2 Obdo 15/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: S. O., spol. s r. o., K., IČO: X., právne zastúpeného advokátom JUDr. K. P., H., proti odporcovi: S., s. r. o., L., IČO: X. zastúpenému advokátom JUDr. V. Z., U., v konaní o zaplatenie 3 319,39 Eur s príslušenstvom, na dovolanie odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 27. januára 2010, č. k. 41Cob/358/2009-153, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
27. januára 2010, č. k. 41Cob/358/2009-153 a rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa
6. novembra 2009, č. k. 13Cb 9/2009-132 z r u š u j e a vec v r a c i a Okresnému súdu
Lučenec na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Lučenec rozsudkom zo dňa 06. 11. 2009, č. k. 13Cb 9/2009-132 zamietol
návrh navrhovateľa na zaplatenie 3 319,39 Eur s príslušenstvom a zaviazal ho nahradiť
odporcovi trovy konania vo výške 199,16 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi zaplatenia
istiny 3 319,39 Eur spolu s príslušenstvom z dôvodu zaplatenia zostatku ceny vykonaného
diela, úpravy a opravy nákladného motorového vozidla zn. TATRA T 815 S1, evidenčné číslo
VK 493 AM. Ďalej uviedol, že dňa 12. 08. 2008 navrhovateľ uzatvoril s odporcom platnú
Dohodu o uznaní vzájomných práv a záväzkov, v zmysle ktorej navrhovateľ vyhlásil, že
eviduje voči odporcovi pohľadávku vo výške 4 522,23 Eur (136 237,-- Sk), pričom odporca
vyhlásil, že pohľadávku navrhovateľa uspokojí v troch splátkach. Zároveň sa navrhovateľ
zaviazal v termíne do 31. 10. 2008 vykonať bezplatný servis a odstrániť vadu plnenia
na nákladnom vozidle, pričom sa zmluvné strany dohodli, že v prípade nedodržania
postupových termínov, nastane okamžitá zročnosť celého záväzku s právom dotknutej strany
nárokovať si plnenie na súde. Podľa súdu prvého stupňa uvedená dohoda korešponduje ust.
§ 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pôvodný právny vzťah (zmluvu o dielo) plne nahrádza.
Zhotoviteľ diela sa vady zaviazal odstrániť v lehote do 31. 10. 2008, čo však neurobil, z toho
dôvodu vzniklo objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy, alebo požadovať primeranú zľavu
z ceny diela. Objednávateľ si preto uplatnil právo na zľavu z diela vo výške prevyšujúcej
sumu uplatnenú navrhovateľom v žalobe, preto súd prvého stupňa právo na zaplatenie
zostatku ceny diela nepriznal a návrh v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách konania sa
zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Na odvolanie navrhovateľa, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
27. 01. 2010 č. k. 41Cob/358/2009-153 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3 319,39 Eur so 14,25% úrokom z omeškania zo sumy
3 319,39 Eur od 01. 10. 2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania
vo výške 1 410,03 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 199,-- Eur. Podľa odvolacieho
súdu je nepochybné, že Dohodou o uznaní vzájomných práv a záväzkov, sa navrhovateľ
zaviazal v termíne do 31. 10. 2008 odporcovi vykonať bezplatný servis a odstrániť vady
plnenia na nákladnom vozidle zn. TATRA T 815 S1, evidenčné číslo VK 761 AT.
V predmetnej dohode však nebolo uvedené, aké vady plnenia sa zaväzuje navrhovateľ
odstrániť, z akého titulu, v tejto časti je záväzok nejasný, neurčitý, a preto aj z tohto dôvodu
sa v danom prípade nemôže jednať o platné nahradenie doterajšieho záväzku záväzkom
novým.
Keďže odporca neoznámil vady diela navrhovateľovi bez zbytočného odkladu
po dobu jedného roka od prevzatia a motorové vozidlo používal a prevádzkoval, podľa názoru
odvolacieho súdu odporca nepreukázal, že vady vznikli v súvislosti s vykonávaním opravy,
ktorú opravu vykonával navrhovateľ. Tým, že od prevzatia motorového vozidla, teda
od 31. 07. 2007 odporca motorové vozidlo používal pre svoje podnikateľské účely, nie je
podľa súdu vylúčené, že predmetná vada mohla vzniknúť počas používania nákladného
vozidla odporcom.
Odvolací súd zdôraznil s poukazom na ust. § 323 ods. 1 a ust. § 407 ods. 3
Obchodného zákonníka, že odporca svoj dlh voči navrhovateľovi čiastočne plnil, týmto
čiastočným plnením možno usudzovať, že dlžník uznáva svoj záväzok aj čo do jeho zvyšku.
Podľa názoru odvolacieho súdu odporca nepreukázal, že by jeho záväzok voči navrhovateľovi
po písomnom uznaní neexistoval, prípadne zanikol. Preto mal súd za to, že nárok
navrhovateľa na doplatenie ceny diela vo výške 3 319,39 Eur je dôvodný. Spolu
so zaplatením istiny si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne
zo sumy 3 319,39 Eur od 01. 10. 2008 do zaplatenia podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka s tým, že výšku úroku preukázal dokladom o základnej úrokovej sadzbe vydanej
Národnou bankou Slovenska. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods.
1 O. s. p. a ust. § 224 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal odporca dovolanie v zákonnej lehote
s poukazom na ust. § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia je dovolanie prípustné
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej. Dovolateľ v prvom rade namieta nesprávne právne posúdenie veci najmä vo vzťahu
k výkladu podmienok pre vznik inovačného záväzku. Odporca uviedol, že vzniesol
kompenzačnú námietku, ktorú nie je možné považovať za vzájomný návrh, pretože túto
uplatnil len do výšky uplatňovanej hodnoty sporu zo strany navrhovateľa. Prejav proti
pohľadávke navrhovateľa na započítanie je prejavom neformálnym a podľa dovolateľa treba
naň prihliadať z úradnej moci, len čo ho druhá strana vnesie v priebehu dokazovania. V tomto
smere je preto konanie odvolacieho súdu postihnuté vadou a táto vada mala za následok aj
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ ďalej uviedol, že všetky sporné nároky vrátane uplatnenia práv
zodpovednosti za vady veci upravili zmluvné strany tak, že uzavreli dňa 12. 08. 2008 dohodu
o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných. Touto dohodou odporca uznal
právo navrhovateľa na zaplatenie ceny diela vo výške 4 522,24 Eur a bez ďalšieho
navrhovateľ uznal vady plnenia a zaviazal sa ich do 31. 10. 2008 odstrániť vlastným plnením.
Odporca má za to, že po tom, ako zmluvné strany uzavreli dohodu o vyrovnaní, nemožno sa
dovolávať pôvodnej zmluvy o dielo, ale treba vychádzať z obsahu tejto dohody. Odvolací súd
túto dohodu podriadil pod ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ vyčíta odvolaciemu
súdu výklad, ktorý použil pri skúmaní obsahu dohody, o ktorú svoje práva, týkajúce sa
možnosti kompenzovania pohľadávky navrhovateľa, odporca opiera. Výkladom, ktorý
na rozdiel od súdu prvého stupňa použil odvolací súd, bol odporca podľa jeho názoru značne
poškodený, lebo hoci v zákonnej lehote uplatnil svoje práva vyplývajúce z dohody
o urovnaní, odvolací súd odmietol na ne prihliadnuť a plynutím času sa postavenie odporcu
podstatne zmenilo. Dovolateľ sa domnieva, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil
a pochybil súd odvolací, preto sa domáha rozhodnutia dovolacím súdom, ktorým súd zmení
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne. Alternatívne dovolateľ žiada napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, že z hľadiska
objektívnosti a zákonnosti je dovolaním napadnuté rozhodnutie vecne a právne správne.
Zdôraznil, že štatutárny zástupca navrhovateľa podpisoval dohodu o urovnaní v dobrej viere,
len z dôvodu nového splátkového kalendára, aby sa vyhli riešeniu veci súdnou cestou.
Navrhovateľ poukázal na svoje skoršie vyjadrenia vo veci a poukázal aj na skutočnosť, že
právo odporcu v sume 6 398,30 Eur z titulu dobropisu na faktúre č. 200700393 bolo medzi
zmluvnými stranami urovnané ešte v roku 2007. Navrhovateľ považuje viaceré odporcove
postupy za obštrukcie s cieľom vyhnúť sa uhradeniu príslušným faktúr. Preto navrhuje, aby
dovolací súd dovolanie odporcu ako nedôvodné zamietol. V prípade úspechu navrhovateľ
žiada o priznanie trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 242 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že dovolanie
odporcu je dôvodné.
Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu
viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť
dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom
zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale
predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.
uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, že uvedený dovolací dôvod je daný.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
postihnuté niektorou z vád uvedených v predmetnom ustanovení. Povinnosť skúmať, či
konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1
O. s. p.
O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237
O. s. p., v prejednávanej veci nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní
a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov
rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť
účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa
prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať
pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo
uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym poriadkom
na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený podľa ods. 1, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru
dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd
vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. (odsek 3).
V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo veci
samej o peňažnom plnení, ktoré plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom
na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde,
z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné podľa ust. § 238 ods. 1 a ods. 5 O. s. p.
V súvislosti s hmotnoprávnymi vadami namietnutými v dovolaní podľa ust. § 241 ods.
2 písm. c/ O. s. p., dovolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie) okrem iného aj vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo súd aplikoval správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Nesprávne právne posúdenie môže byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak
bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Preto možno dovolaním napadnúť
nielen právny záver odvolacieho súdu, týkajúci sa bezprostredne predmetu konania, ale aj
posúdenie predbežnej otázky, dôkazného bremena a pod. Treba však uviesť, že v zmysle ust.
§ 241 ods. 2 O. s. p., dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové
zistenie.
Podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že
doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný
plniť nový záväzok. Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok
(ust. § 570 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa ust. § 585 Občianskeho zákonníka Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť
práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi
upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší
záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté
platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom,
ktorý vyplýva z urovnania.
V danom prípade účastníci konania uzavreli dňa 12. 08. 2008 dohodu o urovnaní
vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných. Súd prvého stupňa túto dohodu podriadil
pod ust. § 570 Občianskeho zákonníka s tým, že pôvodný záväzok zanikol a vznikol nový
záväzok, ktorého podmienku navrhovateľ nesplnil. Preto súd prvého stupňa návrh
navrhovateľa zamietol, nakoľko výška nákladov vynaložených odporcom za opravu vadného
diela, vykonaného navrhovateľom ako zhotoviteľom, prevyšuje sumu uplatnenú
navrhovateľom v podanom návrhu na začatie konania.
Z textu dohody o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných, mal
odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa za preukázané, že táto dohoda nespĺňa
náležitosti dohody podľa ust. § 570 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je z nej
zrejmé, že sa veriteľ dohodol s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom,
že doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Odvolací súd zdôraznil,
že zákon vyžaduje, aby z obsahu novej dohody nepochybne vyplývala vôľa účastníkov
nahradiť doterajší záväzok novým záväzkom. Podľa odvolacieho súdu z predloženej dohody
však táto skutočnosť nevyplýva.
Podľa postupu súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu je zrejmé, že tieto súdy
posudzovali dohodu o urovnaní vzájomných práv a záväzkov, vrátane finančných zo dňa
12. 08. 2008, podľa ust. § 570 Občianskeho zákonníka. Z obsahu čl. 1 predmetnej zmluvy
vyplýva, že zmluvné strany, ktoré strany sú účastníkmi tohto konania, v rokoch 2007 – 2008
vstúpili do záväzkových vzťahov, v dôsledku ktorých ku dňu uzavretia dotknutej dohody,
existujú medzi nimi neusporiadané práva a záväzky, vrátane finančných. Vzhľadom na to, že
dohoda o urovnaní rieši spornosť medzi zmluvnými stranami, vyplývajúcu z ich vzťahov
z rokov 2007 – 2008, dovolací súd konštatuje, že súdy oboch stupňov v odôvodneniach
rozhodnutí neodôvodnili, z akých dôvodov neaplikovali ust. § 585 a nasl. Občianskeho
zákonníka v súvislosti s prejavenou voľou zmluvných strán a obsahom dohody o urovnaní.
Dohodou o urovnaní účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv
a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú novými. Slúži na odstránenie sporných práv bez
ohľadu na to, či tieto objektívne existujú, teda môže ísť medzi účastníkmi aj o pochybnosti
subjektívnej povahy, preto dohoda o urovnaní nemusí vždy viesť k faktickej zmene rozsahu
vzájomných práv a povinností. Právna úprava dohody o urovnaní má veľa zhodných čŕt
s dohodou o nahradení záväzku novým záväzkom (§ 570 Obč. zák.). Predpokladom dohody
o urovnaní je spornosť alebo pochybnosť týkajúca sa záväzku. Dohoda o urovnaní je
samostatným zaväzovacím dôvodom, t. j. právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí
sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku. V tejto súvislosti z rozhodnutí
súdov nevyplýva dôvod použitia ust. § 570 Občianskeho zákonníka. So zreteľom
k uvedenému, konanie pred odvolacím súdom, ale aj súdom prvého stupňa, trpí vadou, ktorá
vada môže mať za následok neúplné, prípadne nesprávne právne posúdenie veci a v tomto
smere nevykonaných dôkazov. Keďže sa jedná o vadu, ktorá môže mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 243b ods. 3 O. s. p. zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie v zmysle
§ 243d ods.1 O. s. p. znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania.
Pre úplnosť sa žiada dodať, že odvolací súd v zmeňujúcom rozhodnutí neodôvodnil,
z akých skutočností vychádzal, keď priznal úrok z omeškania z celej uplatnenej istiny
od 01. 10. 2008, keďže splatnosť poslednej splátky (50 000,-- Sk) bola dohodnutá dňa
31. 10. 2008.
Podľa ust. § 226 O. s. p. pre Okresný súd Levice, ktorému sa vec vracia na ďalšie
konanie, je právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová