2 Obdo 15/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S. O., spol. s r. o., K., IČO: X., právne zastúpeného advokátom JUDr. K. P., H., proti odporcovi: S., s. r. o., L., IČO: X. zastúpenému advokátom JUDr. V. Z., U., v konaní o zaplatenie 3 319,39 Eur s príslušenstvom, na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 27. januára 2010, č. k. 41Cob/358/2009-153, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

27. januára 2010, č. k. 41Cob/358/2009-153 a rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa

6. novembra 2009, č. k. 13Cb 9/2009-132   z r u š u j e   a vec   v r a c i a   Okresnému súdu

Lučenec na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

  Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 06. 11. 2009, č. k. 13Cb 9/2009-132 zamietol

návrh navrhovateľa na zaplatenie 3 319,39 Eur s príslušenstvom a zaviazal ho nahradiť

odporcovi trovy konania vo výške 199,16 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia

istiny 3 319,39 Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu zaplatenia zostatku ceny vykonaného

diela, úpravy a opravy nákladného motorového vozidla zn. TATRA T 815 S1, evidenčné číslo

VK 493 AM. Ďalej uviedol, že dňa 12. 08. 2008 navrhovateľ uzatvoril s odporcom platnú

Dohodu o uznaní vzájomných práv a záväzkov, v zmysle ktorej navrhovateľ vyhlásil, že

eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške 4 522,23 Eur (136 237,-- Sk), pričom odporca

vyhlásil, že pohľadávku navrhovateľa uspokojí v troch splátkach. Zároveň sa navrhovateľ

zaviazal v termíne do 31. 10. 2008 vykonať bezplatný servis a odstrániť vadu plnenia

na nákladnom vozidle, pričom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nedodržania

postupových termínov, nastane okamžitá zročnosť celého záväzku s právom dotknutej strany

nárokovať si plnenie na súde. Podľa súdu prvého stupňa uvedená dohoda korešponduje ust.

§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pôvodný právny vzťah (zmluvu o dielo) plne nahrádza.

Zhotoviteľ diela sa vady zaviazal odstrániť v lehote do 31. 10. 2008, čo však neurobil, z toho

dôvodu vzniklo objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať primeranú zľavu

z ceny diela. Objednávateľ si preto uplatnil právo na zľavu z diela vo výške prevyšujúcej

sumu uplatnenú navrhovateľom v žalobe, preto súd prvého stupňa právo na zaplatenie

zostatku ceny diela nepriznal a návrh v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania sa

zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Na odvolanie navrhovateľa, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa

27. 01. 2010 č. k. 41Cob/358/2009-153 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca

je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3 319,39 Eur so 14,25% úrokom z omeškania zo sumy

3 319,39 Eur od 01. 10. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania

vo výške 1 410,03 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 199,-- Eur. Podľa odvolacieho

súdu je nepochybné, že Dohodou o uznaní vzájomných práv a záväzkov, sa navrhovateľ

zaviazal v termíne do 31. 10. 2008 odporcovi vykonať bezplatný servis a odstrániť vady

plnenia na nákladnom vozidle zn. TATRA T 815 S1, evidenčné číslo VK 761 AT.

V predmetnej dohode však nebolo uvedené, aké vady plnenia sa zaväzuje navrhovateľ

odstrániť, z akého titulu, v tejto časti je záväzok nejasný, neurčitý, a preto aj z tohto dôvodu

sa v danom prípade nemôže jednať o platné nahradenie doterajšieho záväzku záväzkom

novým.

Keďže odporca neoznámil vady diela navrhovateľovi bez zbytočného odkladu

po dobu jedného roka od prevzatia a motorové vozidlo používal a prevádzkoval, podľa názoru

odvolacieho súdu odporca nepreukázal, že vady vznikli v súvislosti s vykonávaním opravy,

ktorú opravu vykonával navrhovateľ. Tým, že od prevzatia motorového vozidla, teda

od 31. 07. 2007 odporca motorové vozidlo používal pre svoje podnikateľské účely, nie je

podľa súdu vylúčené, že predmetná vada mohla vzniknúť počas používania nákladného

vozidla odporcom.

Odvolací súd zdôraznil s poukazom na ust. § 323 ods. 1 a ust. § 407 ods. 3

Obchodného zákonníka, že odporca svoj dlh voči navrhovateľovi čiastočne plnil, týmto

čiastočným plnením možno usudzovať, že dlžník uznáva svoj záväzok aj čo do jeho zvyšku.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporca nepreukázal, že by jeho záväzok voči navrhovateľovi

po písomnom uznaní neexistoval, prípadne zanikol. Preto mal súd za to, že nárok

navrhovateľa na doplatenie ceny diela vo výške 3 319,39 Eur je dôvodný. Spolu

so zaplatením istiny si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne

zo sumy 3 319,39 Eur od 01. 10. 2008 do zaplatenia podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného

zákonníka s tým, že výšku úroku preukázal dokladom o základnej úrokovej sadzbe vydanej

Národnou bankou Slovenska. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods.

1 O. s. p. a ust. § 224 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie v zákonnej lehote

s poukazom na ust. § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej. Dovolateľ v prvom rade namieta nesprávne právne posúdenie veci najmä vo vzťahu

k výkladu podmienok pre vznik inovačného záväzku. Odporca uviedol, že vzniesol

kompenzačnú námietku, ktorú nie je možné považovať za vzájomný návrh, pretože túto

uplatnil len do výšky uplatňovanej hodnoty sporu zo strany navrhovateľa. Prejav proti

pohľadávke navrhovateľa na započítanie je prejavom neformálnym a podľa dovolateľa treba

naň prihliadať z úradnej moci, len čo ho druhá strana vnesie v priebehu dokazovania. V tomto

smere je preto konanie odvolacieho súdu postihnuté vadou a táto vada mala za následok aj

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ ďalej uviedol, že všetky sporné nároky vrátane uplatnenia práv

zodpovednosti za vady veci upravili zmluvné strany tak, že uzavreli dňa 12. 08. 2008 dohodu

o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných. Touto dohodou odporca uznal

právo navrhovateľa na zaplatenie ceny diela vo výške 4 522,24 Eur a bez ďalšieho

navrhovateľ uznal vady plnenia a zaviazal sa ich do 31. 10. 2008 odstrániť vlastným plnením.

Odporca má za to, že po tom, ako zmluvné strany uzavreli dohodu o vyrovnaní, nemožno sa

dovolávať pôvodnej zmluvy o dielo, ale treba vychádzať z obsahu tejto dohody. Odvolací súd

túto dohodu podriadil pod ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ vyčíta odvolaciemu

súdu výklad, ktorý použil pri skúmaní obsahu dohody, o ktorú svoje práva, týkajúce sa

možnosti kompenzovania pohľadávky navrhovateľa, odporca opiera. Výkladom, ktorý

na rozdiel od súdu prvého stupňa použil odvolací súd, bol odporca podľa jeho názoru značne

poškodený, lebo hoci v zákonnej lehote uplatnil svoje práva vyplývajúce z dohody

o urovnaní, odvolací súd odmietol na ne prihliadnuť a plynutím času sa postavenie odporcu

podstatne zmenilo. Dovolateľ sa domnieva, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil

a pochybil súd odvolací, preto sa domáha rozhodnutia dovolacím súdom, ktorým súd zmení

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne

a právne správne. Alternatívne dovolateľ žiada napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že z hľadiska

objektívnosti a zákonnosti je dovolaním napadnuté rozhodnutie vecne a právne správne.

Zdôraznil, že štatutárny zástupca navrhovateľa podpisoval dohodu o urovnaní v dobrej viere,

len z dôvodu nového splátkového kalendára, aby sa vyhli riešeniu veci súdnou cestou.

Navrhovateľ poukázal na svoje skoršie vyjadrenia vo veci a poukázal aj na skutočnosť, že

právo odporcu v sume 6 398,30 Eur z titulu dobropisu na faktúre č. 200700393 bolo medzi

zmluvnými stranami urovnané ešte v roku 2007. Navrhovateľ považuje viaceré odporcove

postupy za obštrukcie s cieľom vyhnúť sa uhradeniu príslušným faktúr. Preto navrhuje, aby

dovolací súd dovolanie odporcu ako nedôvodné zamietol. V prípade úspechu navrhovateľ

žiada o priznanie trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie

odporcu je dôvodné.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.

uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.

Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,

postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1

O. s. p.

O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237

O. s. p., v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní

a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov

rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť

účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa

prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať

pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo

uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (odsek 3).

V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo veci

samej o peňažnom plnení, ktoré plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom

na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde,

z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné podľa ust. § 238 ods. 1 a ods. 5 O. s. p.

V súvislosti s hmotnoprávnymi vadami namietnutými v dovolaní podľa ust. § 241 ods.

2 písm. c/ O. s. p., dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak

súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

  Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak

bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť

nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj

posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že v zmysle ust.

§ 241 ods. 2 O. s. p., dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové

zistenie.

Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že

doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný

plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda

o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok

(ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 585 Občianskeho zákonníka Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť

práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi

upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší

záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté

platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom,

ktorý vyplýva z urovnania.

V danom prípade účastníci konania uzavreli dňa 12. 08. 2008 dohodu o urovnaní

vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných. Súd prvého stupňa túto dohodu podriadil

pod ust. § 570 Občianskeho zákonníka s tým, že pôvodný záväzok zanikol a vznikol nový

záväzok, ktorého podmienku navrhovateľ nesplnil. Preto súd prvého stupňa návrh

navrhovateľa zamietol, nakoľko výška nákladov vynaložených odporcom za opravu vadného

diela, vykonaného navrhovateľom ako zhotoviteľom, prevyšuje sumu uplatnenú

navrhovateľom v podanom návrhu na začatie konania.

Z textu dohody o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných, mal

odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za preukázané, že táto dohoda nespĺňa

náležitosti dohody podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je z nej

zrejmé, že sa veriteľ dohodol s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,

že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Odvolací súd zdôraznil,

že zákon vyžaduje, aby z obsahu novej dohody nepochybne vyplývala vôľa účastníkov

nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom. Podľa odvolacieho súdu z predloženej dohody

však táto skutočnosť nevyplýva.

Podľa postupu súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu je zrejmé, že tieto súdy

posudzovali dohodu o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných zo dňa

12. 08. 2008, podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Z obsahu čl. 1 predmetnej zmluvy

vyplýva, že zmluvné strany, ktoré strany sú účastníkmi tohto konania, v rokoch 2007 – 2008

vstúpili do záväzkových vzťahov, v dôsledku ktorých ku dňu uzavretia dotknutej dohody,

existujú medzi nimi neusporiadané práva a záväzky, vrátane finančných. Vzhľadom na to, že

dohoda o urovnaní rieši spornosť medzi zmluvnými stranami, vyplývajúcu z ich vzťahov

z rokov 2007 – 2008, dovolací súd konštatuje, že súdy oboch stupňov v odôvodneniach

rozhodnutí neodôvodnili, z akých dôvodov neaplikovali ust. § 585 a nasl. Občianskeho

zákonníka v súvislosti s prejavenou voľou zmluvných strán a obsahom dohody o urovnaní.

Dohodou o urovnaní účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv

a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú novými. Slúži na odstránenie sporných práv bez

ohľadu na to, či tieto objektívne existujú, teda môže ísť medzi účastníkmi aj o pochybnosti

subjektívnej povahy, preto dohoda o urovnaní nemusí vždy viesť k faktickej zmene rozsahu

vzájomných práv a povinností. Právna úprava dohody o urovnaní má veľa zhodných čŕt

s dohodou o nahradení záväzku novým záväzkom (§ 570 Obč. zák.). Predpokladom dohody

o urovnaní je spornosť alebo pochybnosť týkajúca sa záväzku. Dohoda o urovnaní je

samostatným zaväzovacím dôvodom, t. j. právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí

sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku. V tejto súvislosti z rozhodnutí

súdov nevyplýva dôvod použitia ust. § 570 Občianskeho zákonníka. So zreteľom

k uvedenému, konanie pred odvolacím súdom, ale aj súdom prvého stupňa, trpí vadou, ktorá

vada môže mať za následok neúplné, prípadne nesprávne právne posúdenie veci a v tomto

smere nevykonaných dôkazov. Keďže sa jedná o vadu, ktorá môže mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok

odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

  V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle

§ 243d ods.1 O. s. p. znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.

Pre úplnosť sa žiada dodať, že odvolací súd v zmeňujúcom rozhodnutí neodôvodnil,

z akých skutočností vychádzal, keď priznal úrok z omeškania z celej uplatnenej istiny

od 01. 10. 2008, keďže splatnosť poslednej splátky (50 000,-- Sk) bola dohodnutá dňa

31. 10. 2008.

Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Okresný súd Levice, ktorému sa vec vracia na ďalšie

konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. októbra 2011

  JUDr. Beata Miničová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová