2Obdo/3/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, so sídlom Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 4.735,42 Eur s príslušenstvom zo zmenky, vedenom na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. 1CbZm/279/2014, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 21. júna 2017, č. k. 3CoZm/15/2017-224, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 6. júna 2016, č. k. 1CbZm/279/2014-158, zmenkový platobný rozkaz zo dňa 15. mája 2014, č. k. 3Zm/100/2014-19, ponechal v platnosti s tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi k rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, a to vo výške 645,50 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca žiadal, aby súd žalovaného zmenkovým platobným rozkazom zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 4.735,42 Eur s úrokom 6 % ročne z predmetnej sumy odo dňa 30.07.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 15,78 Eur a náhrady trov konania vo výške 714,62 Eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný na základe zmluvy o úvere poskytol dlžníkovi V. V. úver, pričom dlžník úver riadne a včas nesplácal. Z uvedeného dôvodu žalovaný svoju pohľadávku postúpil spoločnosti BBF capital, a.s., ktorá ju postúpila spoločnosti LICITOR factoring, s.r.o. Táto ju na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.12.2008 postúpila žalobcovi. Spolu s postúpením pohľadávok bola indosovaná aj blankozmenka, vystavená dlžníkom v prospech žalovaného na zabezpečenie pohľadávok z úverovej zmluvy. Na základe dohody o vyplňovacom práve k zmenke, ktorú dlžník uzavrel so žalovaným, bol zmenkový veriteľ oprávnenýdoplniť v blankozmenke chýbajúce údaje o výške zmenkovej sumy a dátume splatnosti. 3. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v plnom rozsahu a dňa 15. mája 2014 vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm/100/2014-19. Voči zmenkovému platobnému rozkazu, podal žalovaný námietky, v ktorých namietal neexistenciu kauzálneho vzťahu medzi ním a žalobcom a neexistenciu vyplňovacieho práva, namietal tiež absenciu vyplňovacieho práva žalobcu voči žalovanému, namietal premlčanie práva vyplniť zmenku, nepreukázanie výšky zmenkovej sumy a tiež namietal zmeškanie lehoty na predloženie zmenky na platenie s následkom straty postihového práva voči indosantovi. Žalovaný súčasne poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávok, v ktorej došlo k zbaveniu sa zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok. Žalovaný vyhodnotil ako zlomyseľné, že sa žalobca prostredníctvom indosovaných zmeniek snaží získať stopercentnú hodnotu pohľadávok, za ktorú jeho právny predchodca zaplatil len 26 % hodnoty. Žalobca vediac o vylúčení zodpovednosti za vymožiteľnosť pohľadávok, vymáha celú sumu zo zmenky od osoby, ktorá sa zbavila zodpovednosti v zmluve o postúpení, čo je podľa názoru žalovaného, rozporné s dobrými mravmi. Žalovaný tiež poukazoval na rozpor so zásadou ekvity. Podľa jeho názoru žalobca porušuje dobré mravy a uplatňuje svoje práva zo zmenky v rozpore s tým, čo si strany medzi sebou dojednali v zmluve o prevode pohľadávok, a teda že prevádzajúci nebude zodpovedať za ich vymožiteľnosť, pričom žalobca zneužíva relatívnu abstraktnosť zmenky a jej oddelenie od úverovej pohľadávky, čím dochádza k šikanóznemu výkonu jeho práva. 4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, vyhodnotil námietku absencie vyplňovacieho práva k zmenke žalobcu, za nedôvodnú. Uviedol, že žalovaný ako priamy zmluvný účastník zmluvy o vyplňovacom práve, vedel o možnosti vyplniť zmenku sumou a splatnosťou pri omeškaní dlžníka, a teda musel mať vedomosť o možnosti doplniť zmenku. Na jeho prípad nie je možné aplikovať ust. § 69 zmenkového zákona, preto nemôže byť viazaný len pôvodným textom zmenky. Vo vzťahu k námietke žalovaného o absolútnej neplatnosti dohody o vyplňovacom práve z dôvodu jej neurčitosti, k akej zmenke sa viaže, súd prvej inštancie konštatoval, že táto dohoda je platná, nakoľko identifikuje zmluvné strany, ktoré sú zmenkový veriteľ a dlžník, identifikuje kauzálnu pohľadávku a číslo úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že právo vyplniť zmenku nebolo v zmenkovej dohode nijako časovo obmedzené. Nakoľko zmenka je abstraktným cenným papierom, oddeleným od kauzy, ktorú zabezpečuje, dokonca aj v prípade, že by sa premlčala pohľadávka, ktorú kryje, nič nebráni majiteľovi zmenky v tom, aby blankozmenku vyplnil. Námietku žalovaného ohľadom výšky zmenkovej sumy, považoval súd prvej inštancie za nedôvodnú vzhľadom na to, že žalovaný nijako nepreukázal a nedoložil, že výška zmenkovej sumy nezodpovedá zabezpečovanej úverovej pohľadávke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca nebol povinný preukazovať dôvod ani výšku zmenkovej pohľadávky, ale naopak pokiaľ mal žalovaný výhrady voči zmenkovej sume, z dôvodu znenia ust. § 495 Občianskeho zákonníka, prináležalo dôkazné bremeno o preukázaní nesprávnosti práve na ňom. Súd prvej inštancie tiež poukázal na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-1798 zo dňa 05.10.2009, ktorým bol dlžník zaviazaný, aby žalobcovi zaplatil úverovú pohľadávku s úrokom, úroky z omeškania a trovy konania. Týmto rozsudkom žalobca preukázal výšku zabezpečovanej pohľadávky. Žalovaný tiež namietal stratu postihových práv žalobcu, z dôvodu nepreukázania predloženia zmenky jej dlžníkovi na platenie. Súd prvej inštancie k tejto námietke konštatoval, že žalobca dostatočne preukázal, že si voči dlžníkovi splnil povinnosť vyzvať ho na zaplatenie tým, že sa dostavil na platobné miesto v čase platenia a dlžník zmenku neuhradil, o čom svedčí fotokópia notárskej zápisnice. 5. Súd prvej inštancie v ostatnom poukázal na abstraktnú povahu zmenky, a to aj zmenky, ktorá zabezpečuje kauzálny záväzok. Zmenka predstavuje nesporný, dokonalý a abstraktný cenný papier. Práva a záväzky sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od mimozmenkových vzťahov, a to ani v prípade, ak ide o tzv. zabezpečovaciu zmenku. Ak majiteľ konal pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, previnil sa hrubou nedbanlivosťou alebo konal vedome na škodu dlžníka, poskytuje zmenkový zákon dlžníkovi ochranu tým, že mu umožňuje brániť sa proti zaplateniu zmenky aj námietkami, vyplývajúcimi z mimozmenkových vzťahov. 6. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa 21. júna 2017, č. k. 3CoZm/15/2017-224, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,97 Eur, a to k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 7. Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie ako aj s jeho odôvodnením, a preto hoako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Rovnako ako súd prvej inštancie odvolací súd poukázal na abstraktný charakter zmenky, ktorá môže plniť platobnú alebo zabezpečovaciu funkciu. Napriek tomu, že zmenka býva spravidla vždy spojená s určitou kauzou, odvolací súd zdôraznil, že bez ohľadu na kauzu a funkcie je zmenka dokonalým, abstraktným skriptúrnym cenným papierom, ktorého majiteľ nie je povinný preukazovať dôvod záväzku, ani výšku pohľadávky, ako to uviedol súd prvej inštancie. K jednotlivým námietkam žalovaného odvolací súd odkázal na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v plnej miere stotožnil. 8. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, nakoľko zmenka bola predložená oprávneným majiteľom, ktorý svoj nárok preukázal nepretržitým radom indosamentov, a zároveň preukázal aj splnenie povinností podľa zmenkového zákona, ktoré vyžaduje pre uplatnenie postihu proti indosantovi. V rámci svojho odôvodnenia odvolací súd poukázal na ustanovenia § 11, § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 43 ods. 1 a § 45 ods. 1 zmenkového zákona, ktoré svedčia tomu, že žalobca preukázal svoj nárok nepretržitým radom indosamentov, preukázal, že nadobudol zmenku rubopisom od jej predchádzajúceho majiteľa LICITOR factoring, s.r.o., a keďže v súlade s ust. § 14 ods. 1 zmenkového zákona rubopisom prechádzajú na nového majiteľa všetky zmenkové práva, ako aj právo vyplniť biancozmenku, v zmysle ktorého žalobca ako oprávnený vlastník zmenky doplnil na zmenku dátum splatnosti a zmenkovú sumu. Žalobca tiež listinnými dôkazmi preukázal, že zaslal dlžníkovi výzvu na zaplatenie zmenky, ktorá ostala bez výsledku, preto mal oprávnenie uplatniť svoj nárok voči indosantovi. Vzhľadom na to, že žalovaný ako indosant opomenul svoj garančný záväzok za zmenku vylúčiť, ďalšie kroky žalobcu boli len oprávneným výkonom jeho veriteľského práva k zmenke. 9. Pokiaľ ide o výšku zmenkovej sumy a splatnosť, odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že predložením rozhodcovského rozsudku, ktorým bola žalobcovi priznaná kauzálna pohľadávka zabezpečovaná zmenkou, bolo možné zistiť, v akej výške sa nachádza peňažný nárok žalobcu, a teda akú sumu bol oprávnený na zmenke vyplniť. Žalobca vyplnil zmenku správne sumou, ktorá nie je v rozpore s priznanou výškou kauzálnej pohľadávky a splatnosť doplnil v súlade s dohodou o vyplňovacom práve. Odvolací súd tak dospel k záveru, že odvolací dôvod žalovaného, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nie je dôvodný. 10. Nesprávne právne posúdenie vytýkal žalovaný aj vo veci posúdenia prípustnosti kauzálnych námietok podľa ust. § 17 zmenkového zákona. Aj vo vzťahu k tejto námietke odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatoval, že jedinou teoreticky možnou obranou zmenkového dlžníka sú kauzálne námietky. Avšak pripustenie kauzálnych námietok v kontexte s ostatným znením zmenkového zákona, ako aj ust. § 495 Občianskeho zákonníka, závisí na schopnosti dlžníka preukázať vedomé alebo hrubo nedbanlivostné konanie na škodu dlžníka zo strany majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase, kedy žalobca zmenku a kauzálnu pohľadávku nadobúdal, konal vedome na škodu žalovaného. Odvolací súd zdôraznil, že to bol práve žalovaný, ktorý prvýkrát zmenku rubopisoval bez vylúčenia garančného účinku a následné rubopisy v podstate kopírovali spôsob prevodu určený prvým indosantom. Žalovaný ako podnikateľ mal mať na zreteli prísnosť zmenkového práva a pri rubopisovaní zmeniek mal možnosť svoj garančný účinok vylúčiť, čo však opomenul. 11. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nebolo preukázané konanie na škodu žalovaného zo strany žalobcu, ani prostredníctvom zmlúv o postúpení, ani prostredníctvom výšky odmeny za postúpené pohľadávky a napokon ani svedeckými výpoveďami. Žalovaný mal za to, že vylúčenie zodpovednosti v zmluve o postúpení pohľadávky sa má vzťahovať aj na zmenkové vzťahy, čo je však mylný záver, odporujúci zmenkovému právu. Práve postup žalobcu, ktorý najprv vymáhal kauzálne pohľadávky, neuvedomujúc si, že disponuje zmenkami, z ktorých je zaviazaný nielen zmenkový dlžník - fyzická osoba s neistou bonitou, ale aj finančne schopný indosant, svedčí nielen o jeho prvotnej neznalosti jeho práv, ale aj o jeho dobromyseľnosti. Odvolací súd vyslovil, že žalovaný sa v snahe sanovať svoje pochybenie pri rubopisovaní zmenky snaží preukázať škodlivé, resp. šikanózne správanie žalobcu, ktoré však preukázané v konaní nebolo, a preto kauzálne námietky v danom prípade neboli účinné. 12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky predložené dôkazy, z ktorých vyvodil správne skutkové závery a tie správne právne posúdil. Vzhľadom na uvedené argumentácia žalovaného podľa odvolacieho súduneobstojí. V súvislosti so žalovaným namietanou vadou podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorú žalovaný bližšie nešpecifikoval, odvolací súd v konaní na súde prvej inštancie vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie, nezistil. 13. K rozhodnutiam, ktoré žalovaný predložil a na ktoré sa odvolával (rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky), odvolací súd uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal dovolanie žalovaného z procesného dôvodu, akým bolo nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu. Dovolací súd sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci, a teda nepotvrdil názory žalovaného v skutkových tvrdeniach. Dovolací súd mal výhrady voči nedostatočnému dokazovaniu vo veci námietok žalovaného, ktoré sú totožné s námietkami uplatnenými v tomto konaní. V prejednávanom spore sa však súd prvej inštancie veľmi podrobne zaoberal všetkými námietkami žalovaného a správne konštatoval oprávnenosť nároku žalobcu. Namietaný nedostatok odôvodnenia, ktorý akceptoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach ako dôvod dovolania, je vadou, ktorou mohol trpieť rozsudok označeného krajského súdu, nie však súd prvej inštancie konajúci v posudzovanej veci (Okresný súd Bratislava V). 14. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v tvrdení, že vzhľadom na charakter zmenky ako zmenky spotrebiteľskej, mu prislúcha ochrana pred zneužívaním spotrebiteľskej zmenky. Poukázaním na ust. § 17 ods. 1 a 2 zmenkového zákona, mal odvolací súd za to, že nielenže záväzok žalovaného nevznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale vznikol ex lege z titulu garančného účinku indosamentu, ktorý vyhotovil bez vylúčenia garancie. Keďže žalovaný sám spotrebiteľom nie je, bolo by v príkrom rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by sa úspešne domáhal právnej ochrany, ktorá prislúcha len subjektom, ktoré sú spotrebiteľmi. 15. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vyslovenie prípustnosti dovolania proti rozsudku v súlade s ust. § 238 ods. 3 O. s. p., odvolací súd uviedol, že nie sú na to splnené predpoklady. Dôvody uvedené žalovaným a ním položené otázky v odvolaní, nepredstavujú situáciu, kedy by riešenie závažných právnych otázok, ktoré doposiaľ judikatúrou vyšších súdov neboli posúdené, alebo výklad ktorých v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo je odvolacím súdom riešený inak ako ustálenou judikatúrou vyšších súdov. 16. Proti rozsudku odvolacieho súdu, podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. tvrdiac, že odvolací súd sa pri riešení právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 17. Žalovaný (v ďalšom texte tiež ako „dovolateľ“), namietal, že odvolací súd nepripustil jeho kauzálne námietky pre údajné nepreukázanie vedomého konania žalobcu na jeho škodu. Za nesprávny označil záver odvolacieho súdu, že žalobca preukázal „dobromyseľnosť“, keď sa pokúsil vymôcť pohľadávky od pôvodných dlžníkov. Pokiaľ odvolací súd skonštatoval, že žalobca nepoznal obsah zmenky, tak sa dopustil hrubej nedbanlivosti. Poukázal pri tom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5MObdo/4/2009. Dovolateľ poukázal aj na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/87/2009 a 2Obo/17/2009, z ktorých vyplýva, že vyvodiť záver o konaní majiteľa zmenky pri jej nadobúdaní vedome na škodu dlžníka, je možné vyvodiť len z nepriamych dôkazov. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca sa dopustil pri nadobúdaní zmenky vedomého konania na škodu žalovaného v zmysle ustanovenia čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej aj „ZZŠ“), a preto kauzálne námietky boli prípustné. Podľa dovolateľa odvolací súd žiadnym spôsobom nezohľadnil jeho tvrdenia, podľa ktorých zmenka nemá žiadnu kauzu, keďže žalobca si prostredníctvom zmenky uplatňuje voči nemu právo na kompenzáciu nevymožiteľnosti pohľadávok voči úverovým dlžníkom žalovaného, hoci takéto právo nemá. 18. Vedomé konanie na škodu dlžníka sa posudzuje podľa ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ z hľadiska subjektívneho vzťahu nadobúdateľa zmenky k prevodu zmenky v čase jej nadobudnutia a šikanózny výkon práva v zmysle ust. § 3 Občianskeho zákonníka sa posudzuje z hľadiska objektívnej spoločenskej prijateľnosti takéhoto konania. Ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ predstavuje dodatočný prostriedok ochrany pred nepoctivým nadobúdateľom zmenky, ktorý pôsobí nad rámec ust. § 3 Občianskeho zákonníka, a nie namiesto neho. Dovolateľ pritom odkázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 1735/07, III. ÚS 72/2010 a III. ÚS 341/07, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obdo/59/2010 a rozhodnutia súdov Českej republiky. 19. Žalovaný namietal aj skutočnosť, že odvolací súd namiesto toho, aby sa vysporiadal s právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení sp. zn. 2Obdo/19/2014 ohľadne nutnostiposúdenia zmenky ako spotrebiteľskej, iba skonštatoval, že účastníkom tohto sporu nie je spotrebiteľ a spotrebiteľskou zmluvou sa vôbec nezaoberal. Z predmetného rozhodnutia má pritom podľa dovolateľa vyplývať, že súdy sú ex offo povinné zaoberať platnosťou zmenky ako zmenky „spotrebiteľskej“. 20. Podľa dovolateľa je rozsudok odvolacieho súdu nezákonný a nepreskúmateľný podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., keď ignoruje stanovisko občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015, č. R 93/2015 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV. ÚS 457/2010. Dovolateľ uviedol, že síce sa v stanovisku uvádza, že žalovaný má byť spotrebiteľ, avšak to nevylučuje, aby základné princípy tohto stanoviska boli aplikované aj na subjekt, ktorý spotrebiteľom nie je. 21. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 09.11.2017 doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.11.2017, navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť, pretože dovolanie žalovaného nie je prípustné. 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 C. s. p.), zastúpený podľa ust. § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.). 23. Žalovaný v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. Už v uznesení zo dňa 21. augusta 2018, sp. zn. 3Obdo/42/2018 najvyšší súd uviedol, že „ak dovolateľ odôvodnil prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., potom je povinný v dovolaní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne, konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň musí špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa jeho názoru odvolací súd pri svojom rozhodovaní odkloniť“. Na predmetnom právnom názore zotrváva dovolací súd aj v rozhodovanej veci a nevidí dôvod, aby sa od neho odklonil. 24. Dovolací súd pritom uvádza, že prípustnosť dovolania je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom dovolateľ je povinný ním tvrdený odklon v dovolaní preukázať. Naopak prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. 25. Dovolací súd zároveň konštatuje, že dovolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré boli už predmetom dovolacieho prieskumu v skorších uzneseniach najvyššieho súdu (viď napr. 3Obdo/15/2017, 1Obdo/12/2018, 3Obdo/1/2018, 3Obdo/11/2018, 4Obdo/21/2018 a 5Obdo/4/2018), a závery v nich vyslovené sú aktuálne aj v rozhodovanej veci. 26. Pokiaľ ide o uznesenia sp. zn. 1Obdo/4/2013 a sp. zn. 2Obdo/19/2014 - na ktoré poukazoval dovolateľ - dovolací súd uvádza, že predmetnými uzneseniami boli zrušené rozsudky krajského súdu z procesných dôvodov pre nedostatočné odôvodnenie. Uvedené rozhodnutia nepredstavujú rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré by mali riešiť právnu otázku, od ktorej sa mal odvolací súd podľa dovolateľa odkloniť. V tejto časti tak dovolanie nie je odôvodnené spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 C. s. p. 27. Osobitne k námietke, v zmysle ktorej odvolací súd nepostupoval spôsobom uvedeným v ním predloženom uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2014, dovolací súd považuje za potrebné (opakovane) zvýrazniť, že predmetné rozhodnutie nemalo pre odvolací súd kasačnú záväznosť, keďže nebolo vydané v rozhodovanej veci, a ani precedenčnú záväznosť. Predmetné uznesenie nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, a ani nebolo prijaté obchodnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. 28. Tvrdenie žalovaného, že najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil právny záver týkajúci sa charakteru zmeniek indosovaných žalovaným, je nesprávne a zavádzajúce. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd nad rámec dôvodov pre zrušenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (nedostatok odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku) uviedol iba svoj názor, že sa mu z obsahu spisu javí, že môže ísť o spotrebiteľskú zmenku. Najvyšší súd však v danom rozhodnutí neuviedol právny záver, že sa jedná o spotrebiteľskú zmenku, z akých dôvodov dospel k záveru o spotrebiteľskej zmenke a aké to vyvoláva právne následky (rovnako aj 3Obdo/46/2017, 3Obdo/57/2017 a 3Obdo/66/2017).

29. K argumentácii dovolateľa, v ktorej namietal odklon odvolacieho súdu od rozhodnutí dovolacieho súdu sp. zn. 1Obdo/59/2010 a sp. zn. 5MObdo/4/2009, resp. od stanoviska č. R 93/2015, najvyšší súd konštatuje, že ani v tejto časti dovolanie žalovaného nespĺňa požiadavky podľa ust. § 432 ods. 2 C. s. p. Dovolateľ zákonom predpísaným spôsobom nevymedzil, v čom považuje rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne vo vyriešení tej-ktorej právnej otázky významnej pre rozhodnutie vo veci samej a ani neuviedol, ako mal odvolací súd podľa jeho názoru nastolenú právnu otázku správne riešiť. 30. Pokiaľ dovolateľ namietal odklon odvolacieho súdu od rozhodnutí zahraničných súdov, resp. Ústavného súdu Slovenskej republiky, zákon viaže prípustnosť dovolania v ust. § 421 ods. 1 C. s. p. v písm. a/ a c/ výlučne na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho, argumentácia inými rozhodnutiami môže byť relevantná ako podporná argumentácia pri odôvodňovaní dovolania prípustného podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., avšak nemôže byť spôsobilá vyvolať dovolací prieskum právnych záverov odvolacieho súdu vo veciach, v ktorých dovolateľ odvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ (alebo písm. c/) C. s. p. 31. Rovnaký záver platí pre časť dovolania, v ktorej žalovaný namietal rozpor napadnutého rozsudku odvolacieho súdu s právnymi závermi vyslovenými v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/17/2009 a 2Obo/87/2009, ktoré však nepredstavujú rozhodnutia vydané v rámci dovolacieho konania. V obchodných veciach je najvyšší súd nielen dovolacím súdom, ale vo veciach, v ktorých rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj súdom odvolacím. Pokiaľ žalovaný vo svojom dovolaní odkázal na rozhodnutia najvyššieho súdu ako súdu odvolacieho, neoznačil rozhodnutia vyjadrujúce právne názory, od ktorých sa odvolací súd odklonil a zaujal iný právny názor, než aký v konkrétnej právnej otázke mal zaujať dovolací súd v iných rozhodnutiach. Z tohto dôvodu žalovaný, ani v tejto časti nevymedzil dovolací dôvod spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 C. s. p. 32. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dovolací súd dovolanie žalovaného podľa ust. § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania, a teda otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 33. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu, rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.). 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.