Najvyšší súd
2 Obdo 18/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa F. - K., s. r. o., J., IČO: X., zastúpeného JUDr. I. Ď., advokátkou, K., proti odporcovi J. L. - A., H., IČO: X. zastúpenému JUDr. V. L., advokátom, R., o zaplatenie 3 372,03 Eur (101 585,80 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 10Cb/50/2008,
na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. decembra
2011, č. k. 2Cob/64/2011-252, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
6. decembra 2011, č. k. 2Cob/64/2011-252 a rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa
10. decembra 2010, č. k. 10Cb/50/2008-236 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 10. 12. 2010, č. k. 10Cb/50/2008-236 návrh
navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia
advokátom vo výške 976,73 Eur, ako aj trovy konania vo výške 318,-- Eur na účet Okresného
súdu Malacky, vedený v Štátnej pokladnici, podľa príkazu na úhradu, za vyhotovenie
znaleckých posudkov, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa
20. 07. 2001, domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
101 585,80 Sk s príslušenstvom, titulom náhrady škody za neodbornú opravu motorového
vozidla Citroen Jumper 2,5 TD EČ: X., vykonanú v decembri roku 2000. Súd prvého stupňa
sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutiami
a vyjadreniami, obsiahnutými v spise, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa
22. 09. 2010, stanoviskami znalcov Ing. S., Ing. B., Ing. F. a zistil, že navrhovateľ dňa
11. 11. 2000 odovzdal odporcovi na opravu motorové vozidlo, pričom opravu vozidla
vykonal v decembri 2000. Oprava motorového vozidla bola v sume 60 000,50 Sk. Po uplynutí
troch týždňov, konkrétne 15. 01. 2001 došlo na uvedenom motorovom vozidle k poruche
motora. Túto skutočnosť navrhovateľ najskôr telefonicky a s odstupom niekoľkých dní i
písomne oznámil odporcovi a vyzval ho, aby vykonal opravu na motore. Odporca na výzvu
nereagoval, a preto bol navrhovateľ nútený dať opraviť predmetné motorové vozidlo do
autorizovaného servisu X. v M., nakoľko nevyhnutne vozidlo k svojej podnikateľskej činnosti
potreboval. Pri rozoberaní motorového vozidla bol prítomný aj súdny znalec Ing. F., ktorý
vypracoval aj znalecký posudok č. X./2001 na posúdenie príčin vzniku poruchy motora, v
nadväznosti na jeho predchádzajúcu opravu. Tento znalecký posudok si dal vypracovať
navrhovateľ z vlastnej iniciatívy. V závere znaleckého posudku Ing. F. vyslovil názor, že
poškodenie vačkového hriadeľa a telesa jeho skrine boli v jednoznačnom príčinnom súvise s
vykonaním opravy motora dňa 05. 12. 2000 odporcom, a to najmä z hľadiska technológie
montáže a nastavení najmä napínacej kladky rozvodového remeňa. Ďalej bolo zistené pri
rozoberaní a oprave motora v tomto autorizovanom servise, že odporca vyúčtoval výmenu
tesnenia 00000209R3 za 3 016,-- Sk a 0000457010 za 1 508,-- Sk, ktoré však
v skutočnosti vymenené nebolo. Na základe vyššie uvedeného mal navrhovateľ za to, že
odporca mu svojím konaním, t. j. neodborne a nekvalitne vykonanou opravou motora
na predmetnom motorovom vozidle, spôsobil škodu vo výške 101 585,-- Sk, pozostávajúcu
z 1 ks tesnenie 00000209R3 v sume 3 016,-- Sk, 1 ks tesnenie 0000457010 v sume 1 508,--
Sk, 1 ks vačka v sume 21 800,-- Sk, 1 ks skriňa v sume 7 000,-- Sk, 1 ks váhadla v sume
1 654,-- Sk, 1 ks F.č. x. oprava v sume 7 760,60 Sk, vypracovanie znaleckého posudku v
sume 3 200,-- Sk, ušlý zisk z dôvodu nemožnosti používania vozidla v sume 35 000,-- Sk,
splátka leasingu v sume 20 547,20 Sk. Preto navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na
náhradu škody v sume 101 585,80 Sk s 12% úrokom z omeškania od 02. 06. 2001
do zaplatenia, náhradu súdneho poplatku v sume 5 075,-- Sk a náhradu nákladov právneho
zastúpenia navrhovateľa advokátom (komerčným právnikom).
Súd prvého stupňa mal za to, že si navrhovateľ svoju dôkaznú povinnosť splnil, teda
navrhol a označil všetky dôkazy, ktoré by mohli potvrdiť jeho nárok v predmetnom konaní.
Zdôraznil však, že splnenie dôkaznej povinnosti neznamená vždy unesenie dôkazného
bremena. Zmyslom dôkazného bremena je teda zabezpečenie reálneho uplatnenia základného
práva na súdnu ochranu, ktorú súd v predmetnom konaní naplnil. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že vykonal dôkazy navrhnuté procesnými stranami, dôkazy zhodnotil v zmysle zásad
hodnotenia dôkazov, rovnosti strán a konštatoval, že pod ťarchou dôkazného bremena
nemožno jednoznačne preukázať osobitnú zodpovednosť za škodu zo strany odporcu,
nakoľko nebol preukázaný protiprávny úkon zo strany odporcu, ktorý by mal za následok
spôsobenie škody na predmetnom motorovom vozidle v čase vykonania opravy v novembri
roku 2000. Súd prvého stupňa súčasne poukázal na prípady osobitnej zodpovednosti za škodu,
spôsobenej na veci, ktorá je od iného prevzatá za účelom vykonania určitej práce na veci. Ide
o objektívnu zodpovednosť, teda je podstatné, aby prišlo k prevzatiu veci a táto vec bola
poškodená, v čase kedy vznikla povinnosť vec opatrovať. Medzi procesnými stranami prišlo
k záväzkovému vzťahu, no porušenie povinností vyplývajúcich zo vzťahu v konaní nebolo
preukázané.
Súd prvého stupňa poukázal na znalecké posudky, vypracované v predmetnom konaní,
ako aj jednotlivé výpovede znalcov, z ktorých bez pochybností nevyplýva, že zo strany
odporcu prišlo k pochybeniu pri plnení povinností vyplývajúcich zo vzniknutého
záväzkového vzťahu. Nebola jednoznačne preukázaná príčina, teda dôvod lomu vačkového
hriadeľa motorového vozidla. Bez preukázania tejto skutočnosti súd prvého stupňa nemohol
konštatovať porušenie povinnosti zo strany odporcu. Súd prvého stupňa súčasne poukázal, že
účelom dokazovania je poznanie skutočností z minulosti tak, aby naše poznanie bolo jej
správnym odrazom a prispelo k spravodlivému rozhodnutiu vo veci. Nakoľko skutočnosti,
preukazujúce nárok navrhovateľa, neboli v konaní dostatočne preukázané vykonaným
dokazovaním a navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh navrhovateľa v celom
rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania je odôvodnený poukazom na ust. § 142 O. s. p.
Na odvolanie navrhovateľa, odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa plne stotožňuje s vyhodnotením
skutkového stavu súdom prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením veci. Pokiaľ
navrhovateľ obhajuje svoj nárok, uplatnený na súde, je podľa odvolacieho súdu povinný
jednoznačným a nesporným spôsobom svoje tvrdenia preukázať. Súd prvého stupňa sa podľa
odvolacieho súdu vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa a dôkazy vyhodnotil
v súlade s ust. § 132 O. s. p., t. j. každý dôkaz jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti. Súd
prvého stupňa zároveň postupoval podľa ust. § 226 O. s. p. a v zmysle intencií zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu, právnym názorom ktorého je viazaný, vo veci doplnil
dokazovanie. Na základe takto vykonaného a doplneného dokazovania dospel k záveru, že
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré na ňom spočívalo, pričom odvolací súd
prisvedčil vyjadreniu odporcu, že v súčasnej dobe už ani nie je možné doplniť dokazovanie
posúdením rozsahu poškodenia spornej súčiastky, pretože táto už nie je k dispozícii. Odvolací
súd zdôraznil, že z dôvodu spochybnenia záverov znalca Ing. F., súd prvého stupňa
vo veci nariadil ďalšie dokazovanie a pristúpil aj ku konfrontácii ich záverov výsluchom.
S poukazom na ust. § 219 ods. 1, ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ust. § 151 O. s. p. tak, že odporcovi trovy konania
nepriznal, pretože tieto neboli v zákonom stanovenej lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku
vyčíslené.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie v zákonnej lehote,
ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolateľ má za to, že rozhodnutia súdov vychádzajú iba z posúdenia výsledkov znaleckého
dokazovania znalcov Ing. S. a Ing. B.. Navrhovateľ sa nestotožňuje so záverom, že neuniesol
v konaní dôkazné bremeno a zdôraznil, že znalec Ing. F. bol prítomný pri rozoberaní
motorového vozidla, zhotovil fotodokumentáciu, na základe ktorej boli vyhotovené aj ostatné
znalecké posudky. Podľa dovolateľa posudok Ing. F. jednoznačne preukazuje oprávnenosť
jeho nároku a skutočnosť, že konaním odporcu došlo ku škode, ktorá navrhovateľovi vznikla
a ďalšie dva posudky nemôžu prevážiť prvý posudok. Dovolateľ poukázal na to, že aj znalci
Ing. S. a Ing. B. uviedli, že nemohli objektívne posúdiť príčinnú súvislosť konania odporcu
so vzniknutou poruchou. Z uvedeného dôvodu považuje posudky Ing. S. a Ing. B.
za nedostatočné, nakoľko neriešia zadané úlohy, teda základnú otázku, či medzi opravou
vykonanou odporcom a poruchou je príčinná súvislosť. Podľa navrhovateľa podkladom
na vyhotovenie predmetných posudkov bol iba spisový materiál a títo znalci iba konštatovali,
že porucha nevznikla v príčinnej súvislosti s vykonanou opravou, pričom neuviedli, akým
spôsobom dospeli k predmetnému záveru. Navrhovateľ dodal, že súdy pri rozhodovaní
nevzali do úvahy znalecký posudok Ing. F., pričom pri konfrontácii znalcov sa uviedlo, že
Ing. S. „sa nevie vyjadriť k druhej oprave, nakoľko pri nej nebol.“ Tento znalec zároveň
uviedol, že predmetnú súčiastku v rukách nedržal, a preto k nej nemôže dať náležité
vysvetlenie. Ing. B. na pojednávaní uviedol, že znalecký posudok dostal vypracovať po
piatich rokoch poškodenia poruchy motora a pri spracovaní posudku taktiež nemal
k dispozícii poškodenú súčiastku. Vo vyjadrení zo dňa 10. 03. 2006 Ing. B. podľa dovolateľa
uviedol, že „skutočnosti uvádzané vo vyjadrení mohol v danom prípade objektívne posúdiť
kolega znalec Ing. F., ktorý podľa jeho vyjadrenia v januári 2001 bol osobne pri demontáži
motora.“ Preto má dovolateľ za to, že smerodajným dôkazom, na základe ktorého mali súdy
rozhodovať, bol znalecký posudok Ing. F., na základe čoho súdy nesprávne vyhodnotili
predložené dôkazy, keď nezobrali do úvahy výsledky tohto znaleckého dokazovania a tým
dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Dovolateľ tvrdí, že týmto dôkazom sa súdy
v rozhodnutiach vôbec nezaoberali, nevyhodnotili ho a nezaujali k nemu stanovisko
a nevysvetlili, prečo ho nepovažujú za relevantný. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 01. 2010, sp. zn. 1M Obdo V 11/2008.
Ďalej uviedol, že postupom súdov došlo aj k porušeniu jeho subjektívnych práv,
nakoľko sa nepostupovalo podľa ust. § 132 O. s. p., keď pri rozhodovaní súdy nevzali
do úvahy výsledky všetkých znaleckých posudkov v ich vzájomnej súvislosti a skutkové
zistenie vyvodili iba zo znaleckých posudkov Ing. B. a Ing. S. Pritom výsledky znaleckého
posudku Ing. F. súdy nevzali do úvahy a o takto zistený skutkový stav opreli svoje závery.
V tejto súvislosti dovolateľ odkázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
04. 11. 2010, sp. zn. I. ÚS 186/08.
Dovolateľ poukázal aj na nedostatky odôvodnenia rozhodnutí súdov. V odôvodnení
rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa dovolateľa absentuje, z ktorých dôkazov súd
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Tento súd svoje konštatovania
neodôvodnil a neuviedol, prečo pri rozhodovaní prihliadol iba na znalecké posudky
a výpovede znalcov Ing. B. a Ing. S.. Neodôvodnil, prečo neprihliadol na znalecký posudok
Ing. F. a neuviedol ani to, ako bol tento dôkaz vyhodnotený a prečo považuje súd prvého
stupňa skutočnosti, preukazujúce nárok navrhovateľa za nedostatočne preukázané. Dovolateľ
je toho názoru, že pokiaľ rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahovalo vyhodnotenie
všetkých dôkazov, predložených v konaní, tak mal odvolací súd takéto rozhodnutie doplniť.
Odvolací súd však v napadnutom rozhodnutí iba konštatoval, že sa plne stotožňuje
s vyhodnotením skutkového stavu súdom prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením
veci. Ďalej uviedol, že z dôvodu spochybnenia záverov znalca Ing. F., súd prvého stupňa
vo veci nariadil ďalšie dokazovanie a pristúpil aj ku konfrontácii ich záverov výsluchom.
Súdy podľa dovolateľa však neuviedli, ako bola táto konfrontácia vyhodnotená a ako bol
vyhodnotený znalecký posudok Ing. F. Preto považuje rozhodnutia súdov za nedostatočne
odôvodnené a za nepreskúmateľné, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. s prihliadnutím aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 10. 02. 2009, sp. zn. 6 Sžo 65/2008.
Na základe uvedeného navrhuje napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolateľ podľa ust.
§ 243 O. s. p. zároveň navrhol, aby dovolací súd rozhodol aj o odložení vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia.
Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, že z hľadiska jeho prípustnosti
boli splnené zákonné podmienky.
Predmetom sporu je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3 372,03 Eur
s príslušenstvom ako náhrady škody z dôvodu neodbornej opravy motorového vozidla
odporcom. Odvolací súd zamietajúci rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.
§ 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti
podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, že dovolací súd zistí, že rozhodnutie odvolacieho
súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,
vysloveného v tejto veci a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť
dovolania nevyslovil.
Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania
podľa ust. § 237 O. s. p.
Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia navrhovateľa, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie možnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môže ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Dovolateľ vidí odňatie možnosti konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
v tom, že súdy nepostupovali podľa ust. § 132 O. s. p., keď pri rozhodovaní nevzali do úvahy
výsledky všetkých znaleckých posudkov v ich vzájomnej súvislosti a skutkové zistenie
vyvodili iba zo znaleckých posudkov Ing. B. a Ing. S.. Na znalecký posudok Ing. F. súd
prvého stupňa neprihliadol a neuviedol ani to, ako bol tento dôkaz vyhodnotený a prečo
považuje skutočnosti, preukazujúce nárok navrhovateľa za nedostatočne preukázané.
Namietal tiež, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa absentuje, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie
je zrejmé, prečo pri rozhodovaní prihliadol iba na znalecké posudky a výpovede znalcov Ing.
B. a Ing. S. a prečo neprihliadol na znalecký posudok Ing. F. Pokiaľ rozhodnutie súdu prvého
stupňa neobsahovalo vyhodnotenie všetkých dôkazov, predložených v konaní, tak mal
odvolací súd takéto rozhodnutie doplniť.
Úlohou súdu v predmetnom konaní je zistiť, čo bolo príčinou poruchy motorového
vozidla navrhovateľa, vzniknutej 15. 01. 2001 a následne ustáliť, či táto skutočnosť vznikla
porušením právnej povinnosti odporcu, a či vzniknutá škoda (cena opravy motorového
vozidla) je v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu.
Posúdenie technického stavu vozidla je odbornou otázkou, na ktorú treba podľa § 127
O. s. p. ustanoviť znalca. V konaní však súd bez povšimnutia nemôže nechať ani taký
posudok, ktorý si účastník zadovážil sám, ešte pred začatím súdneho konania. Takto
zadovážený posudok síce nemá povahu znaleckého posudku podľa ustanovenia § 127 O. s. p.,
ale má povahu listinného dôkazu v zmysle ustanovenia § 129 O. s. p. Ak závery znaleckého
posudku, vypracovaného v zmysle § 127 O. s. p., sú v rozpore o tej istej otázke s výsledkami
ostatných dôkazov, teda aj dôkazu znaleckého posudku, predloženého do spisu v zmysle
ustanovenia § 129 O. s. p., súd ich musí hodnotiť v tom zmysle, ktorý a z akých dôvodov
vezme za podklad rozhodnutia.
Znalecký posudok doplnený výsluchom znalca je vierohodný, ak odôvodnenie je
v súlade so všeobecnými skúsenosťami a poznatkami, je logické a pri jeho vyhotovení znalec
prihliadol ku všetkému, čo mu bolo k posúdeniu predložené.
Podľa judikatúry ústavného súdu nezávislosť rozhodovania súdov sa uskutočňuje
v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec
predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto
princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným v ustanovení § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.
Procesným právom účastníka je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. znamená tiež
právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a jeho porušením sa
účastníkovi odníma možnosť náležite skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru
ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať každý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia
musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty, prednesené
stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové
okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz
Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994).
Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30).
Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení
skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.
Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd, ako aj súd
prvého stupňa z uvedených zásad súdneho prieskumu dôsledne nevychádzali, čím sa stali ich
rozhodnutia nepreskúmateľnými pre nedostatok dôvodov. Záver súdov nie je správny
a spravodlivý vo vzťahu k navrhovateľovi a v danom prípade nie je v súlade ani so zákonnou
a ústavnou právnou úpravou, pretože vôbec nereagovali na námietku navrhovateľa, uvádzanú
počas celého konania, ostatne v odvolaní, že znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. M.
F. je hodnoverný, nakoľko tento bol prítomný pri demontáži vozidla, keď sa vykonávala jeho
oprava v januári 2001 a naopak posudky znalcov Ing. J. B. a Ing. A. S. boli vypracované bez
priamej prítomnosti, len na základe písomných podkladov. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé, prečo znalecké posudky znalcov Ing. J. B. a Ing. A. S. boli vzaté za podklad
rozhodnutia. V rozhodnutí preto absentuje vysvetlenie, akými úvahami sa súdy pri hodnotení
dôkazov riadili, prečo nevzali do úvahy znalecký posudok, predložený navrhovateľom.
Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto nie je tiež presvedčivé.
Uvedený vadný procesný postup odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ktorý napĺňa
ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p., je dôvodom, pre ktorý najvyšší súd musí napadnuté
rozhodnutia zrušiť a podľa § 243b ods. 3 O. s. p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Nahliadnutím do Živnostenského registra Slovenskej republiky dovolací súd tiež zistil,
že žalovaný ako podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 31. 01. 2011. Strata
podnikateľského oprávnenia nemá vplyv na spôsobilosť fyzickej osoby mať práva
a povinnosti a na osud jej záväzkov, z ktorého dôvodu je potrebné, aby v novom konaní
vo veci súd konal proti žalovanému, ako fyzickej osobe.
O náhrade trov dovolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci (§ 243b ods. 5 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. augusta 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová