ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava 845 45, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: Pavol Petro UNI - MIX, so sídlom 067 31 Udavské 458, IČO: 47 059 141, o zaplatenie 93,32 Eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. novembra 2016, č. k. 6Cob/80/2016-34, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. novembra 2016, č. k. 6Cob/80/2016-34 a uznesenie Okresného súdu Humenné zo 21. septembra 2016, č. k. 7Cb/108/2016-12 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 21.09.2016, č. k. 7Cb/108/2016-12, konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca podal dňa 08.08.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 93,32 Eur, ako aj nahradiť trovy konania z dôvodu neuhradenia úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom.
2. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 22.08.2016 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní od doručenia výzvy s poučením, že ak poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, súd konanie zastaví. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 31.08.2016 s tým, že súdny poplatok nebol ku dňu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie zaplatený. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a § 10 ods. 1 toho istého zákona, s poukazom na ustanovenie § 161 ods. 1 C. s. p. uviedol, že žalobcovi podaním žalobného návrhu vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa platného Sadzobníka vo výške 16,50 Eur. Žalobca bol na zaplatenie súdneho poplatku zo strany súdu vyzvaný a v tejto výzve bol aj náležite poučený o následkoch nezaplatenia, preto súd prvej inštancie s poukazom na § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch konanie zastavil.
3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 256 ods. 1 C. s. p. s tým, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nakoľko si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť a neuhradil súdny poplatok za návrh, na ktorý bol vyzvaný, preto žalovanému vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov súdneho konania. Vzhľadom na skutočnosť, že súd konanie zastavil ešte pred doručením žalobného návrhu žalovanému a žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu nepriznal náhradu trov konania.
4. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 23.11.2016, č. k. 6Cob/80/2016-34, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Podľa odvolacieho súdu zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok spolu s podaním žalobného návrhu, a to v správnej výške 16,50 Eur s tým, že ako variabilný symbol uviedol značku, pod ktorou označil svoju žalobu (8847059141), pričom z dôvodu, že prevádzkovateľ platobného systému nevedel túto platbu spárovať, t. j. identifikovať, bola vrátená späť poplatníkovi - žalobcovi na jeho účet dňa 16.08.2016 (e-mailové oznámenie Slovenskej pošty z č. l. 26 spisu).
5. Odvolací súd má preto za to, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď po tom ako prevádzkovateľ platobného systému (Slovenská pošta, a.s.) nedokázal platbu spárovať, keď táto sa nachádzala v súbore nespárovaných platieb a bola vrátená späť poplatníkovi - žalobcovi na jeho účet dňa 16.08.2016, vyzval žalobcu na úhradu súdneho poplatku. Žalobca síce zaplatil tento súdny poplatok ešte pred podaním návrhu (platba bola odoslaná dňa 05.08.2016), pričom návrh bol súdu prvej inštancie doručený dňa 08.08.2016, ale ako variabilný symbol uviedol svoju, a nie súdnu spisovú značku, bez akejkoľvek bližšej identifikácie platby (keď poznámku o žalovanom uviedol len pre svoju vlastnú potrebu), pričom naviac tak, ako to vyplýva z ním predloženej fotokópie výpisu z účtu zo dňa 05.08.2016, boli z účtu žalobcu na účet Slovenskej pošty, a.s. poukázané viaceré platby súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur s detailom platby - Okresný súd Humenné, keď len na strane 8 tohto výpisu je uvedených 8 takýchto identických platieb, preto neostávalo prevádzkovateľovi platobného systému (Slovenskej pošte, a.s.), na účet ktorej bol žalobcom uhradený súdny poplatok, nič iné, ako ho tento vrátiť z dôvodu, že sa ho nepodarilo zidentifikovať, naspäť žalobcovi. Slovenská pošta, a.s. nemala k dispozícii žalobný návrh v tejto veci, v ktorom bola aj uvedená spisová značka, resp. rovnaký variabilný symbol, pod ktorým bola táto platba poukázaná, preto nemala ako platbu zidentifikovať a správne ju vrátila už aj s poukazom na veľké množstvo identických platieb žalobcu v ten istý deň, v rovnakej výške a s bližším popisom platby (len Okresný súd Humenné).
6. Podľa odvolacieho súdu je nepochybné, že súdny poplatok bol žalobcovi vrátený prevádzkovateľom systému ešte predtým ako ho súd prvej inštancie vyzval na jeho úhradu. Preto s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., po riadnom poučení žalobcu o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku, musel súd konanie po tom, ako žalobca ani v dodatočnej lehote nezaplatil súdny poplatok, zastaviť. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie môže vo veci konať len po úhrade súdneho poplatku, okrem tých konaní, ktoré sú zo zákona oslobodené od platenia súdneho poplatku, prípadne tých navrhovateľov poplatkových úkonov, ktorým bolo takéto oslobodenie celkom alebo s časti súdom priznané, čo však nie je v prejednávanom spore. Navyše krajský súd poukázal na to, že ak by si osvojil argumentáciu žalobcu, potom by stačilo navrhovateľom poplatkových úkonov preukázať, že súdny poplatok zaplatili, aj keď na nesprávny účet, resp. s neprávnymi identifikačnými údajmi o platbe súdneho poplatku a súd by vo veci musel konať aj po tom, ako bol tento vrátený odosielateľovi platby, t. j. tento by nebol pripísaný na účet Okresného súdu Humenné.
7. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, pretože súdy oboch inštancií nesprávnym procesným postupom znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). V dovolaní žalobca poukázal na viaceré ustanovenia zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorých má za to, že pri platbe súdnych poplatkov za podané návrhy na vydanie platobných rozkazov postupoval v zmysle tohto zákona a neporušil žiadne jeho ustanovenie.
8. Žalobca zdôraznil, že súdny poplatok je splatný podaním návrhu, ktorý poplatok sa platí súduprostredníctvom prevádzkovateľa systému, v tomto prípade prevodom na účet. Pri podaní návrhu a následne pri úhrade, teda po splatnosti súdneho poplatku nedisponoval variabilným symbolom, s tým, že § 9 ods. 9 zákona č. 71/1992 Zb. hovorí o tom, že poplatník je povinný uviesť variabilný symbol ak mu orgán uvedený v § 3 tieto údaje oznámi. V čase úhrady žalobca variabilným symbolom nedisponoval, a preto na súd zaslal informáciu k párovaniu daných platieb. Podľa žalobcu Zákon o súdnych poplatkoch nič nehovorí o tom, že poplatník je povinný čakať na doručenie výzvy na úhradu súdnych poplatkov za návrh, kde sú uvedené všetky potrebné údaje a teda aj variabilný symbol vygenerovaný súdom.
9. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby súd argumentoval „párovaním platieb" a povinnosťou čakať na zaslanie výziev zo súdu. Postoj súdu, ktorým odôvodňuje vrátenie súdnych poplatkov, ktoré boli žalobcovi odpísané z účtu a boli riadne pripísané na účet Slovenskej pošty, teda prevádzkovateľa systému je v príkrom rozpore so zákonom č.71/1992 Zb. a tieto dôvody nemôžu byť v súlade s garanciou základných práv. Argumentácia súdom je podľa žalobcu natoľko formalistická, že neznesie označenie ako súladné s garanciami základných práv.
10. Odňať strane sporu možnosť súdnej ochrany len z formálneho dôvodu, nespárovania platby, považuje žalobca za osobitne významný zásah do garancií spravodlivého procesu. Zastavenie konania navyše v tomto prípade by mohlo mať mimoriadne dôsledky z hľadiska aspektov premlčania.
11. S odôvodnením súdu prvej inštancie a tiež s odôvodnením odvolacieho súdu sa žalobca nestotožňuje, pretože dňa 31.08.2016 prevzal výzvu zo dňa 22.08.2016 spolu s platobným predpisom zo dňa 15.08.2016 a potvrdením prijatia návrhu zo dňa 08.08.2016. Žalobca zdôraznil, že následne preveril úhradu súdneho poplatku v učtárni a zistil, že platba bola uhradená a odpísaná z účtu RTVS dňa 05.08.2016. Preto má za to, že si splnil poplatkovú povinnosť zákonným spôsobom prevodom z účtu na účet Okresného súdu Humenné v správnej výške, ktorá mu vznikla podaním návrhu na začatie konania v zmysle § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, teda dňom podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Humenné. Navyše platbu poplatku označil identifikačnými údajmi a to : číslom účtu Okresného súdu Humenné, správnou sumou, VS, ŠS a označením sporových strán a z toho dôvodu má žalobca za to, že uhradená platba súdneho poplatku bola riadne a dostatočne označená. Žalobca dodal, že s argumentáciou súdov vrátením súdneho poplatku na účet RTVS, sa taktiež nemožno stotožniť, pretože nie je povinnosťou RTVS kontrolovať účet, či nejaká platba nebola vrátená naspäť z dôvodu „nespárovania".
12. Žalobca uzavrel, že v zmysle zákona o súdnych poplatkoch si úhradou zo dňa 05.08.2016 svoju zákonnú povinnosť zaplatiť súdny poplatok splnil a je presvedčený, že týmto splnením (odpísaním platby z účtu RTVS), povinnosť zaplatiť súdny poplatok v zmysle zákona o súdnych poplatkoch zanikla.
13. Rovnako má žalobca ďalej za to, že tak ako súd prvej inštancie, tak aj odvolací súd, zasiahli do práva žalobcu na spravodlivý proces garantovaného v čl. 46 Ústavy SR, keďže žalobcovi upiera možnosť vymôcť pohľadávku od žalovaného a zároveň obmedzuje majetkové práva žalobcu spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s čl. 20 Ústavy SR.
14. Žalobca preto žiada dovolací súd, aby zrušil rozhodnutie Okresného súdu Humenné zo dňa 21.09.2016, č. k. 7Cb/l08/2016-12 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.11.2016, č. k. 6Cob/80/2016-34.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie,sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
18. Dovolací súd pred tým, než pristúpil k preskúmaniu prípustnosti dovolania žalobcu skúmal, či je dovolanie odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. či dovolateľ vymedzil dovolacie dôvody spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 C. s. p.
19. Podľa § 431 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
20. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
21. Dovolací súd je pri rozhodovaní o dovolaní viazaný jednotlivými dovolacími dôvodmi tak, ako ich dovolateľ vymedzil vo svojom dovolaní (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.).
22. Viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi je úzko spätá s uplatňovaním dispozičného princípu, ako jedného zo základných princípov sporového konania (čl. 7 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
23. Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania právne vymedzil tým, že súdy oboch inštancií nesprávnym procesným postupom znemožnili žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Za naplnenie nesprávneho procesného postupu, znemožňujúcemu žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva uviedol žalobca, že súdy oboch inštancií nedostatočne odôvodnili svoj záver o nezaplatení súdneho poplatku za podaný návrh. Žalobca má za to, že argumenty súdov o „nespárovaní platby" sú nepostačujúce na postup, kedy sa pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastavilo.
24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).
25. Základné právo na súdnu ochranu zohráva v demokratickej spoločnosti natoľko závažnú úlohu, že pri rozhodovaní o podmienkach jeho uplatnenia neprichádza zo strany súdov do úvahy zužujúci výklad a ani také interpretačné postupy pri výklade procesných predpisov, ktorých následkom by mohlo byť jeho neodôvodnené, prípadne svojvoľné obmedzenie alebo odňatie. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučujesvojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa riadil pri svojom rozhodovaní o spore. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
26. Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (§ 234 ods. 1, 2 C. s. p.).
27. V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé (§ 220 ods. 2 C. s. p.).
28. Dovolací súd zdôrazňuje, že podľa záverov zjednocujúceho stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu zo dňa 19.04.2017, sp. zn. 1VCdo/2/2017).
29. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dáva podklad pre uplatnenie druhej vety stanoviska R2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva s poukazom rozsudok ESĽP Sutyazhnik proti Rusku z 23. júla 2009.
30. Je nesporné, že také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré nie je podľa predstáv strán sporu, nezakladá dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p. Je rovnako nesporné, že podľa subjektívneho názoru strán sporu nedostatočné odôvodnenie nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. V danom spore má žalobca za to, že splnil poplatkovú povinnosť prevodom z účtu na účet Okresného súdu Humenné a v správnej výške, ktorá mu vznikla podaním návrhu na začatie, dňom podania návrhu na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Humenné. Podľa žalobcu argumenty súdov o „nespárovaní platby" sú nepostačujúce na postup, kedy sa pre nezaplatenie súdneho poplatku konanie zastavilo.
32. Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona číslo 71/1992 Zb. v znení do 31.10.2017, poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
33. Podľa § 9 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Zb. v znení do 31.10.2017, poplatky možno platiť prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, akreditovaného platiteľa, integrovaného obslužného miesta alebo prevádzkovateľa systému.
34. Podľa § 9 ods. 3 zákona číslo 71/1992 Zb. v znení do 31.10.2017, orgány uvedené v § 3 sú povinné na základe zmluvy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými v § 3 umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov; v tomto prípade sa všeobecný predpis o správe majetku štátu 5ad) nepoužije. Podmienky umiestnenia a prevádzkovania technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov upraví zmluva medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi uvedenými v § 3; prevádzkovateľ systému a orgány uvedené v § 3 sú povinní uzavrieť takúto zmluvu podľa vzoru schváleného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Vzor zmluvy podľa druhej vety sa zverejní na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.
35. Podľa § 9 ods. 4 zákona číslo 71/1992 Zb., poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.
36. Podľa § 11b zákona číslo 71/1992 Zb., ak je poplatok platený prostredníctvom akreditovaného platiteľa alebo integrovaného obslužného miesta, považuje sa za uhradený dňom doručenia zaručenej informácie o úhrade podľa osobitného predpisu. Podľa odseku druhého citovaného ustanovenia pri platbe vykonanej prostredníctvom akreditovaného platiteľa alebo integrovaného obslužného miesta je lehota na zaplatenie poplatku zachovaná, ak je zaručená informácia o úhrade podľa osobitného predpisu doručená najneskôr v posledný deň lehoty.
37. Vymedzenie akreditovaného platcu a integrovaného obslužného miesta je predmetom úpravy zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V piatej časti tohto zákona sú upravené úhrady orgánom verejnej moci a súčasťou tejto časti citovaného zákona je aj ustanovenie § 41, podľa ktorého ustanovenia tejto časti sa použijú na vykonanie úhrady, ak osobitný predpis (pozn. napr. zákon o súdnych poplatkoch) ustanoví, že sa úhrada vykonáva na integrovanom obslužnom mieste alebo prostredníctvom akreditovaného platcu.
38. Dovolací súd zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2016, č. k. I. ÚS 436/2015-35, podľa ktorého Nálezu, sú nepreskúmateľné také uznesenia všeobecných súdov, z ktorých nie je zrejmé na základe akej právnej úpravy a akou aplikáciou vzťahujúcej sa právnej úpravy dospeli súdy k záveru, že nepriradenie (nespárovanie) platby sťažovateľa (zjavne došlej na účet označený v platobnom predpise) Slovenskou poštou, a. s., je dostačujúce pre záver o nezaplatení súdneho poplatku za návrh v zmysle zákona o súdnych poplatkoch.
39. S odkazom na citované ustanovenia zákona číslo 71/1992 Zb. v znení do 31.10.2017, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.06.2016, č. k. I. ÚS 436/2015-35, dovolací súd uzatvára, že odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sú nepreskúmateľné, pretože neobsahujú relevantné a dostačujúce odôvodnenie, na základe akého ustanovenia, resp. zákona dospeli k záveru, že „nespárovanie" platby žalobcu znamená nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh. Dovolací súd dodáva, že takýto nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je potrebné považovať za podstatný a závažného významu.
40. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že pochybením súdov z dôvodu, že dostatočne neodôvodnili svoj záver o nezaplatení súdneho poplatku z dôvodu nespárovania platby Slovenskou poštou, a. s. došlo k porušeniu základného práva dovolateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. V dôsledku procesného postupu súdov tak došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).
41. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto dovolaním napadnuté uznesenia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2, § 450 C. s. p.)
42. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).
43. Súd prvej inštancie je právnym názorom dovolacieho súdu viazaný (§ 455 C. s. p.).
44. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.