Najvyšší súd  

2 Obdo 20/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: K. S., s. r. o., S., IČO: X., právne zast. JUDr. J. H., advokátom, K., proti žalovanému: M. P., s. r. o., H., IČO: X.,

právne zast. JUDr. J. K. advokátom, K., v konaní o zaplatenie 31 965,49 Eur (962 992,40

Sk) s príslušenstvom, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25. februára 2010, č. k. 2Cob/66/2009-168, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach

zo dňa 25. februára 2010, č. k. 2Cob/66/2009-168   z r u š u j e   a vec   v r a c i a  

Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce rozsudkom zo dňa 18. 03. 2009 č. k. 18Cb/62/2007-139

rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4 187,08 Eur do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil zaplatenie sumy

962 992,40 Sk titulom zaplatenia ceny za dielo za vyhotovené formy na odlievanie výrobkov.

Uznesením zo dňa 16. 08. 2007 súd konanie do výšky 836 852,40 Sk na základe späťvzatia

návrhu zastavil. Predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 126 140,-- Sk.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa zmluvy o dielo č. 07/2005

sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného ako objednávateľa vyrobiť štvornásobnú

formu pre výrobok. Faktúrou č. 0500191 z 29. 12. 2005 bola vyfakturovaná časť ceny diela

v súlade so zmluvou vo výške 126 140,-- Sk. Podľa názoru súdu tým, že žalovaný započítal

na pohľadávku žalobcu svoju pohľadávku, čo je zrejmé z jeho započítania z 28. 02. 2007

a 19. 02. 2009, uznal pohľadávku žalobcu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením zo dňa zo dňa 25. 02. 2010, č. k.

2Cob/66/2009-168 odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvého stupňa odmietol

a účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol, že odvolaním

napadnutý rozsudok bol žalovanému doručený 18. 03. 2009. Lehota na podanie odvolania

začala plynúť 19. 03. 2009 a jej posledný deň pripadol na 02. 04. 2009. Žalovaný podal

odvolanie osobne na súde dňa 03. 04. 2009, teda po uplynutí lehoty. Odvolací súd

konštatoval, že žalovaný podal odvolanie oneskorene, po uplynutí lehoty na podanie

odvolania, preto odvolanie podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol. Výrok o trovách

konania sa zakladá podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný nebol

v odvolacom konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, nebola ich

náhrada účastníkom priznaná.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzuje z ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť

konať pred súdom tým, že odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie podané žalovaným ako

oneskorené. Dovolateľ poukázal na ust. § 42 ods. 1 O. s. p. a uviedol, že prostredníctvom

splnomocneného zástupcu dňa 02. 04. 2009 o 20.45/49 hod. odoslal faxom odvolanie

na faxové číslo Okresného súdu v Michalovciach 6872159, pričom o doručení potvrdenia

po odoslaní faxu si vytlačil potvrdenie faxu, z ktorého vyplýva, že 02. 04. 2009 o 20.45/49

hod. volal na číslo telefónu 6872159 v trvaní 1 minúta 0.4 sekundy zaslané doručené 3

stránky, čo je potvrdené označením OK pod stĺpcom výsledok. Toto podanie, urobené faxom

dňa 02. 04. 2009, žalovaný prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu doplnil

podaním písomného vyhotovenia odvolania dňa 03. 04. 2009, čo je zrejmé z prezentačnej

pečiatky podania Okresného súdu Michalovce zo dňa 03. 04. 2009. Na základe uvedeného má

dovolateľ za to, že ním podané odvolanie faxovým podaním zo dňa 02. 04. 2009 a následným

doručením odvolania v písomnej podobe dňa 03. 04. 2009, bolo podané riadne a včas. Preto

dovolateľ žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie

zrušil a priznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške 878,65 Eur.

Žalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle

dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa § 237 O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

V danom prípade žalovaný namieta, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala

možnosť konať pred súdom. Táto vada konania je daná vtedy, ak nesprávnym postupom súdu

bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil

účastníkovi v konaní realizáciu tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny

poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, t. j. právo

podávať opravné prostriedky, zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy

a pod.

Predmetom dovolania je posúdiť, či odvolací súd postupoval v súlade so zákonom,

keď odvolanie žalovaného podané proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako oneskorene

odmietol.

O postup odnímajúci účastníkovi možnosť konať pred súdom ide tiež vtedy, ak

odvolací súd odmietne odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p., hoci podmienky

pre tento postup neboli splnené.

Z ust. § 42 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že podanie možno urobiť okrem iného i telefaxom,

ktoré takto urobené podanie vo veci samej treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podanie, ktoré nebolo v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Uvedené ust. § 42 ods. 1 O. s. p. teda umožňuje účastníkom konania urobiť na súde

podanie i telefaxom, ktorého včasnosť podania pre zachovanie lehoty vo veci samej je daná

za predpokladu, že originál podania urobeného faxom bude podaný na súde alebo odovzdaný

orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť v lehote 3 dní od odoslania faxového podania.

Z obsahu spisu sa zisťuje, že rozsudok súdu prvého stupňa bol splnomocnenému

právnemu zástupcovi žalovaného doručený dňa 18. 03. 2009. Odvolací súd preto správne

uzavrel, že posledným dňom na podanie odvolania v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote bol 2. apríl 2009.

V spise na č. l. 148 je založená fotokópia faxom podaného odvolania žalovaného proti

rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 02. 04. 2009, bez prezentačnej pečiatky súdu, ktorého

originál odvolania bol súdu osobne doručený 03. 04. 2009.

Žalovaný v dovolacom konaní predložil neúplnú fotokópiu faxového podania spolu  

s údajmi prenosu tohto faxu.

Z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný podal proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa odvolanie v rozsahu 3 strán. Prenos dát predmetného faxu bol uskutočnený

02. 04. 2009 so začiatkom prenosu dát o 20:45:49 v trvaní 1 minúta 0,4 sekúnd. Z čoho sa

javí, že žalovaný podal odvolanie dňa 02. 04. 2009, ktoré odvolanie bolo dňa 03. 04. 2009

(t. j. v lehote 3 dní od odoslania faxového podania) doplnené na súde.  

Ďalej z fotokópie faxového podania vyplýva, že toto podanie bolo posielané dňa

02. 04. 2009 na faxové číslo 056/6872159, ktoré číslo je pridelené Okresnému súdu

Michalovce.

Pokiaľ preto odvolací súd, bez doplnenia dokazovania uvedeného faxového podania,

odvolanie žalovaného podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. odmietol ako oneskorene podané, odňal mu tak možnosť konať pred súdom, čím je daná prípustnosť dovolania podľa § 237

písm. f/ O. s. p.

Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté

rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné

považovať za správne.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil podľa § 243b O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

(§ 243d ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. mája 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová