca vo svojom dovolaní tvrdí, že porušenie práva na spravodlivý súdny proces s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu má nepochybne za následok neuplatnenie prekážky res iudicata z dôvodu nedostatku materiálnej právoplatnosti inak formálne právoplatného rozsudku. Vytýka súdom oboch inštancií, že neskúmali konkrétne okolnosti súdneho konania vedeného pod č. k. 6C/31/2008 ani tohto konania a neumožnili tak žalobcovi uviesť argumenty vzťahujúce sa na existenciu možnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci v tomto konaní. V dôsledku tohto podľa dovolateľa neprimerane formalistického výkladu existencie právoplatne rozhodnutej veci sa tak súdy nezaoberali a neposúdili žalobcom nastolenú otázku absolútnej neplatnosti právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v dôsledku takejto interpretácie zásady res iudicata odopreli žalobcovi prístup k spravodlivosti. 7.1. Vytýka vo veci konajúcim súdom, že tieto podľa neho nesprávne vyhodnotili, že žalobca v súdenej veci opätovne podal žalobu s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorou kumulatívne splnil podmienky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Toto tvrdenie nemá podľa dovolateľa žiadnu oporu v obsahu spisu vedeného v konaní 6C/31/2008, tvrdeniach žalobcu v tomto konaní a najmä vyhlásenom rozsudku. Dovolateľ namieta, že v konaní 6C/31/2008 založil svoju žalobu na absencii prejavu vôle mesta formou súhlasu mestského zastupiteľstva s vkladom pozemkov do základného imania. Je podľa dovolateľa rozhodujúce, že súd prvej inštancie sa v konaní 6C/31/2008 tvrdenou neplatnosťou vkladu pozemkov pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka vôbec nezaoberal, v ktorom kontexte tak podľa žalobcu neobstojí ani tvrdenie súdu v napadnutom uznesení, že súd v konaní 6C/30/2008 záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných. V žiadnej z častí odôvodnenia rozsudku č. k. 6C/31/2008-446 sa podľa dovolateľa súd nezaoberá namietanou neplatnosťou pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu preto hodnotí žalobca ako nesprávne a nemajúce oporu v rozsudku č. k. 6C/31/2008-446. 7.2. Žalobca uvádza, že vzhľadom na to, že v konaní č. k. 6C/31/2008 sa súd vôbec otázkou neplatnosti vkladu pozemkov do základného imania pre rozpor s dobrými mravmi nezaoberal, nemôže existovať prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Citujúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/280/2010 uvádza, že predpokladom pre založenie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je okrem totožnosti sporových strán a tvrdených skutkových okolností aj právny dôvod žaloby. Namieta, že v tomto prípade, keď sa súd v predchádzajúcom konaní sp. zn. 6C/31/2008 nijakým spôsobom nezaoberal argumentáciou k žalobcom tvrdeným právnym dôvodom neplatnosti vkladu pozemkov do základného imania, nemôže byť v danom prípade založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. 7.3. Žalobca zároveň v dovolaní uviedol, že zásada nezmeniteľnosti súdneho rozhodnutia zabezpečujúca princíp právnej istoty, ktorej odrazom je prekážka právoplatne rozhodnutej veci upravená v § 230 C. s. p. musí byť interpretovaná v súlade s princípom zákonnosti a práva sporových strán na spravodlivýsúdny proces. Súd prvej inštancie a odvolací súd podľa dovolateľa príliš formalisticky a v rozpore s výkladom Súdneho dvora EÚ interpretovali zásadu res iudicata, čím odopreli žalobcovi právo na súdnu ochranu zakotvenú v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu mal podľa dovolateľa za následok, že došlo k znemožneniu realizácie procesných práv žalobcu a miera tohto porušenia viedla k nespravodlivému súdnemu procesu.
8. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 5/ a 9/ vo svojich vyjadreniach k dovolaniu žalobcu zhodne uviedli, že podľa ich názoru v danom súdnom spore prebehlo potrebné a dostatočné dokazovanie, ktorého výsledkom boli spravodlivé rozhodnutia súdov oboch inštancií a žalobcom tvrdená subjektívna nespravodlivosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie záveru, že prekážka res iudicata neexistuje. Navrhli, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a dovolateľa zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky prioritne uvádza, že z výpisu z Obchodného registra SR zistil skutočnosť, že žalovaný 7/, teda obchodná spoločnosť b2 House s.r.o., IČO: 50 489 755 bola uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 47CbR/75/2022-11 zo dňa 28. októbra 2022 zrušená ku dňu 10. decembra 2022 a následne dňa 14. novembra 2023 došlo k výmazu spoločnosti z Obchodného registra. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 7/ stratil spôsobilosť byť účastníkom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci, jedná sa o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý odôvodňuje zastavenie konania podľa ust. § 161 ods. 2 CSP. Keďže žalovaný v priebehu dovolacieho konania zanikol bez právneho nástupcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 438 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 62 a nasl. CSP dovolacie konanie voči žalovanému 7/ zastavil.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.
11. Vo vzťahu ku všetkým mimoriadnym prostriedkom platí, že narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená meritórnym rozhodnutím predstavujúcim res iudicata, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3ECdo/154/2013, 3Cdo/208/2014).
12. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
13. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
14. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo, ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sa strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces. Túto vadu dovolateľ videl v tom, že odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotili, že žalobca opätovne podal žalobu s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorou kumulatívne splnil podmienky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Súd prvej inštancie sa v konaní č. k. 6C/31/2008, ktoré podľa súdov tvorí prekážku res iudicata pre prejednávanú vec, tvrdenou neplatnosťou vkladu pozemkov pre rozpor s ust. § 39 Občianskeho zákonníka podľa žalobcu vôbec nezaoberal. Vytýka vec prejednávajúcim súdom, že zjavne neskúmali konkrétne okolnosti súdneho konania vedeného pod č. k. 6C/31/2008 ani tohto konania a neumožnili tak žalobcovi uviesť argumenty vzťahujúce sa na existenciu možnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci v tomto konaní, resp. súdy sa v prejednávanej veci vôbec nezaoberali a neposúdili žalobcom nastolenú otázku absolútnej neplatnosti právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v dôsledku takejto interpretácie zásady res iudicata odopreli žalobcovi prístup k spravodlivosti.
15. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva.
16. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu z dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnoteným dôkazom a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). V príslušnom procesnom kódexe koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na nápravu najzávažnejších procesných pochybení, t.j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov naplnenia princípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023).
17. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
18. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné, naopak, z rozhodnutí súdov oboch inštancií vyplýva, že tieto podrobne skúmali konkrétne okolnosti súdneho konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 6C/31/2008 vo vzťahu k tomuto konaniu a umožnili žalobcovi uviesť argumenty vzťahujúce sa i na existenciu možnej prekážky právoplatne rozhodnutej veci v tomto konaní, ktoré napokon využil i vo svojom odvolaní.
19. V kontexte k dovolacím námietkam žalobcu považuje najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Ak sa odvolací súd vcelom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti i o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.
20. Dovolateľ vidiaci porušenie svojho práva na spravodlivý proces v podobe nesprávneho procesného postupu vo veci konajúcich súdov tvrdí, že súdy nesprávne vyhodnotili, že žalobca opätovne podal žalobu s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorou kumulatívne splnil podmienky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Namieta, že žalobca v konaní sp. zn. 6C/31/2008 založil svoju žalobu na absencii prejavu vôle mesta formou súhlasu mestského zastupiteľstva s vkladom pozemkov do základného imania, pričom súd prvej inštancie sa v konaní sp. zn. 6C/31/2008 tvrdenou neplatnosťou vkladu pozemkov pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a argumentáciou žalobcu k tvrdenej neplatnosti Vyhlásenia Mesta Stupava zo dňa 24. októbra 2000 a zakladateľskej zmluvy o založení spoločnosti Polygón Stupava a.s. zo dňa 24. októbra 2000, resp. žalobcom tvrdeným spochybnením vlastníctva spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pre hrubý nepomer hodnoty nepeňažného vkladu žalobcu k hodnote podielu na obchodnom imaní spoločnosti Polygón Stupava, a.s. (právneho predchodcu žalovaných), ktorou argumentuje v tomto konaní, vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu nemôže podľa žalobcu v predmetnom konaní existovať prekážka res iudicata.
21. Dovolací súd sa s predmetnou argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Prekážka rei iudicatae vyplýva z tzv. materiálnej právoplatnosti rozsudku, ktorej všeobecnou vlastnosťou je, aby právna vec bola právoplatným rozsudkom autoritatívne vyriešená zásadne definitívne a nezmeniteľným spôsobom. Je teda procesným dôsledkom (účinkom) materiálnej právoplatnosti rozsudku, ktorou sa rozumie záväznosť rozsudku a jeho nezmeniteľnosť (§ 159 ods. 2 OSP, pozn. súdu aktuálne § 228 CSP). Okrem materiálnej právoplatnosti sa u rozsudkov rozlišuje aj tzv. formálna právoplatnosť, o ktorú ide vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v ustanovení § 159 ods. 1 OSP (aktuálne § 226, § 227 CSP), a s ktorou sa spája procesný účinok skončenia konania. Rozsudok nadobúda formálnu právoplatnosť, ak ho nemožno napadnúť odvolaním (napr. preto, že márme uplynula odvolacia lehota). Základným predpokladom prekážky rei iudicatae je preto nielen totožnosť veci (daná tým istým nárokom alebo stavom a rovnakým predmetom konania a tými istými osobami, resp. ich nástupcami), ale predovšetkým materiálna právoplatnosť rozsudku. Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak, neúspešný účastník je chránený proti úspešnému, a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem). (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 721/2015).
22. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu, ako aj z rozhodnutí súdov oboch inštancií vyplýva, že žalobca žalobu v súdenej veci skutkovo odôvodňuje tým, že žalovaní 1/ až 8/ nie sú vlastníkmi pozemkov z dôvodu, že tieto nadobudli od subjektu, ktorého vlastnícke právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu, a preto nemohol previesť vlastnícke právo na žalovaných 1/ až 8/. Týmto subjektom podľa žalobcu je obchodná spoločnosť Polygón Stupava a.s., IČO: 35 813 580. Žalobca má za to, že právne úkony Zakladateľská zmluva o založení spoločnosti Polygón Stupava a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenie zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000 sú pre rozpor s dobrými mravmi pre nepomer hodnoty pozemkov vložených žalobcom do základného imania spoločnosti oproti výške vkladu žalobcu na základnom imaní spoločnosti absolútne neplatnými právnymi úkonmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd prvej inštancie zistil (a z rozhodnutia Okresného súdu Malacky zo dňa 20.marca 2012 č. k. 6C/31/2008-446 jednoznačne vyplýva), že žalobca sa žalobou zo dňa 14. júla 2006 domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. S. zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemkom parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, a to voči predchádzajúcemu vlastníkovi - obchodnej spoločnosti Polygón Stupava a.s. v likvidácii, IČO: 35 813 580 z dôvodov tvrdenej neplatnosti Zakladateľskej listiny o založení spoločnosti Polygón Stupava a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenia zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000, ktorým boli pozemky, ku ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva, vložené žalobcom ako zakladateľom do základného imania spoločnosti ako nepeňažný vklad. Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 súd žalobu zamietol s tým, že záväzne posúdil existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaných. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/371/2013 zo dňa 11. septembra 2012 odvolacie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom. Rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 14Co/371/2013 zo dňa 11. septembra 2012 nadobudol právoplatnosť dňa 26. júna 2012.
23. Vo veci konajúci okresný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 6C/31/2008 správne zistil, že sú splnené kumulatívne podmienky totožnosti strán (vrátane ich právnych nástupcov) a totožnosti veci predmetu konania (kauzy), t.j. ako žalobného nároku, tak aj žalobného dôvodu. Žalobcom v konaní sp. zn. 6C/31/2008 a tiež v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 je Mesto Stupava a žalovaným v konaní sp. zn. 6C/31/2008 bol vtedajší vlastník nehnuteľností obchodná spoločnosť Polygón Stupava a.s. a v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 sú žalovanými singulárni sukcesori žalovaného v konaní sp. zn. 6C/31/2008 - nadobúdatelia týchto nehnuteľností. Totožnosť predmetu konania (kauzy) je daná tak totožnosťou žalobného nároku, ktorým je uplatnený nárok na určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vloženým žalobcom ako nepeňažný vklad do spoločnosti Polygón Stupava a.s., ako aj žalobného dôvodu, teda totožnosť súhrnu tvrdených skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje záver o neplatnosti právnych úkonov, na základe ktorých predchádzajúci vlastník nehnuteľností nadobudol vlastnícke právo. Pokiaľ dovolateľ v tejto chvíli namieta, že v konaní sp. zn. 6C/31/2008 a v prejednávanej veci neexistuje totožnosť tvrdených skutkových okolností, ktoré sa podľa žalobcu mali premietnuť v neplatnosti právnych úkonov a spochybnení vlastníctva spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pre hrubý nepomer hodnoty nepeňažného vkladu žalobcu k hodnote podielu na obchodnom imaní spoločnosti Polygón Stupava, a.s. (právneho predchodcu žalovaných), s uvedeným sa nemožno stotožniť. V konaní sp. zn. 6C/31/2008 bolo síce dokazovanie a právne posúdenie vedené i k namietanej neplatnosti právnych úkonov žalobcu pri vložení nehnuteľností do základného imania spoločnosti z dôvodu spôsobu kreovania vôle žalobcu ako samosprávnej jednotky, avšak ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, súd právne posúdil právne úkony žalobcu aj s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú je povinný vždy prihliadať. V oboch prípadoch, teda žalobca namietal absolútnu neplatnosť vkladu pozemkov do základného imania spoločnosti Polygón Stupava, a.s. cez zakladateľskú zmluvu o založení obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. zo dňa 24. októbra 2000 a Vyhlásenie žalobcu ako zakladateľa o vložení nepeňažného vkladu pôvodných pozemkov do základného imania zo dňa 24. októbra 2000. Tak v konaní sp. zn. 6C/31/2008, ako aj v konaní sp. zn. 10Cb/6/2020 žalobca poukazuje na to, že na základnom imaní sa podieľali akcionári tak, že občianske združenie vložilo do základného imania peňažný vklad vo výške 800 000 Sk a žalobca nepeňažný vklad, ktorý pozostával z pozemkov vo vlastníctve žalobcu v k. ú. S., v tom čase zapísané na liste vlastníctva č. V. ako pozemky parcely registra „T." parc. č. XXXX/X, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Hodnota pozemkov prevyšovala v tom čase sumu 14,6 milióna Sk. Rovnako v oboch prípadoch žalobca tvrdí, že vklad pozemkov do základného imania je neplatný právny úkon, nakoľko hodnota nepeňažného vkladu bola v zjavnom (hrubom) nepomere k hodnote podielu žalobcu na obchodnom imaní spoločnosti Polygón Stupava, a.s., čo malo zásadný vplyv na postavenie žalobcu ako akcionára v spoločnosti Polygón Stupava, a.s., ktorý bol v postavení minoritného akcionára bez reálnej možnosti ovplyvňovať uznášaniaschopnosť a rozhodovanie valnéhozhromaždenia. Podiel na základnom imaní premietnutý rovnako do hlasovacích práv v pomere 20:80 v neprospech žalobcu, urobil zo žalobcu akcionára bez vplyvu na riadenie spoločnosti. Súdy oboch inštancií správne uviedli, že skutočnosti, o ktoré žalobca opiera svoj nárok v prejednávanej veci, tu boli aj v čase prvej žaloby v konaní sp. zn. 6C/31/2008. Z obsahu samotného rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 6C/31/2008-446 zo dňa 20. marca 2012 vyplýva, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil o.i. aj ustanovením § 39 OZ. V konaní sp. zn. 6C/31/2008 sa súd na základe žaloby zaoberal platnosťou vyhlásenia o vklade, ako aj platnosťou zmluvy o založení obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pričom v oboch prípadoch konštatoval platnosť listín. Vo vzťahu k vyhláseniu o vklade a platnosti založenia obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. sa súd zaoberal navyše otázkou ich platnosti aj z pohľadu právnych predpisov upravujúcich obecné zriadenie a majetok obce a príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, ako aj skúmaním majetkovoprávnych úkonov, o ktorých prislúcha rozhodovať obecnému zastupiteľstvu. Uviedol, že na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 29. júna 2000 došlo k schváleniu zakladateľskej zmluvy akciovej spoločnosti v súlade s predloženou zakladateľskou zmluvou a stanovami s tým, že mesto Stupava má v tejto spoločnosti podiel na základnom imaní 20%. Poslanci na tomto zastupiteľstve vedeli, aké pozemky budú predmetom nepeňažného vkladu, výšku investičných nákladov na vybudovanie polyfunkčného areálu (120 miliónov Sk) s tým, že mesto Stupava už nebude nič vkladať a zostatok dofinancuje akciová spoločnosť, svedok Z.. M. potvrdil, že vedel o tom, že podiel mesta na základnom imaní bude 20% investičných nákladov, čo tiež vyplýva aj z listu U.. A. zo dňa 16. mája 2000. Podľa súdu neobstálo ani tvrdenie žalobcu o nepomernom rozdelení postavenia zakladateľov na 20% v prospech Mesta Stupava a 80% v prospech spoločnosti Polygón Stupava, a.s., pretože samotný rozsah investícií, ktorý mala spoločnosť Polygón Stupava, a.s. vynaložiť, bol žalobcovi známy a prerozdelením sa zaoberala aj Mestská rada Stupava. Mesto Stupava nedisponovalo finančnými prostriedkami, preto poslanci rozhodli o vložení pozemkov do spoločnosti vo forme nepeňažného vkladu a poslanci túto skutočnosť akceptovali prijatím uznesenia. Cena nepeňažného vkladu mala predstavovať 20%-tný podiel z investičných nákladov, t.j. 24 miliónov Sk, pričom hodnota vkladaných nehnuteľností bola cca 14,6 milióna Sk. Zakladateľská zmluva spoločnosti Polygón Stupava, a.s. bola uzatvorená platne a v čase jej uzavretia obsahovala zároveň všetky náležitosti vyplývajúce z § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Vyhlásenie Mesta Stupava v zastúpení primátorom zo dňa 24. októbra 2000, ktorého neplatnosti sa žalobca domáhal, bolo nevyhnutnou náležitosťou k založeniu akciovej spoločnosti v súlade s § 60 Obchodného zákonníka, ktorý právny úkon bol povinný vykonať a odovzdať ho správcovi vkladu z dôvodu nadobudnutia vlastníctva novozaloženou akciovou spoločnosťou. Ako vyplýva z obsahu rozhodnutia v konaní sp. zn. 6C/31/2008, súd prvej inštancie záverom dodal, že založenie akciovej spoločnosti Polygón Stupava, a.s., jej schválenie vrátane samotnej majetkovej účasti žalobcu formou nepeňažného vkladu, je potrebné vnímať ako celok, pričom celý proces založenia akciovej spoločnosti a vloženia nepeňažného vkladu bol preskúmaný tiež registrovým súdom a katastrálnym úradom, ktoré orgány vydali rozhodnutia, na základe ktorých došlo k registrácii akciovej spoločnosti a k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, teda boli vydané na základe splnenia zákonných podmienok. V neposlednom rade z rozhodnutia vyplýva, že k realizácii polyfunkčného areálu napokon nedošlo z dôvodu, že práve žalobca nesplnil dohodnuté podmienky realizácie projektu polygón, keď nezaradil stavbu polygónu do územného plánu a nevykonal zmenu v územnom pláne, čím zmaril ďalší postup pri realizácii projektu.
24. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/42/2008 vyplýva, že Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny vzťah medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného konania. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu, argumentácií strán sporu, ako i rozhodnutí vo veci konajúcich súdov vyplýva, že žalobca v prejednávanej veci uplatnený nárok neopiera o skutočnosti, ktoré neexistovali v čase pôvodného konania a neboli tu súdom posudzované. Súd sa v konaní sp. zn. 6C/31/2008 zaoberal a posúdil aj žalobcom nastolenú otázku absolútnej neplatnosti právnych úkonov pre ich rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka a pokiaľ dovolateľ tvrdí, že súdy oboch inštancií v prejednávanej veci tým, že neumožnili vec meritórne prejednať, porušili právo žalobcu na spravodlivý proces, s uvedeným sa dovolací súd nestotožňuje, nakoľko v prípade prekážky res iudicata zákon vyslovene vylučuje meritórne prejednanie veci, a to s ohľadom na princíp právnej istoty. 25. Dovolací súd súhlasí so záverom súdov oboch inštancií, že v konaní Okresného súdu Malacky sp. zn. 6C/31/2008 sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k sporným pozemkom na rovnakom skutkovom základe ako v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cb/6/2020, pričom v konaní pod sp. zn. 6C/31/2008 bol skutkový základ žaloby rozšírený aj o okolnosti súvisiace s úkonmi mestského zastupiteľstva, ktoré smerovali k založeniu obchodnej spoločnosti Polygón Stupava, a.s. a k vloženiu pozemkov mesta ako nepeňažného vkladu do uvedenej obchodnej spoločnosti. V oboch prípadoch sa tak žalobca opiera o ten istý právny dôvod (absolútna neplatnosť vkladu pôvodných pozemkov do základného imania podľa § 39 Občianskeho zákonníka), ktorý vyplýva z totožného skutkového stavu (hodnota nepeňažného vkladu je v hrubom nepomere k hodnote podielu na obchodnom imaní spoločností, čo zo žalobcu urobilo minoritného akcionára bez vplyvu na rozhodovanie). Neplatnosť vkladu pozemkov bola v konaní sp. zn. 6C/31/2008 posúdená ako celok, teda aj v nadväznosti na založenie akciovej spoločnosti Polygón, a.s.. Právne posúdenie založenia obchodnej spoločnosti a vkladu pozemkov bolo realizované nielen podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, ale aj podľa ustanovení § 59 ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom súd v konaní sp. zn. 6C/31/2008 dospel k záveru, že tak založenie obchodnej spoločnosti, ako aj vyhlásenie o vklade pozemkov do imania spoločnosti vo forme nepeňažného vkladu, sú platnými právnymi úkonmi. Skutkové okolnosti v žalobe podanej v konaní sp. zn. 6C/31/2008 boli súdom posúdené a žaloba bola zamietnutá ako nedôvodná. Dovolací súd nesúhlasí s námietkou dovolateľa, že súd sa v predchádzajúcom konaní nijakým spôsobom nezaoberal tvrdeným právnym dôvodom neplatnosti vkladu pozemkov do základného imania. Je zrejmé, že žalobca podal opätovne žalobu s rovnakými skutkovými okolnosťami, ktorou kumulatívne splnil podmienky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať pre prekážku veci rozhodnutej. Ak súd zistí prekážku res iudicata (ktorá je neodstrániteľnou prekážkou), konanie zastaví v súlade s § 161 ods. 2 a § 230 CSP. Nejedená sa o možnosť fakultatívne zastaviť konanie, ale je povinnosťou súdu také konanie zastaviť. Žalobcovi preto nebola odňatá možnosť konať, ak v dôsledku zastavenia konania nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci, postup súdov bol plne v zmysle zákona, z ktorého dôvodu nemohlo byť, a ani nebolo, postupom súdov znemožnené žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a ním tvrdenej prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP.
26. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobcu podľa ust. § 420 písm. f) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. c) CSP odmietol.
27. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaných 1/, 2/,3/, 5/ a 9/ rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.). Dovolací súd žalovaným 4/ a 8/ nepriznal náhradu trov konania, keďže im v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok