2Obdo/18/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Lukáš Kočnar-PRO-FACTOR, s miestom podnikania Františkánska 4, 917 01 Trnava, IČO: 34 792 937, zastúpeného Mgr. Matejom Haršánym, advokátom, so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému 1/ DANO s.r.o., so sídlom Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 177 725, zastúpenému Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 059 37 Štôla 44, IČO: 47 234 237, za ktorú koná Mgr. Roman Vaško ako konateľ a advokát, žalovanému 2/ K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., zastúpenému Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 059 37 Štôla 44, IČO: 47 234 237, za ktorú koná Mgr. Roman Vaško ako konateľ a advokát, o zaplatenie 586,59 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad, pod sp. zn. 18Cb/25/2010, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. apríla 2014, č. k. 4Cob/57/2013 - 150, takto

rozhodol:

I. Dovolanie žalovaných 1/ a 2/ o d m i e t a.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Poprad rozsudkom zo dňa 11. marca 2013, č. k. 18Cb/25/2010 - 118 zaviazal žalovaného 1/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi 110,40 Eur s 9,25 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa 14.04.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobu okresný súd zamietol aj vo vzťahu k žalovanému 2/ s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ trovy konania vo výške 158,92 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ Popradská advokátska kancelária, s.r.o., pôvodne so sídlom Murgašova 6, Poprad, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný 1/ uzavrel so žalobcom dňa 20.11.2008 Zmluvu o prevedení plošnej inzercie (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej žalobca zhotovil plošnú inzerciu na reklamné plagáty a mal zaistiť po dohodnutú dobu vylepovanie týchto plagátov na reklamných miestach. Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka, pričom žalovaný1/ mal uhradiť dohodnutú cenu vo výške 586,59 Eur. Žalobca až na požiadavky žalovaného 1/ uverejnil výlepné miesta, v dôsledku čoho žalovaný 1/ od Zmluvy listom zo dňa 06.07.2009 odstúpil. Žalovaný 1/ si neuplatnil vady, reklamáciu a pre prípad omeškania nebola dohodnutá ani výška úrokov z omeškania. 3. Odstúpenie od Zmluvy považoval súd prvej inštancie za platné a účinné ku dňu 08.07.2009. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi vznikol v zmysle článku II. Zmluvy nárok na zaplatenie sumy vo výške 110,40 Eur za obdobie od prvého vylepenia - 01.05.2009 do 08.07.2009. Z dôvodu platného odstúpenia od Zmluvy v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako neoprávnenú. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ ako fyzická osoba uskutočnil, resp. učinil vyhlásenie, ktorým by došlo k zabezpečeniu záväzku ručiteľom, súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu zamietol. 4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nakoľko žalovaný 1/ nezaplatil riadne a včas, dostal sa od 14.03.2009 do omeškania. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj keď sa jedná o vzťah medzi podnikateľmi úroky z omeškania vo výške 0,1 % denne predstavujúce ročne 36,5 % boli v rozpore s ust. § 265 Obchodného zákonníka, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení zmien a doplnení a v prevyšujúcej časti ohľadne výšky a doby úrokov z omeškania žalobu zamietol. 5. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozsudkom zo dňa 22. apríla 2014, č. k. 4Cob/57/2013 - 150, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 586,59 eur s 0,1 % úrokom z omeškania ročne od 14.04.2009 do zaplatenia s tým, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania na zaplatených súdnych poplatkoch 70,- Eur a na trovách právneho zastúpenia 534,28 Eur k rukám zástupcu žalobcu N., a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 6. Odvolací súd po preskúmaní súdneho spisu dospel k záveru, že v rámci Zmluvy a Všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie došlo medzi zmluvnými stranami k dohode o vylúčení možnosti žalovaných odstúpiť od Zmluvy. Z toho vyplýva, že námietka žalovaných o neplatnosti tej časti Zmluvy, ktorá im znemožňovala odstúpenie od Zmluvy v zmysle ust. § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka podľa názoru odvolacieho súdu nie je relevantná. Uvedené zmluvné dojednanie neodporuje ust. § 344 Obchodného zákonníka, nakoľko je tu zmluvná voľnosť a účastníci zmluvného vzťahu (žalobca a žalovaní) si na základe nej vylúčili možnosť odstúpenia od Zmluvy. Na základe uvedeného nepovažoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v otázke platného odstúpenia od Zmluvy za súladné s Obchodným zákonníkom, ani so Zmluvou. Odvolací súd skonštatoval, že nakoľko žalovaný 1/ nemohol odstúpiť od Zmluvy, zmluvný vzťah účastníkov ďalej trval po dobu jedného roka ako bolo uvedené v Zmluve, a preto bol žalovaný 1/ povinný zaplatiť celú cenu 17.671,50 Sk (586,59 Eur) v zmysle Zmluvy. 7. S úpravou výšky úrokov z omeškania súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožnil. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že úrok z omeškania dohodnutý zmluvnými stranami ešte nie je na hranici úžery a určitým spôsobom sa blíži k hranici úročných sadzieb bánk v najvyššej miere pri krátkodobých úveroch. Preto odvolací súd bol toho názoru, že dojednanie úrokovej sadzby 0,1 % denne nie je neprimeraným úrokom z hľadiska tohto obchodného prípadu. 8. Ručiteľský záväzok žalovaného 2/ vyplýva z bodu VIII. pod názvom Riešenie sporov Zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu založeného na znení predmetného bodu Zmluvy a s prihliadnutím na ust. § 303 Obchodného zákonníka Jozef Švirloch ako konateľ žalovaného 1/ podpisom Zmluvy vstúpil do povinnosti ručiteľského záväzku za inzeranta, teda žalovaného 1/. Nakoľko nedošlo k zaplateniu ceny za inzerciu, nezanikol ani záväzok, ktorý ručenie zabezpečuje, to znamená, že ručiteľský záväzok trvá až do momentu, kým tento záväzok nebude zaplatený. 9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalovaní 1/ a 2/ (ďalej aj ako „dovolatelia") dovolanie, ktoré odôvodnili tým, že v konaní došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Dovolatelia spoločne namietali, že ich odvolací súd rozsudkom zaviazal spoločne a nerozdielne napriek tomu, že medzi nimi nie je vzťah pasívnej solidarity podľa ust. § 511 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s ručiteľským záväzkom žalovaného 2/ uviedli, že prejav vôle žalovaného 1/ na Zmluve je tvorený pečiatkou žalovaného 1/ a podpisom pána Mariána Mihoka, ktorý nebol konateľom žalovaného 1/. Z tejto skutočnosti podľa názoru dovolateľov vyplýva, že prejav vôle žalovaného 2/, ktorým by vyjadril súhlas s ručením na uvedenej Zmluve chýba. Písomným prejavom vôle fyzickej osoby je jej podpis, rovnako tak v prípade prevzatia ručiteľského záväzku.

10. Ohľadom vzdania sa práva na odstúpenie od Zmluvy dovolatelia zdôraznili, že takýmto zmluvným dojednaním došlo k vzdaniu sa práv, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti v zmysle ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto je takáto dohoda neplatná. Dovolatelia sú toho názoru, že plošnú inzerciu riadne nevykonal ani na tých 22 miestach, ktoré oznámil žalovanému 2/, čo je potvrdené protokolmi o kontrole plošnej inzercie. Z uvedeného dôvodu potom bol žalovaný 1/ podľa ust. § 325 Obchodného zákonníka oprávnený odoprieť žalobcovi plniť cenu plošnej inzercie, keďže žalobca nesplnil svoju povinnosť vykonať plošnú inzerciu v súlade so Zmluvou. Dovolatelia skonštatovali, že žalobca sa domáha zaplatenia ceny za inzerciu, ktorú nevykonal, pričom na jej vykonaní žalovaný 1/ už ani nemá záujem, keďže uplynula doba, na ktorú Zmluva bola dohodnutá. 11. K dovolaniu žalovaných sa žalobca vyjadril s tým, že sa stotožňuje s rozhodnutím odvolacieho súdu. Žalobca skonštatoval, že odvolací súd vo veci úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odstúpenie od Zmluvy považuje žalobca vzhľadom na znenie Zmluvy a Všeobecných podmienok prevádzania plošnej inzercie za neplatné. Na argumentáciu žalovaných žalobca uviedol, že svojim konaním neporušil povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. K nevylepovaniu plagátov v obchodnom centre MAX Poprad žalobca zdôraznil, že z vykonaného dokazovania, ako aj z výpovedí svedka p. N. E. bolo zrejmé, že ako výlepné miesto nebolo priamo dohodnuté obchodné centrum Max Poprad, avšak po doručení výslovnej požiadavky žalovaného 1/ zabezpečil žalobca aj vylepenie plagátov v priestoroch OC Max v Poprade. K namietanému vzniku ručiteľského záväzku žalovaného 2/ žalobca zdôraznil, že s ustanoveniami Zmluvy sa žalovaný 2/ v rámci rokovaní o uzavretí Zmluvy oboznámil a svojim podpisom prejavil vôľu v navrhnutom znení (teda aj s ručiteľským vyhlásením) Zmluvu podpísať. 12. Za vznik nároku na zaplatenie dohodnutej ceny žalobca považuje okamih odovzdania plagátov s inzerciou kultúrnej organizácii CINEMAX, a.s. Bratislava, IČO: 36 612 367, pričom v tejto súvislosti predložil žalobca potvrdenie o hmotnej zodpovednosti spoločnosti KASICO a.s. zo dňa 02.02.2009, ktorá zabezpečovala vylepenie a dotlač programu na plagáty. Pre doplnenie žalobca poznamenal, že predložil súdu prehlásenie spoločnosti CINEMX, a.s. zo dňa 04.03.2013, v ktorom spoločnosť prehlasuje že uvedené bianko plagáty jej boli zo strany žalobcu doručené, čím bola splnená podmienka vzniku nároku na zmluvnú odmenu a teda aj jej splatnosti. 13. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podali včas žalovaní, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaných je potrebné odmietnuť, pretože neboli splnené podmienky na jeho prejednanie. 14. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. 07. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2015 (ďalej len „O. s. p."), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval podľa ustanovenia § 236, § 237 a § 238 O. s. p. 15. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (ust. § 236 ods. 1 O. s. p.). 16. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ust. § 237 až ust. 239 O. s. p. 17. Z dôvodov uvedených v ust. § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (ust. § 242 ods.1 O. s. p.). V prípade, že dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a ust. § 239 O. s. p. prípustné. Žalovaní procesné vady konania v zmysle § 237 O. s. p. netvrdili a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 18. Prípustnosť dovolania proti rozsudku zákon vymedzuje v ust. § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p.Naopak dovolanie proti rozsudku nie je prípustné z dôvodov uvedených v ods. 4 a ods. 5 tohto ustanovenia. 19. Podľa ust. § 238 ods. 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. 20. Konanie v obchodnej veci o peňažné plnenie začalo na súde prvej inštancie dňa 18.12.2009. Výšku minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvoinštančnom súde, upravoval zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon"). V zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa ust. § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. 21. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 422/2008 Z. z. bola s účinnosťou od 01.01.2009 stanovená minimálna mzda vo 295,50 Eur. Desaťnásobok tejto mzdy predstavuje sumu vo výške 2 955,- Eur. Predmet dovolacieho konania tvorí suma vo výške 586,59 Eur, ktorá suma neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Z tohto dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovaných nie je podľa ust. § 238 ods. 5 O. s. p. procesne prípustné. 22. Dovolatelia ako dovolací dôvod uplatnili ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. t. j., že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval. Posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, by tak prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. 23. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalovaných proti rozsudku odvolacieho súdu podľa ust. § 447 písm. e/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 24. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.). 25. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.