2Obdo/22/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: STAV - ING, spol. s r.o., Poprad, Alžbetina 23, IČO: 31 715 290, zastúpeného JUDr. Mariánom Kollárom, advokátom, Advokátska kancelária Poprad, Mnoheľova 22, proti žalovanému: I.. L. Q., bytom v U., W. XXXX/XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 18Cb/26/2017, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. septembra 2017, č. k. 3Cob/25/2017-191, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad, uznesením zo dňa 19.04.2017, č. k. 18Cb/26/2017-75, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať so sumou 115.000,- eur zloženou na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo VÚB a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18Cb/26/2017.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom žiadal, aby súd zakázal žalovanému akýmkoľvek spôsobom disponovať so sumou 115.000,- eur, zloženou na jeho osobnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo VÚB, a.s., Bratislava, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej a zároveň podal žalobu o zaplatenie 115.000,- eur. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 19.09.2012, si žalovaný zriadil prístup k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX obchodnej spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o. a dňa 24.09.2012 bez akéhokoľvek právneho dôvodu uskutočnil prevod finančných prostriedkov vo výške115.000,- eur na svoj osobný účet v peňažnom ústave vedenom vo VÚB, a.s., a spôsobil škodu obchodnej spoločnosti. Uznesením OR PZ Poprad zo dňa 25.09.2012, č. k. ČVS: ORP-758/2-OVK-PP- 2012, sa začalo trestné stíhanie pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Trestného zákona a dňa 25.09.2012 bol vydaný príkaz rozhodnutím Okresnej prokuratúry Poprad, na zaistenie peňažných prostriedkov č. 1Pv675/12-3 v sume 115.000,- eur, na súkromnom účte žalovaného.

3. V žalobe žalobca ďalej uvádzal, že Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 22.2.2016, č. k. 5T/115/2013-1245, uznal žalovaného vinným zo zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona, a to na skutkovom základe, že dňa 19.09.2012 žalovaný bez vedomia druhého konateľa obchodnej spoločnosti zriadil prístup k účtu obchodnej spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o. a dňa 24.9.2012 bez právneho dôvodu previedol z uvedeného účtu na svoj súkromný účet sumu 115.000,- eur. Krajský súd Prešov zároveň rozsudkom uznal žalovaného vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 Trestného zákona a uložil mu súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 rokov podľa ust. § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona a v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť zaplatiť spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o., Poprad škodu vo výške 6.313,29 eur a podľa ust. § 288 ods. 2, 3 Trestného poriadku spoločnosť STAV-ING, spol. s r.o. s ďalšími nárokmi odkázal na civilný proces. Predmetný rozsudok Krajského súdu v Prešove nadobudol právoplatnosť dňa 18.01.2017.

4. Týmto žalobca dôvodil, že mu vznikol naliehavý právny záujem podať žalobu na zaplatenie sumy 115.000,- eur z dôvodu, že uvedené finančné prostriedky sa nachádzajú na osobnom účte žalovaného, ktorý neoprávnene, svojvoľne a bez právneho titulu previedol sumu 115.000,- eur vo svoj prospech v čase, keď už tri roky nepracoval a nevykonával žiadnu činnosť v uvedenej spoločnosti. Žalovaný bol upozornený spoločníkom a konateľom na porušenie zákona dňa 23.05.2011 a 13.06.2011 a dňa 27.05.2011, odstúpil ako konateľ spoločnosti od platnej Zmluvy o dielo uzavretej dňa 18.01.2010 s Mestom Kežmarok, a týmto svojím úkonom bez vedomia druhého konateľa a spoločníka mal úmyselne spôsobiť škodu spoločnosti, pretože objem dohodnutých prác v sume 853.921,88 eur, by sa nerealizoval. Dňa 21.09.2012 bola zaslaná Mestu Kežmarok faktúra č. 2102037 za dodávku stavebných prác v sume 119.555,56 eur, ktorá bola uhradená. Žalovaný si dal zriadiť podpisové právo k účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s., za účelom získania prístupu k peňažným prostriedkom, ktoré boli uhradené Mestom Kežmarok za vykonané stavebné práce a sumu 115.000,- eur previedol na svoj osobný účet vo VÚB, a.s.. Valné zhromaždenie spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o., prijalo uznesenie dňa 22.11.2011, ktorým schválilo Dohodu o prevode obchodného podielu Ing. L. Q. na druhého spoločníka I.. T. P. a rozhodlo o využití predkupného práva a zmluvou zo dňa 30.11.2011, bol prevedený obchodný podiel na I.. T. P.. Žalobca dodal, že žalovaný napriek uzavretej zmluve, opakovane previedol obchodný podiel na svoju družku I.. Q. L., pričom sa vedie konanie na OS Poprad pod sp. zn. 16Cb/66/2012, o neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, medzi I.. Q. L. a I.. L. Q.. Žalovaný nemal právny titul na prevod finančných prostriedkov v sume 115.000,- eur, lebo neexistoval žiaden záväzok žalobcu voči žalovanému, ani žiadna pohľadávka, ktorá by bola splatná. Žalobca zdôraznil, že žalovaný spôsobil druhotnú platobnú neschopnosť vo vzťahu ku zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a k záväzkom voči obchodným partnerom a žalovaný si svojvoľne privlastnil na úkor spoločnosti sumu 115.000,- eur. Dňa 09.03.2007, podal žalovaný na Okresný súd Poprad, žiadosť o zrušenie príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov Okresnej prokuratúry v Poprade č. 1Pv/675/12 13 zo dňa 25.09.2012, s poukazom na oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.01.2017 a Okresná prokuratúra si vyžiadala uvedený trestný spis za účelom spracovania návrhu mimoriadneho opravného prostriedku. V prípade, ak by Okresný súd Poprad zrušil príkaz na zaistenie peňažných prostriedkov, žalovaný by vybral celú čiastku 115.000,- eur zo svojho osobného účtu

5. Súd prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe dôvodov podaného návrhu na neodkladné opatrenie dospel k záveru, že je potrebné upraviť pomery medzi stranami dočasne a sú splnené podmienky na nariadenie takéhoto opatrenia. Žalobca podľa okresného súdu, osvedčil potrebu a naliehavosť nariadenia neodkladného opatrenia doloženými listinnými dôkazmi a osvedčil aj danosť práva na takýto zásah voči žalovanému, čo vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný svojvoľne a bezprávneho titulu previedol uvedenú sumu bez existencie záväzkového vzťahu alebo iného rozhodnutia medzi stranami, na svoj osobný účet a s poukazom aj na vedené trestné konanie voči žalovanému a na jeho žiadosť o zrušenie príkazu na zaistenie peňažných prostriedkov k rozhodnutiu Okresnej prokuratúry Poprad č. k. 1Pv/675/12-3, mal okresný súd za to, že návrh je dôvodný, preto mu v celosti návrhu vyhovel.

6. Na odvolanie žalovaného, Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), napadnutým uznesením zo dňa 26.09.2017, č. k. 3Cob/25/2017-191, uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.

7. Odvolací súd konštatoval, že Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 18.1.2017, č. k. 6To/24/2016-1306, okrem iného podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, oslobodil obžalovaného I.. L. Q., spod obžaloby prokurátora pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, pretože skutok nie je trestným činom. Trestný súd podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, poškodenú spoločnosť STAV - ING, spol. s r.o., so sídlom Poprad, Alžbetina 23, IČO: 31 715 290 s jej nárokom na náhradu škody, odkázal na civilný proces.

8. Krajský súd v Prešove poukázal na to, nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, vyžadujúca dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C. s. p.). Bez vykonaného dokazovania, iba na základe predložených listín, ako aj záverov Krajského súdu Prešov vo veci č. k. 6To/24/2016-1306, odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti nezakladajú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán tak, ako to žalobca navrhuje. Obidvaja konatelia spoločnosti žalobcu vykonávajú úkony týkajúce sa majetku spoločnosti bez vedomia druhého konateľa a bez súhlasu valného zhromaždenia. Preto odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.

9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že procesným postupom krajského súdu, mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.).

10. Dovolateľ má za to, že napadnuté uznesenie je v rozsahu jeho odôvodnenia nepreskúmateľné, zmätočné, nekonkrétne a nezrozumiteľné. Žalobca zdôraznil, že odvolací súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil dôkazy vo vzťahu k odsúdenému Ing. Miroslavovi Bodymu, ktorý mu preukázateľne spôsobil škodu vo výške 14 611,77 eur, ktoré odmieta dobrovoľne zaplatiť. Táto škoda je preto uplatnená v občianskom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Poprade a je predmetom exekučného konania pod sp. zn. EX 43/2017, vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Márie Hlaváčovej v Kežmarku. Okrem toho, bolo rozsudkom Okresného súdu Poprad, zo dňa 09.02.2016, č. k. 16Cb/66/2012-400, podľa žalobcu objektívne preukázané, že žalovaný opakovane konal protiprávne, ak duplicitne previedol už predaný obchodný podiel na svoju družku I.. Q. L..

11. Zo strany odvolacieho súdu, preto podľa dovolateľa došlo k porušeniu jeho práv na spravodlivý proces, nakoľko nemohol realizovať svoje procesné práva viažuce sa na konanie o zaplatenie 115.000,- eur, ako náhrady škody. Žalobca má preto za to, že odvolací súd vôbec nevyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti s tým, že mal prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Dovolateľ zdôraznil, že po zistení porušenia zákona, podal na žalovaného dve trestné oznámenia a v prípade oslobodzujúceho rozsudku, na ktoré poukázal odvolací súd aj žalovaný, bol podaný podnet na generálnu prokuratúru, kedy Generálny prokurátor SR podal dovolanie dňa 18.07.2017, pretože sa s oslobodzujúcim rozsudkom nestotožnil. Žalobca taktiež poukázal na to, že si uplatňuje voči žalovanému nárok na zaplatenie spôsobenej škody v dvoch konania na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 16Cb/84/2017 a 18C/26/2017, pričom žalovaný voči žalobcovi nepodal v období rokov 2011 až 2017,žiadnu žalobu na zaplatenie svojich pohľadávok, ako ani žalobu na ochranu svojich ďalších majetkových práv.

12. Dovolateľ je preto toho názoru, že v danom spore sú splnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia za účelom zakázania disponovať žalovanému so sumou 115.000,- eur, nachádzajúcej sa na jeho osobnom účte v peňažnom ústave VUB a. s., Bratislava, a to až do právoplatného skončenia konania o zaplatenie 115.000,- eur s prísl. vedeného na Okresnom súde v Poprade sp. zn. 18Cb/26/2017. Dovolateľ zdôraznil, že odblokovaním spornej čiastky z jeho účtu, žalovaný použije uvedené finančné prostriedky na vykrytie svojich záväzkov vo svojich ďalších obchodných spoločnostiach, aby sa vyhol trestnej zodpovednosti z dôvodu neplnenia si svojich povinností pri platení daní a krátení poistného, resp. na úhradu nezaplateného úveru v prospech peňažného ústavu, ktorý mu bol poskytnutý na kúpu bytu. Žalobca dodal, že napokon je treba brať v úvahu aj ďalšiu skutočnosť súvisiacu s podaným dovolaním generálnym prokurátorom v trestnom konaní č. 5T/115/2013. V prípade zrušenia rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.1.2017, nebude možné odstrániť spôsobenú škodu žalobcovi, ak Najvyšší súd SR zruší výrok o oslobodení žalovaného spod obžaloby pre zločin nesplnenia povinností pri správe cudzieho majetku a nariadi Krajskému súdu v Prešove opäť vec prejednať a meritórne rozhodnúť. Už v danom štádiu tohto konania, je podľa žalobcu dostatočným spôsobom preukázané, že žalovaný nemá dostatok finančných prostriedkov, aby riadnym spôsobom zaplatil všetky doposiaľ existujúce záväzky voči tretím osobám a štátu.

13. Na základe vyššie uvedeného, dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdí uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 19.04.2017, č. k. 18Cb/26/2017- 75 a žalobcovi prizná náhradu trov dovolacieho konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu poukázal na zmluvu o prevode obchodného podielu zo dňa 30.11.2011, ktorá na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad pod sp. zn. 16Cb/66/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 4Cob/39/2016, nebola riadne schválená valným zhromaždením spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že Ing. Ján Slodičák, nikdy nebol a ani nemohol byť jediným 100 % spoločníkom a jediným konateľom žalobcu. Týmto nemohol odsúhlasiť a previesť všetok majetok spoločnosti STAV - ING, spol. s r.o., na jeho novovzniknutú spoločnosť, ktorá vznikla po viac ako piatich mesiacoch od schválenia zmluvy o predaji časti podniku, čo je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

15. V ostatnom žalovaný poukázal na svoje odvolanie, pričom zdôraznil, že dňa 06.07.2017, vložil na účet spoločnosti žalobcu sumu 9.219,41 eur, a to na základe rozsudku 10To/34/2014 a sumu 6.313,29 eur na základe rozsudku 6To/24/2016, čím tvrdenia žalobcu o odmietnutí dobrovoľne plniť na základe rozhodnutí, považuje žalovaný za nedôvodné. S poukazom na § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka, žalovaný poukázal na jeho pohľadávky voči žalobcovi s dôrazom na skutočnosť, že neodkladným opatrením boli porušené jeho majetkové práva spoločníka spoločnosti a negujú jeho konateľské oprávnenie.

16. Preto žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol, pretože napadnuté rozhodnutie je zákonné, vecne správne a dostatočne odôvodnené. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

18. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, zasplnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

19. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.

20. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

22. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 C. s. p., dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

23. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. Rozhodnutie vo veci samej je preto také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany uplatnili. Charakteristickým znakom pre rozhodnutie vo veci samej je, že zakladá prekážku veci rozhodnutej (§ 230 C. s. p.), na rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá.

24. Rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, môžu byť rozhodnutiami vo veci samej alebo aj procesné rozhodnutia, ktorými sa konanie končí, ale neriešia vec samu, vec sama nebola prejednaná (napr. zastavenie konania pre neexistenciu procesných podmienok; pre späťvzatie žaloby, odvolania; pre neodstránenie vád podania; odmietnutie podania; odmietnutie odvolania a pod.).

25. O rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ide aj v prípade, uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 C. s. p.). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 C. s. p., konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Výpočet prípadov, v ktorýchrozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5Obdo/76/2016. Dovolací súd k tomu poznamenáva, že tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, str. 458).

26. V danom prípade, napadnutým uznesením odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol. Napadnutým rozhodnutím, preto neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Poprad z 19.04.2017, č. k. 18Cb/26/2017- 75, ktoré nadobudlo predbežnú vykonateľnosť 27.04.2017, bolo zrušené.

27. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia, bol podaný v priebehu súdneho sporu o zaplatenie žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, resp. spolu s návrhom vo veci samej (č. l. 1 spisu). Pokiaľ súd prvej inštancie, tomuto návrhu žalobcu vyhovel a odvolací súd napadnutým rozhodnutím, návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, takéto rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 C. s. p. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 C. s. p.).

28. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v danom prípade nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Aj po rozhodnutí o návrhu na neodkladné opatrenie, civilné sporové konanie žalobcu proti žalovanému pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne (Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 2/2018, rozhodnutie č. 21, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2017, sp. zn. 3Cdo/157/2017).

29. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 420 písm. f/ C. s. p. nevyplýva, dovolací súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p. bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.

30. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.