Najvyšší súd  

2 Obdo 18/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. s. r. o., Č., IČO: X., proti žalovanému J. R. A., miesto podnikania S. IČO: X., právne zastúpený JUDr. M. M.,

advokátom, N., v konaní   o zaplatenie 1 820,-- Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. januára 2010, č. k. 16Cob/66/2009-78,

takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 68,62 Eur náhrady trov dovolacieho konania

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom zo dňa 05. 02. 2009, č. k.

9Cb/138/2008-64 zaviazal žalovaného k zaplateniu 594,30 Eur spolu s 14,25 % ročným

úrokom z omeškania od 01. 06. 2008 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a o náhrade

trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o medzinárodnej preprave

podľa vyhl. č. 11/1975 Zb. v spojení s § 638 a nasl. Obchodného zákonníka. K vykonaniu

prepravy nedošlo, pretože žalovaný ako dopravca porušil zmluvné povinnosti uvedené

v § 639 ods. 1 a § 631 Obchodného zákonníka, keď pristavené vozidlo evidentne nebolo

spôsobilé na vykonanie prepravy, pretože nebolo riadne vyčistené. Toto mal súd prvého

stupňa preukázané listinnými dôkazmi, výpoveďami a fotografiami. Konštatoval, že

nevykonaním prepravy prichádza do úvahy zodpovednosť za škodu podľa § 373 Obchodného

zákonníka. Dospel k záveru, že žalobcovi vznikla škoda len v rozdiele vyfakturovanej ceny

zahraničným partnerom vo výške 1 820,-- Eur a dohodnutou cenou za prepravu, ktorú mal

so žalovaným vo výške 1 225,70 Eur, čo predstavuje sumu 594,30 Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka, a to od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry vystavenej žalobcom do zaplatenia

a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď žiadnemu z účastníkov jej

náhradu nepriznal, nakoľko obaja účastníci boli v spore len čiastočne úspešní.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom zo dňa

27. 01. 2010 č. k. 16Cob/66/2009-78 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej

bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania potvrdil. V odôvodnení uviedol, že súd

prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil

v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil

správny právny záver o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 594,30 Eur so 14,25%

ročným úrokom z omeškania od 01. 06. 2008 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa

§ 373 Obchodného zákonníka. Stotožnil sa aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý

vo zvyšku o zaplatenie 1 225,70 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol. Odvolací súd bol toho

názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, či sumu 2 900,-- Eur skutočne

aj tretiemu subjektu uhradil, pretože z listinného dôkazu zo dňa 25. 03. 2008 - platobné

návestie, na ktorý sa žalobca odvolával a ktorý zaslala T. S. žalobcovi, toto nevyplývalo.

V konaní žalobca preukázal iba vyfakturovanie sumy 1 820,-- Eur zahraničným partnerom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, že toto rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení celej veci

v zmysle § 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Uviedol, že odvolací súd pri svojich záveroch,

ku ktorým dospel, vôbec neprihliadol na tú skutočnosť, že pri úhrade sumy 1 820,-- Eur podľa

faktúry č. 5117832038 z 17. 03. 2008 od firmy T. sa jednalo o fakturáciu nákladov

za náhradný kamión, ktorá bola aj skutočne uhradená podľa platobnej návesti zo dňa

25. 03. 2008. Žalobca pritom nemal uhradenú ani pôvodne dohodnutú cenu prepravy vo výške

1 225,70 Eur, a teda takto musel zo svojho znášať tieto náklady. V tomto smere sú preto

skutkové závery napadnutého rozhodnutia a z toho vyplývajúci právny záver, nesprávne. V dôsledku týchto všetkých skutočností a rozhodnutí súdov, ktoré vyplývali predovšetkým

z porušenia zmluvných povinností žalovaného, preto žalobca znáša všetky náklady vykonanej

prepravy. Podľa dovolateľa je podstatné, že žalovaný nevykonaním zmluvne dohodnutej prepravy spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1 820,-- Eur, ktorá je predmetom konania.

Zodpovednosť za túto spôsobenú škodu bola v konaní dokazovaním jednoznačne preukázaná.

Na jej výšku nemá vplyv žiadna iná okolnosť čo sa týka sumy 2 900,-- Eur, ktorá je

spomínaná v zdôvodnení odvolacieho rozhodnutia. Pokiaľ bola žalobcovi priznaná iba suma

594,30 Eur, tak nebola priznaná náhrada škody v plnej výške a s touto sumou nemá žiadny

súvis pôvodná dohodnutá cena prepravy 1 225,70 Eur, nakoľko žalovaný žiadnu prepravu

nevykonal. Z uvedených skutočností podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že vo veci konajúce

súdy nepochopili skutkový základ prejednávanej veci, z čoho vyvodili nesprávne skutkové aj

právne závery a v konečnom dôsledku aj nesprávne rozhodli. Žalobca preto navrhol, aby bolo

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušené a vec vrátená späť súdu druhého stupňa

na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok odvolacieho

súdu je aj v dovolaním napadnutej časti zákonný a vecne správny. Dovolanie žalobcu

smerujúce do zvyšku nepriznanej sumy vo výške 1 225,70 Eur nemá oporu v žiadnom

zákonnom ustanovení, ani v skutkovom stave veci tohto prípadu. Odhliadnuc od uvedeného

žalovaný poukazuje na ustanovenie § 236 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danej

právnej veci podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky pre možnosť podať

dovolanie uvedené v § 237 O. s. p. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd (Krajský súd

v Trenčíne) potvrdil rozsudok prvostupňového súdu (Okresného súdu v Považskej Bystrici)

nemožno aplikovať ani ustanovenie § 238 O. s. p., nakoľko odvolací súd vo svojom

potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné. Z uvedeného podľa

žalovaného jednoznačne vyplýva, že dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Na základe uvedeného

žalovaný žiada Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby dovolanie žalobcu v súlade

s ustanovením § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol a zaviazal ho

k náhrade trov právneho zastúpenia v dovolacom konaní vo výške 68,62 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len  

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné dovolaním napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia

rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. K tomu, či rozhodnutie

odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd

nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). V prípade, že

dovolací súd zistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto namietaných vád,

zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací

súd postupuje rovnako i v prípade, že dovolanie nie je v zmysle § 238 a § 239 O. s. p.

prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený v zmysle ods. 1, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho

súdu vysloveného v tejto veci v zmysle ods. 2 a tiež v prípade ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu v zmysle ods. 3.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle § 238

O. s. p., pretože odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil

a prípustnosť dovolania nevyslovil.

Pretože dovolací súd nezistil ani pochybenie, ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p., dovolanie žalobcu pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/

O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol.

Úspešnému žalovanému vzniklo podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. l

O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Trovy dovolacieho konania predstavujú

1x úkon právnej služby (vyjadrenie) po 61,41 Eur a 1x režijný paušál po 7,21 Eur podľa ust.  

§ 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. celkom trovy dovolacieho

konania v sume 68,62 Eur. Dovolací súd žalovanému ich náhradu žalobcom priznal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová