2 Obdo 19/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. V. I. - A., D., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. E. Š., P., proti žalovanému: A.-Ú., spoločnosť s ručením obmedzeným, Z., IČO: X., právne zastúpený advokátom JUDr. J. Š., M.,
v konaní o zaplatenie 1 664,18 Eur (50 135,09 Sk) s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. októbra 2010, č. k. 2Cob/35/2010-255,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 25. októbra 2010 č. k. 2Cob/35/2010-255 a rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa
17. decembra 2009 č. k. 14Cb/23/2007-219 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Trebišov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Trebišov rozsudkom zo dňa 17. 12. 2009 č. k. 14Cb/23/2007-219
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 50 135,-- Sk spolu s úrokom
z omeškania 0,1% za každý deň omeškania od 03. 02. 2003 do zaplatenia, pričom žalobcu
zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 724,80 Eur. Rozhodol tak na základe
výsledkov vykonaného dokazovania, ktorým mal za preukázané, že žalobca na základe
licenčnej zmluvy zo dňa 02. 01. 1994 nadobudol výhradné právo na skúšanie, prihlasovanie
k registrácii, prihlasovanie k právnej ochrane, množenie a obchodné využívanie osív odrôd
MORSTAR v Slovenskej republike za podmienok uvedených v zmluve. Súd zistil, že
sublicenčná zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 20. 06. 2000, teda v čase
trvania navrhovateľovej exkluzivity. Existencia exkluzívneho licenčného práva žalobcu
na území Slovenskej republiky trvala do 20. 05. 2001. Súd mal za preukázané, že nadobúdateľ
licencie sa zaviazal vyrábať osivá odrôd zastupovanej firme z východzích materiálov
objednaných u poskytovateľa licencie za podmienok uvedených v zmluve. Lehota potrebná
na založenie výroby zimných odrôd osív, vzhľadom na agrotechnické termíny, je druhá
polovica septembra, t. j. september 2002. Počnúc týmto obdobím mohol žalobca uplatniť
svoje právo na zaplatenie prvýkrát a v septembri 2006 uplynula lehota na uplatnenie nároku
z dôvodu premlčania. Nakoľko nárok bol na súde uplatnený až 29. 01. 2007, súd prihliadal
na vznesenú námietku premlčania a žalobcovi premlčané právo nepriznal, a preto žalobu
zamietol. Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 25. 10. 2010 č. k.
2Cob/35/2010-255 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania
účastníkom nepriznal. Konštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav,
vyhodnotil dôkazy, vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že súd prvého stupňa
nepochybil, keď pri rozhodovaní o uplatnenom nároku vychádzal z oficiálneho
agrotechnického termínu na výsev ozimín. O trovách odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže žalovaný trovy
právneho zastúpenia podľa ust. § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslil, preto mu v zmysle ust. § 151
ods. 2 O. s. p. súd ich náhradu nepriznal.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť
odvodzuje z ust. § 237 písm. a/, f/ a g/ O. s. p. v spojení s ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.,
pretože mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pričom sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a súd bol podľa jeho názoru nesprávne obsadený.
Dovolateľ uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa vydal súd, ktorý nie je vecne
príslušný na rozhodovanie o podanom žalobnom návrhu, keďže jeho právnym základom je
hmotný predpis z oblasti šľachtiteľského práva, preto o veci mal rozhodovať súd s agendou
priemyselnoprávnej ochrany. Podľa dovolateľa rozhodol v prvom stupni všeobecný súd
Okresný súd Trebišov a nie osobitný Okresný súd Košice I., došlo tým k porušeniu čl. 48 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.
Dovolanie opiera dovolateľ aj o dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
so záverom, že nepríslušný súd prvého stupňa a aj odvolací súd neobjasnili predmet sporu
v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania a tým odňali žalobcovi možnosť konať
a argumentovať k meritu veci. Dovolateľ má za to, že Okresný súd Trebišov v pôvodnom
rozsudku zo dňa 25. 09. 2008 č. k. 14Cb/23/2007-170 správne vychádzal zo semenárskych
predpisov STN 46 0311 Uznávanie osiva a sadiva. Ak by Okresný súd Trebišov v ostatnom
konaní žalobcovi umožnil, aby sa vyjadril k „neznámym semenárskym predpisom“
ustanovujúcim agrotechnický termín na výsev ozimín iba na druhú polovicu septembra, v tom
prípade by bol žalobca súdu oznámil, že takéto predpisy neexistujú. Dovolateľ preto
zdôraznil, že odňatím práva žalobcu konať pred súdom bolo rozhodnuté v jeho neprospech
pri porušení právnych predpisov súdom prvého stupňa, a to bez vykonania dokazovania
v súvislosti s ustálením druhu právneho predpisu, ktorý sa použil pri rozhodovaní o námietke
premlčania. Obdobného nesprávneho úradného postupu sa dopustil aj odvolací súd
v súvislosti s použitím právneho prepisu výkladu agrotechnického termínu na výsev ozimín.
Podľa dovolateľa odvolací súd pochybil tým, že nepostupoval podľa ust. § 213 ods. 2 O. s. p.
a nevyzval žalobcu na vyjadrenie sa k aplikovanému právnemu predpisu, ktorým postupom
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd mal podľa dovolateľa pochybiť aj
tým, že neaplikoval žiaden z odsekov 3 až 5 ust. § 213 O. s. p., čím súd porušil aj ust. § 3
O. s. p. Dovolateľ má za to, že súdy oboch stupňov pri rozhodovaní o veci samej nepoužitím
príslušného semenárskeho predpisu o termíne výsevu osív ozimín, porušili čl. 144 ods. 1
v spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základné právo
na spravodlivé súdne konanie, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorým porušením je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).
V dovolaní sa ďalej uvádza, že súdy oboch stupňov sa stotožnili so subjektívnym
tvrdením žalovaného ohľadom termínu výsevu a premlčania nároku žalobcu bez preukázania
správnosti tvrdení podľa ust. § 120 ods. 1 O. s. p., čím sa oba súdy dopustili nesprávneho
úradného postupu a aj v tomto smere vec nesprávne právne posúdili. Za právne významnú
skutočnosť v otázke premlčania nároku žalobcu považuje dovolateľ obsah čl. V ods. 3 zmluvy
č. 40/2000 z 20. 06. 2000 v znení dodatku č. 1 zo 07. 03. 2001, podľa ktorého čl. mal
žalovaný splniť voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť za rok 2002 najneskôr
do 15. 01. 2003. Po doručení oznámenia by následne žalobca vyhotovil faktúru dňa
18. 01. 2003 s dobou splatnosti 14 dní, ktorá splatnosť by uplynula dňa 02. 02. 2003
a prípadné omeškanie by nastalo dňa 03. 02. 2003. Začiatok plynutia premlčacej doby
v danom prípade je preto podľa dovolateľa deň 03. 02. 2003 a premlčanie by nastalo dňa
03. 02. 2007. Keďže žaloba bola podaná 29. 01. 2007, súdne sa konanie začalo ešte
pred uplynutím premlčacej doby, z ktorého dôvodu je námietka premlčania nároku, vznesená
žalovaným, právne irelevantná. Uvedené počítanie času je v prejednávanej veci podľa
dovolateľa právne významné iba za podmienky, že žalovaný voči žalobcovi splnil svoju
zmluvnú a zákonnú oznamovaciu povinnosť. Žalovaný však túto svoju povinnosť nesplnil,
a preto je premlčanie potrebné počítať z iných časových aspektov. V tejto súvislosti
poukazuje dovolateľ na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20. 10. 2009 č. k.
14Cb/93/2007-135, ktorý súd sa v obdobnej veci podrobne zaoberá aj premlčaním
s prihliadnutím na čl. 6.1 STN 46 0311. Podľa uvedeného článku výrobca osiva požiada
o uznanie osiva najneskôr do 18 mesiacov po zbere osiva. Množiteľské porasty boli
v žalovanej veci založené v jeseni 2001 a osivá z nich boli zberané v lete 2002 (júl alebo
august). Žalovaný preto mohol požiadať o uznanie týchto osív Ústredný kontrolný a skúšobný
ústav poľnohospodársky v Bratislave do januára alebo februára 2004 (v lehote 18 mesiacov),
ktorá skutočnosť je podľa dovolateľa (žalobcu) právne relevantná pre plynutie 10-ročnej
premlčacej lehoty. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd neprihliadali na to, že 4-ročnú
premlčaciu dobu (subjektívnu lehotu) nemožno spájať s časom skutočného predaja osív.
Žalovaný preto zavinil, že žalobca nemohol riadne a včas uplatniť svoje právo na súde,
a preto v príčinnej súvislosti s porušovaním zmluvných záväzkov žalovaného, nemôže byť
žaloba zamietnutá pre námietku premlčania, ktoré premlčanie podľa dovolateľa ani nenastalo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa ust. § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil rozsudok Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 25. 10. 2010 č. k. 2Cob/35/2010-255 a aby vec vrátil tomuto súdu
na ďalšie konanie, alebo aby dovolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobnému návrhu
vyhovie. Dovolateľ v podanom dovolaní podal aj návrh na odklad vykonateľnosti Okresného
súdu Trebišov zo dňa 17. 12. 2009 č. k. 14Cb/23/2007-219.
Žalovaný sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O. s. p.) po zistení,
že podmienky na podanie dovolania boli splnené (včasnosť, prípustnosť), dovolanie prejednal
bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle
dôvodov uvedených v dovolaní, preskúmal aj konanie, ktoré tomuto predchádzalo a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie
proti nemu prípustné, ak je napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo
rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.) alebo potvrdzujúci
rozsudok, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku
vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného
významu (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti
dovolania podľa týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku,
odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci doposiaľ
nerozhodoval, a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
Vzhľadom na obsah dovolania, ale tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p.,
zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv
začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo
začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Dovolateľ procesnú vadu
konania v zmysle § 237 písm. b/ až e/ O. s. p. netvrdil a žiadna z týchto vád nevyšla
v dovolacom konaní najavo.
K námietke dovolateľa, že súd prvého stupňa rozhodoval vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov (§ 237 písm. a/ O. s. p.), ak rozhodol v prvom stupni všeobecný súd
Okresný súd Trebišov a nie osobitný Okresný súd Košice I, dovolací uvádza, že prípustnosť
dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je daná len vtedy, ak súd rozhodol vo veci,
o ktorej mal inak rozhodnúť iný orgán. Právomoc súdu upravuje § 7 O. s. p. a § 8 O. s. p.
Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. súdy v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných,
obchodných vzťahov a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov
súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie
účastníkov. Veci sem zaradené prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne, ak to
ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec vymedzený
uvedeným súborom vzťahov, súdy prejednávajú aj rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už,
na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, a to len vtedy, ak
to stanovuje zákon (§ 7 ods. 2 O. s. p.).
Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá
má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť
a vec prípadne postúpiť inému orgánu.
Otázky v konaniach vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva
patria do okruhu vzťahov, ktoré sú oprávnené riešiť súdy, a preto prejednávanie
a rozhodovanie týchto sporov patrí do právomoci súdu (§ 7 ods. 1 O. s. p.).
Predmetom sporu je ochrana práv k predmetom priemyselného vlastníctva. Podľa ust.
§ 11 ods. 1 písm. c/ zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej
republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, na konanie vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva podľa
osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže, je príslušný Okresný súd Košice I.
pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove. Sídlo žalovaného v čase
začatia konania bolo v obvode Krajského súdu v Košiciach. Na základe uvedeného mal
žalobný návrh prejednávať a rozhodnúť osobitný súd Okresný súd Košice I., a nie všeobecný
súd Okresný súd Trebišov. Tým, že v prejednávanej veci konal vecne nepríslušný súd prvého
stupňa (Okresný súd Trebišov), takýmto nesprávnym postupom došlo k procesnej vade
konania v zmysle ust. § 237 písm. g/ O. s. p.
Podľa § 237 písm. g/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol senát nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 283/09 vyslovil, že iba taký
sudca určený podľa rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne a miestne príslušného súdu
ustanoveného zákonom, je zákonným sudcom v zmysle čl. 48 ods. l ústavy, resp. nezávislým
a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. l prvej vety dohovoru.
Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky súd treba považovať za „nesprávne
obsadený“ aj vtedy, ak nekoná zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (nález č. k.
II. ÚS 136/08).
Vychádzajúc z uvedeného a skutočnosti, že v prvostupňovom konaní rozhodoval
nezákonný sudca, teda súd bol nesprávne obsadený, je aj konanie odvolacieho súdu zaťažené
procesnou vadou v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p.
Táto procesná vada je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí napadnuté
rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie postihnuté takouto procesnou vadou nie je možné
považovať za správne.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
zrušil podľa § 243b O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
(§ 243d ods. l O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. mája 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová