Najvyšší súd  

2 Obdo 20/2008

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: S.H.B., IČO: X., zast. Mgr. R.A., advokátom, S.B. proti žalovanému: A.J.B., IČO:., zast. JUDr. D.Š., advokátkou, K.B., o zaplatenie 1 390 091 Sk s prísl., na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6.2.2008, č. k. 43 Cob/187/2007-382, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.2.2007, č. k. 62 Cb 96/03-339 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2007, č. k. 43 Cob 187/07-372 potvrdil v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 636 794,60 Sk. Vo zvyšnej napadnutej časti a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozhodol tak na základe odvolania žalobcu i žalovaného

Odvolanie žalovaného sa týkalo zaväzujúcej časti rozsudku a výroku o náhrade trov konania. Žalovaný tvrdil nesprávnosť postupu odvolacieho súdu, keď uznesením zo dňa 24.11.2006 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa zo dňa 7.4.2006 v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa mienky žalovaného mal odvolací súd v tomto uznesení podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch konanie o odvolaní žalobcu zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a rozsudok súdu l. stupňa zrušiť len v časti napadnutej odvolaním. Podľa jeho mienky prvostupňový súd ohľadne zmluvnej pokuty už právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 07.04.2006, a preto vzhľadom na prekážku právoplatne rozsúdenej veci už nemal o návrhu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty rozhodovať rozsudkom zo dňa 07.02.2007.

Vzhľadom na to, že odvolací súd zistil sčítaciu chybu, spočívajúcu v tom, že súd prvého stupňa podľa odôvodnenia rozsudku priznal žalobcovi sumu 636 794,60 Sk, avšak vo výroku rozsudku zo dňa 07.02.2007 žalobcovi priznal sumu 639 794,60 Sk, podľa ust.§ 164 O.s.p. v spojení s ust. § 222 ods. 3 O.s.p odvolací súd dňa 13.11.2007 vydal opravné uznesenie.

Čo do tvrdenia žalovaného, že odvolací súd nesprávne procesne rozhodol, keď uznesením zo dňa 24.11.2006 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 7.4.2006 v celom rozsahu, pričom ho mal zrušiť len v časti napadnutej žalovaným a v časti napadnutej žalobcom mal odvolacie konanie zastaviť pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom, odvolací súd poukazuje na to, že rozsudok okresného súdu zo dňa 07.04.2006 zrušil v celom rozsahu z dôvodu závažnej procesnej vady súdu prvého stupňa (ust. § 212 ods. 3 O.s.p.), ktorý na pojednávaní dňa 07.04.2006 vyhlásil výrok rozsudku, ktorým bol v celom rozsahu viazaný (ust. § 156 ods. 4 O.s.p.), avšak v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol čiastočne pozmenený výrok, ktorý nekorešpondoval ani s výškou priznaných nárokov uvedených v odôvodnení rozsudku. Vzhľadom na závažnú procesnú vadu súdu prvého stupňa odvolací súd musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 07.04.2006 v celom rozsahu, keďže vyhlásený výrok rozsudku súdu musí byť vždy totožný s výrokom rozsudku v jeho písomnom vyhotovení. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd konanie o odvolaní žalobcu nezastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. V ostatnom odvolací súd odkazuje na bližšie odôvodnenie uznesenia zo dňa 24.11.2006, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 7.4.2006.

Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 07.04.2007 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.11.2007 v časti, v ktorej súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sume 636 794,60 Sk. Vo zvyšnej časti súd prvého stupňa návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol, pričom proti tejto časti zamietajúceho výroku rozsudku žalobca odvolanie nepodal, čo je zrejmé z obsahu a výroku jeho odvolania, v ktorom žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v zaväzujúcom výroku, týkajúcom sa zaplatenia úroku i z omeškania a zrušiť ho v zamietajúcom výroku, avšak týkajúcom sa len zaplatenia zmluvnej pokuty.

V napadnutej časti, týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 576 320,40 Sk s 20%-ným ročným úrokom z omeškania od 01.05.2002 do zaplatenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci nesprávne rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu neplatnosti dodatku č. 1 k zmluve o dielo č. 06/98 a pre nepreukázanie konkrétnej výšky zmluvnej pokuty.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dovolanie. Tvrdí, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a široko z tohto zreteľa nielen napadnutý rozsudok, ale aj rozhodnutie súdu l. stupňa a aj doterajší priebeh konania rozoberá.  

Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 6.2.2008, ako aj rozsudok súdu l. stupňa zo dňa 7.2.2007 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.11.2007, vo veci rozhodol tak, že návrh žalobcu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového a druhostupňového konania, ako aj trovy dovolacieho konania. Trovy právneho zastúpenia vyčíslil sumou 296 728 Sk.

Zákonné ustanovenie, o ktoré prípustnosť tohto svojho dovolania opiera, dovolateľ nekonkretizoval.

Žalobca vo vyjadrení k tomuto dovolaniu navrhol ho odmietnuť. Upozorňuje na skutočnosť, že odvolací súd v napadnutom rozsudku nepripustil dovolanie, ako to predpokladá ust. § 238 ods. 3 O.s.p. a podľa neho nie je prípustné ani podľa iného ustanovenia O.s.p. Uvádza tiež, že žalovaný podal dovolanie aj proti tej časti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorej rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dovolací súd preskúmal dovolanie žalovaného predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti, pretože dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa súd môže podľa § 236 ods. 1 O.s.p. zaoberať, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Pokiaľ ide o rozsudky, ktoré musia byť podľa výslovného ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. právoplatné, konkretizuje O.s.p. prípustnosť dovolania v ust. § 237 a 238.

Keďže dovolateľ neoznačil ustanovenie, o ktoré opiera prípustnosť dovolania a z enunciátu napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že odvolací súd dovolanie proti rozsudku súdu l. stupňa v potvrdzujúcej časti svojho rozsudku podľa § 238 ods. 3 nepripustil, dovolací súd zo záveru jeho podania usúdil, že dovolateľ je presvedčený, aj po zohľadnení odôvodnenia odvolacieho súdu v tomto smere, že Krajský súd v Banskej Bystrici v uznesení zo dňa 7.2.2007 pochybil, keď rozsudok súdu l. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie namiesto toho, aby zastavil konanie o odvolaní žalobcu pre nezaplatenie súdneho poplatku za odvolanie podľa § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. a zrušil len časť rozsudku napadnutého žalovaným a len v tejto časti vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Vychádzajúc z tohto úsudku potom dovolateľ uzavrel, že prvostupňový súd o návrhu žalobcu, ktorým žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty, už právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 7.4.2006 a vzhľadom na prekážku právoplatne rozsúdenej veci už súd o tejto časti návrhu nemal konať.

Z tohto vyjadrenia žalovaného dovolací súd vyvodil, že prípustnosť dovolania opiera o ust. § 237 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tejto istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Podľa mienky dovolateľa uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 7.2.2007 je totiž rozhodnutím vo veci samej nie len rozhodnutím procesným, ako ho výslovne označil odvolací súd v odôvodnení tohto uznesenia a v súlade s týmto odôvodnením sa s touto mienkou žalovaného vysporiadal odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože žalovaný ju uviedol aj ako jeden z dôvodov odvolania.

Na tomto základe dovolací súd dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, odmietol. V časti, ktorou napadol neprávoplatnú časť výroku odvolacieho súdu z dôvodu nesplnenia náležitostí podľa § 236 ods. 1 O.s.p., pretože dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu a v napadnutej právoplatnej časti pre nesplnenie podmienok § 237 písm. d/ O.s.p. stanovujúcej, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd tak, že ju žalobcovi nepriznal, oci sa k dovolaniu žalovaného vyjadril. Dovolací súd nepovažoval stručné vyjadrenie, v ktorom sa obmedzil na krátke odôvodnenie návrhu na odmietnutie dovolania pre nesplnenie náležitostí prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 3 a § 236 ods. 1 O.s.p. za potrebné na účelné uplatňovanie, resp. bránenie jeho práva.  

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. novembra 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.