2Obdo/22/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti PARTISAN TRADING s.r.o., Bratislava - Staré mesto, Grösslingova 4, IČO: 52 041 590, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ALMOND LEGAL s.r.o., Bratislava Grösslingova 4, IČO: 47 248 653, proti žalovanej Mgr. Xénii Hofierkovej, Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, IČO: 42 147 123, správkyni konkurznej podstaty úpadcu ZORNICA BANKO FASHION a.s. v konkurze, Bánovce nad Bebravou, Textilná 4, IČO: 34 142 568, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou SOJKA LEGAL s.r.o., Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 357/1, IČO: 54 810 141, o zaplatenie sumy 186 354,60 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 1Cb/6/2021, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. novembra 2022 č. k. 16Cob/27/2021-319, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Žiadna zo sporových strán n e m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj,,krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením z 30. novembra 2022 č. k. 16Cob/27/2021-319, zrušil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej aj,,okresný súd" alebo „súd prvej inštancie") z 16. júla 2021 č. k. 1Cb/6/2021-89 a konanie zastavil (výrok I.), stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.) a zrušil zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1Cb/6/2021-134 z 5. augusta 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/28/2021-276 z 30. novembra 2021 (výrok III.).

2. Z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalobkyňa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 28. októbra 2020 v rámci upomínacieho konania žiadala, aby súd zaviazal úpadcu (pozn. pôvodne žalovaný) na zaplatenie sumy 186 354,60 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania v plnom rozsahu. Svoj nárok odôvodnila tým, že úpadca si užalobkyne objednával služby - šitie ochranných rúšok, ktoré žalobkyňa poskytla a dodala, pričom žiadnu zo v žalobe špecifikovaných, žalobkyňou poskytnutých služieb, ktoré žalobkyňa fakturovala úpadcovi faktúrami: č. 20200038 z 2. júna 2020, č. 20200041 z 9. júna 2020, č. 20200045 z 15. júna 2020, č. 20200046 z 23. júna 2020, č. 20200050 z 30. júna 2020, č. 20200055 z 8. júla 2020, úpadca neuhradil, a to ani čiastočne. Celková dlžná suma tak predstavuje 186 354,60 eura. 2.1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 12Up/1950/2020 z 18. novembra 2020 (č.l. 32 spisu), voči ktorému podal žalovaný (pozn. úpadca) odpor. Žalobkyňa považovala podaný odpor za nedôvodný a navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len,,CSP"), a preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. 2.2. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 1Cb/6/2021-89 z 16. júla 2021, ktorým žalovaného (pozn. úpadcu) zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 186 354,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4 674 eur odo dňa 10. júna 2020 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 22 572 eur odo dňa 17. júna 2020 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 34 962,60 eura odo dňa 23. júna 2020 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 42 066 eur odo dňa 1. júla 2020 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 44 460 eur odo dňa 8. júla 2020 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 37 620 eur odo dňa 16. júla 2020 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a žalobkyni priznal voči žalovanému (pozn. úpadcovi) právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.3. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 1Cb/6/2021-134 z 5. augusta 2021 zriadil k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území F. W. F., obec F. W. F., okres F. W. F., zapísaným na LV č. XXX, ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape č. XXXX/X vo výmere XX XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X vo výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X vo výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX vo výmere X XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/XX vo výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX vo výmere X XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX vo výmere X XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX vo výmere XXX m2- zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX vo výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, č. XXXX/X vo výmere X XXX m2 - ostatná plocha, č. XXXX/XX vo výmere XXX m2 - ostatná plocha, a ako stavby: súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X - trafostanica, súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X - VRS plynu, súp. č. XXX na parc. č. XXXX - učňovské stredisko, súp. č. XXX na parc. č. XXXX - admin. budova, oč. XX, súp. č. XXX na parc. č. XXXX - garáže, súp. č. XXX na parc. č. XXXX - trafostanica, a k nehnuteľnostiam zapísaným na zapísané na LV č. XXXX, ako stavby súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - prevádzková budova - admin. oč. XB, nebytový priestor č. X nachádzajúci sa na prízemí prevádzkovej budovy - admin. oč. XB, druh nebytového priestoru XX, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného (pozn. úpadcu) záložné právo v prospech žalobkyne, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 186 354,60 eura s príslušenstvom, ktorá jej bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1Cb/6/2021-89 z 16. júla 2021. Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 16Cob/28/2021-276 z 30. novembra 2021 toto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil a žalobkyni priznal proti žalovanému (pozn. úpadcovi) nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2.4. Medzitým žalovaný (pozn. úpadca) prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal v zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku vo veci samej odvolanie, pričom pri úradnej činnosti odvolacieho súdu, ale aj na základe oznámenia právneho zástupcu žalobkyne bolo zistené, že v priebehu odvolacieho konania bol na majetok žalovaného (pozn. úpadcu) - dlžníka ZORNICA BANKO FASHION a.s., so sídlom Textilná 4, Bánovce nad Bebravou, IČO: 34 142 568 uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 38K/7/2022 z 27. apríla 2022 vyhlásený konkurz, pričom právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 4. mája 2022. Z uvedeného dôvodu došlo k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.

3. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj z obsahu spisu ďalej vyplýva, že správkyňa úpadcu nereagovala na výzvu súdu z 28. septembra 2022, ktorú jej odvolací súd doručoval s poukazomna novelizované znenie ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len,,ZoKR") v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podala návrh na pokračovanie v konaní, pričom nepodanie tohto návrhu má účinky späťvzatia žaloby. Odvolací súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi (pozn. úpadcovi), ktorý na ňu tiež nereagoval. 3.1. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle§ 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. 3.2. Krajský súd následne zdôvodnil, že späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje. Odvolací súd tu nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí, alebo nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Protistrana nemôže tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Naopak odvolací súd musí procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 CSP (ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR) je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok okresného súdu z 16. júla 2021 č. k. 1Cb/6/2021-89 a konanie zastavil (výrok I.). Na základe postupu podľa ust. § 257 CSP krajský súd výrokom II. svojho rozhodnutia stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Tretím výrokom odvolací súd zabezpečovacie opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1Cb/6/2021-134 z 5. augusta 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16Cob/28/2021-276 z 30. novembra 2021 zrušil v zmysle § 335 ods. 2 CSP v spojení s § 344 CSP.

4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu v rozsahu jeho II. výroku podala žalobkyňa dovolanie (na č.l. 334 spisu), ktorým dovolaciemu súdu navrhuje, aby uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania dovolateľka odvodzuje z ust. § 420 písm. f) CSP.

5. Podľa § 47 ods. 1 veta prvá ZoKR ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

6. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. 7. Uvedená právna úprava bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii prijatá s účinnosťou od 1. januára 2020 zákonom č. 390/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodnýzákonník v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony. Dôvodová správa k ust. § 47 ods. 4 ZoKR obsahovala nasledujúce vysvetlenie: Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče" od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej schôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Lehotu by mal súd určiť s ohľadom na počty aktívnych, príp. pasívnych sporov úpadcu. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví....V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.

8. Ako vyplýva z citovanej právnej úpravy, vyhlásením konkurzu sa zo zákona prerušujú všetky súdne konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.

9. Z Obchodného vestníka už odvolací súd zistil, že na deň 6. augusta 2022 bola správkyňou zvolaná prvá schôdza veriteľov (č.l. 307 spisu). Dovolací súd pripomína, že správkyňa úpadcu nereagovala na výzvu odvolacieho súdu z 28. septembra 2022 (č.l. 308 spisu), doručenú dňa 10. októbra 2022 (č.l. 317 spisu), ktorú jej odvolací súd doručoval s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podala návrh na pokračovanie v konaní, pričom nepodanie tohto návrhu má účinky späťvzatia žaloby. Odvolací súd zaslal výzvu v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR v znení účinnom od 1. januára 2020, aby do 30 dní podal návrh na pokračovanie v konaní aj dlžníkovi (č.l. 309 spisu), doručenú dňa 16. októbra 2022 (č.l. 318 spisu), ktorý na ňu tiež nereagoval. (bod 3. odôvodnenia). Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu naviac vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne explicitne uviedla, že:,,Toto vyjadrenie nie je a ani ho za žiadnych procesných okolností nemožno považovať za návrh na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Správca úpadcu týmto len reaguje na výzvu súdu, návrh na pokračovanie v dovolacom konaní nepodáva".

10. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného aplikoval poslednú vetu ust. § 47 ods. 4 ZoKR, podľa ktorej má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote účinky späťvzatia žaloby. Z právnej úpravy a zároveň ani z dôvodovej správy k ust. § 47 ods. 4 ZoKR nevyplýva, že by mal súd pri aplikácii predmetného ustanovenia postupovať odlišne v prípade tzv. pasívnych sporov, teda keď úpadca je v procesnom postavení žalovaného. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/82/2021 z 28. júla 2022 (publikované ako R 41 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 3/2022), v zmysle ktorého „Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má v dovolacom konaní účinky späťvzatia dovolania, a to aj v prípade, ak úpadca nie je dovolateľom". Zároveň podľa § 438 ods. 2 CSP, už vzhľadom na nadobudnutú právoplatnosť rozhodnutia napádaného v dovolacom konaní nie je možné v dovolacom konaní použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku o späťvzatí žaloby. Najvyšší súd z dôvodu absencie výslovnej právnej úpravy nepodania návrhu na pokračovanie v dovolacom konaní, aplikoval v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP, ustanovenie § 446 CSP, upravujúce späťvzatie dovolania, ktoré svojím účelom obsahuje pre účely dovolacieho konania obdobnú právnu úpravu ako späťvzatie žaloby obsiahnuté v § 144 a nasl. CSP.

11. Vzhľadom na vyššie prijaté závery najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania, dovolacie konanie podľa § 446 CSP, v spojení s § 47 ods. 4 ZoKR zastavil. 12. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP, v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené z dôvodu stanoveného zákonom, nie je žiadnej zo sporových strán možné pričítať procesné zavinenie zastavenia konania.

13. O vrátení súdneho poplatku za podané dovolanie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 11 ods. 3 a § 12 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok