2 Obdo 27/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I. P., spol. s r. o., J., IČO: X., proti žalovanému J. N., R. právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. R. B., s. r. o., P.

IČO: X. súdom ustanovený právny zástupca, v konaní o zaplatenie 237,11 Eur, na dovolanie

žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. júla 2009, č. k. 15Cob/l 28/2009-78,

takto

r   o   z h   o   d   o   l   :

Dovolanie žalovaného   o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 06. 05. 2009, č. k. 4Rob/701/2008-72, rozhodol

tak, že odpor žalovaného proti platobnému rozkazu 4Rob/701/2008-67 zo dňa 06. 04. 2009

odmietol. V odôvodnení uviedol, že na návrh žalobcu vydal súd prvého stupňa dňa 06. 04. 2009

platobný rozkaz, ktorý bol žalovanému doručený dňa 08. 04. 2009. Žalovaný podal dňa

14. 04. 2009 na pošte podanie, ktoré nebolo označené ako odpor, ale súd predmetné podanie

preskúmal v zmysle ust. § 41 ods. 2 O. s. p. podľa obsahu a dospel k záveru, že by mohlo ísť

o odpor proti platobnému rozkazu. Žalovaný podaním nepoprel výšku dlžnej sumy  

a dôvodnosť jej existencie, pričom uviedol, že žil zo sumy 1 560,-- Sk a nemohol požadovanú

sumu zaplatiť, pričom žalobca so splácaním v splátkach nesúhlasil. Nakoľko odôvodnenie odporu

nie je odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b/

O. s. p. tak, že odpor odmietol.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením zo dňa

31. 07. 2009 č. k. 15Cob/l28/2009-78 potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa. V odôvodnení

rozhodnutia odvolací súd uviedol, že odôvodnením odporu vo veci samej sa rozumie uvedenie takých skutočností, ktoré minimálne spochybňujú žalobcom uplatnený nárok čo do dôvodu,

prípadne výšky, pričom samotné majetkové pomery dlžníka nemožno považovať za právne

relevantné odôvodnenie podaného odporu. Insolventnosť dlžníka preto nemôže byť dôvodom

na nerealizovanie výkonu rozhodnutia, a teda v neprospech oprávneného.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie,

v ktorom namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci a v konaní došlo k vadám. Podľa dovolateľa nebola zohľadnená skutočnosť že mu

bola odcudzená karta a že na jeho návrhy na splatenie dlhu v splátkach právny predchodca žalobcu

nereagoval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ l0a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že

dovolanie podal účastník konania, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3

O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje

ustanovenie § 237 a § 239 O. s. p.

Dovolaním z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu

predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. nie je daná tým, že dovolateľ

tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto

ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba

vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku

ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu. K tomu, či

rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p.,   3   2 Obdo 27/2010

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (ust. § 242

O. s. p.).

Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, alebo, ak odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie

stanoviska.

Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

uznesením bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolací súd nevyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu. Preto proti tomuto uzneseniu dovolanie podľa ustanovenia

§ 239 O. s. p. nie je prípustné.

Keďže dovolací súd nezistil ani žiadne vady, pre ktoré by prípustnosť dovolania bola daná

v zmysle ust. § 237 O. s. p., dovolanie žalovaného podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení

s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol, lebo smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný.

O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že

žalobcovi ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne účelne vynaložené trovy dovolacieho konania

nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislava 20. júna 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová