UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti JASO sk s.r.o., Rekreačná oblasť Dubník 1056, 916 01 Stará Turá, IČO: 50 070 584, právne zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 853 186, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Miele s.r.o., Plynárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 35 872 161, právne zastúpenej Stentors advokátska kancelária s.r.o., Hodžovo nám. 2A, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 757 184, o zaplatenie 136 757,69 eura s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 17. februára 2021 č. k. 1Cob/26/2019-351, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj,,okresný súd" alebo,,súd prvej inštancie"), ako súd prvej inštancie, rozsudkom z 28. júna 2018 č. k. 25Cb/101/2011-273, žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.). 1.1. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 136 757,69 eura s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny. Z obsahu s vecou súvisiaceho spisu vyplýva, že medzi žalovanou ako predávajúcou, spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. ako kupujúcou a pôvodnou žalobkyňou (JASO s.r.o., Čachtická 732/4 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 411 495) ako konečnou užívateľkou bola dňa 5. decembra 2008 uzavretá Kúpna zmluva č. 41080316 predmetom. ktorej boli aj práčky MIELLE PW 6321 G v počte 3 kusy a MIELLE PW 6161 EL v počte 2 kusy, bližšie špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy. Medzi spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o. a pôvodnou žalobkyňou bola rovnako dňa 5. decembra 2008 uzavretá Leasingová zmluva č. 41080316 predmetom, ktorej boli aj práčky z Kúpnej zmluvy č. 41080316. Dňa 22. apríla 2010 uzavrela pôvodná žalobkyňa a žalovaná Dohodu o urovnaní, na základe ktorej sa dohodli na urovnaní svojich práv a povinností súvisiacich s vadami práčok tak, že žalovaná sa zaviazala vykonať opravu vád práčok a ich uvedenie dofunkčného stavu a pôvodná žalobkyňa sa zaviazala za opravu zaplatiť odmenu 850,- eur. Následne pôvodná žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu listom z 28. mája 2010 uplatnila vady na piatich dodaných práčkach, na ktorý reagovala žalovaná listom z 8. septembra 2010 s tým, že jej zodpovednosť za vady nevzniká. Spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. listom z 24. novembra 2010 odstúpila od Kúpnej zmluvy č. 41080316 z 5. decembra 2008 v časti týkajúcej sa piatich kusov práčok: práčky zn. MIELLE PW 6321 G, výr. č. 40/46992493, výr. č. 40/46982536, výr. č. 40/46979014, výr. č. 40/46982517, výr. č. 40/46981804 (ďalej len „spotrebiče"). Odstúpenie od zmluvy bolo žalovanej doručené dňa 2. decembra 2010. Spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. a pôvodná žalobkyňa uzavreli dňa 17. marca 2011 Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z čiastočného odstúpenia od Kúpnej zmluvy č. 41080316 zo dňa 5. decembra 2008, predmetom ktorej bolo bezodplatné postúpenie voči žalovanej vo výške 136 757,69 eura (Pomerná časť kúpnej ceny zodpovedajúca kúpnej cene vadných spotrebičov podľa faktúry č. 3011042). 1.2. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za zrejmé, že žalobkyňou vytýkané vady sa na práčkach vyskytli opakovane. Prvýkrát bola vada (identifikovaná ako poškodenie - hrdzavenie výmenníkov tepla nad plynovými horákmi) odstránená na základe uzavretej Dohody o urovnaní z 22. apríla 2010. Napriek tomu sa rovnaká vada vyskytla na uvedených práčkach zakrátko po ich oprave. Okresný súd zastal názor, že hrdzavenie častí práčok je spôsobené ich nesprávnym prevádzkovaním, keď dochádza k spaľovaniu vzduchu kontaminovaného perchlóretylénom, následnému vzniku kondenzátu v komínovom telese a zbernom potrubí odťahu a jeho stekaniu do priestoru plynových horákov. Tomu nasvedčuje aj vykonané znalecké dokazovanie znalcom L. D.. V. F., X.., keď určité množstvá chlóru boli identifikované aj vo vzorkách odobratých znalcom zo všetkých práčok. Relevantné je rovnako konštatovanie znalca, že pre vznik, rozsah a rýchlosť korózie má podstatný vplyv aj chemické zloženie kondenzátu. Okresný súd zdôraznil, že ako na to poukázala aj samotná žalovaná, zberné potrubie a komínové teleso neboli predmetom dodania žalovanej, ale túto časť si žalobkyňa realizovala sama. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko príčinou hrdzavenia bolo práve stekanie agresívneho kondenzátu z týchto častí, zodpovednosť žalovanej za tieto vady nevniká. Odstúpenie od zmluvy zo strany kupujúcej preto nebolo podľa okresného súdu dôvodné a nedôvodný je preto aj uplatnený nárok na vrátenie kúpnej ceny. 1.3. Súd prvej inštancie okrem vyššie uvedeného zdôraznil, že kupujúca si nesplnila ani formálno-právne predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy. Zdôvodnil, že pri nepodstatnom porušení kúpnej zmluvy má kupujúci podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj,,ObZ") k dispozícii dva základné nároky z vád tovaru. Môže požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru (fyzických aj právnych), alebo zľavu z kúpnej ceny. Právo voľby medzi uvedenými nárokmi patrí kupujúcemu. Vykonanú voľbu nemôže zásadne jednostranne zmeniť s výnimkou vyplývajúcou z odseku 5 § 437 ObZ. Ak kupujúci voľbu nevykoná, alebo neodstúpi od zmluvy, predávajúci je povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť ostatné chyby tovaru, pričom spôsob odstránenia vád zvolí predávajúci (odstránenie právnej vady, oprava fyzickej vady alebo dodanie náhradného tovaru). Ustanovenia odsekov 2 až 4 bližšie upravujú postup pri odstraňovaní vád tovaru. Ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru a predávajúci vady neodstráni v lehote podľa odseku 3 alebo 4, kupujúci podľa odseku 5 môže pôvodne zvolený nárok zmeniť a uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť. Na úmysel odstúpiť od zmluvy musí kupujúci predávajúceho vopred upozorniť. 1.4. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie citované ustanovenia, aplikujúc ich na súdenú vec, uzavrel, že žalobkyňa vady opätovne uplatnila listom z 28. mája 2010, pričom voľbu nároku z vád nevykonala. Následne bola dňa 2. júna 2010 vykonaná ohliadka práčok, po ktorej žalobkyňa požadovala vyjadrenie o vzniku korózie, aby mohla urobiť voľbu nároku zo zistenej vady. Žalovaná listom z 6. augusta 2010 zodpovednosť za vady odmietla. Kupujúca (spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o.) však od zmluvy odstúpila listom z 24. novembra 2010, žalovanej doručeným dňa 3. decembra 2010 bez toho, aby žalovanú na túto možnosť upozornila. Kupujúca podľa okresného súdu nepostupovala v zmysle § 437 ObZ, keď nepožadovala zľavu ani odstránenie vady. Že sa jedná o vadu odstrániteľnú, potvrdil aj znalec a preukazuje to aj prvá vykonaná oprava. Kupujúcej by podľa súdu právo na odstúpenie od zmluvy vzniklo až v prípade, ak by vady neboli v poskytnutej lehote odstránené a na úmysel odstúpiť od zmluvy by predávajúcu upozornila. Aj z tohto dôvodu preto kupujúca právo na odstúpenie od zmluvy podľa záveru súdu prvej inštancie nemá. 1.5. Na záver okresný súd poukázal na skutočnosť, že pôvodná žalobkyňa práčky používala aj poodstúpení od zmluvy (listom z 24. novembra 2010, žalovanej doručeným dňa 3. decembra 2010), čo vyplynulo okresnému súdu jednak z vykonávania servisných zásahov, ako aj z výpovede samotného konateľa, ktorý uviedol, že práčky sa používali do konca roku 2010, začiatku roku 2011 (bod 7. rozhodnutia súdu prvej inštancie). Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok na vrátenie kúpnej ceny kupujúcej podľa záverov súdu prvej inštancie nevznikol, z ktorého dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako,,odvolací súd" alebo,,krajský súd"), ako súd odvolací, na odvolanie žalobkyne, napadnutým rozsudkom zo 17. februára 2021 č. k. 1Cob/26/2019-351 rozsudok okresného súdu č.k. 25Cb/101/2011-273 z 28. júna 2018 potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 2.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. K odôvodneniu podľa krajského súdu vecne správneho napadnutého rozsudku odvolací súd doplnil, že predpokladom liberačného dôvodu zbavenia sa zodpovednosti za vady tovaru zo záruky je, že tieto vonkajšie udalosti spôsobujúce vady tovaru neboli spôsobené predávajúcim, alebo ním použitými osobami, ale boli spôsobené vonkajšími okolnosťami alebo činnosťou tretích osôb odlišných od predávajúceho a ním použitých osôb bez vplyvu predávajúceho. Odvolací súd skonštatoval, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že za vady spotrebičov nesie zodpovednosť žalovaná. V zmysle vykonaného dokazovania bolo i podľa krajského súdu preukázané, že vady, ktoré sa vyskytli na práčkach, vznikli nezávisle od žalovanej. Hlavnou príčinou korózie bolo podľa znaleckého posudku znalca L. D. V. F., X.. zatekanie kondenzátu z komínového telesa alebo zberného potrubia odťahu do priestoru plynových horákov. Za uvedené ani podľa krajského súdu žalovaná nenesie zodpovednosť, pretože odťahové komíny a zberné potrubia neboli predmetom dodania z jej strany, v nadväznosti na čo neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany leasingového prenajímateľa - spoločnosti K.-leasing, preto podľa odvolacieho súdu správne uviedol súd prvej inštancie, že odstúpenie od zmluvy nebolo dôvodné a uplatnený nárok na vrátenie kúpnej ceny je nedôvodný. 2.2. K vytýkaným vadám na spotrebičoch zo strany žalobkyne odvolací súd uviedol, že prvá reklamácia z 8. júla 2009 bola ukončená uzatvorením Dohody o urovnaní z 22. apríla 2010, v zmysle ktorej žalovaná odstránila reklamované vady a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanej za opravu odmenu 850,- eur. Žalobkyňa sa v čl. II. bod 5 Dohody o urovnaní zaviazala stavebne oddeliť priestory práčovne, kde sú práčky umiestnené od priestorov čistiarne tak, aby sa žiadne látky z čistiarne nedostávali vzduchom do priestorov práčovne. Žalovaná v Dohode o urovnaní neuznala zodpovednosť za vady, keď uviedla, že vady boli spôsobené účinkom perchlórethylénových výparov z čistiarne susediacej s práčovňou, a teda po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami, ktoré nespôsobila žalovaná ako predávajúca alebo osoby, z ktorých pomocou predávajúca plní svoj záväzok. Uzatvorením Dohody o urovnaní bola reklamácia vybavená. Ďalšia reklamácia bola žalobkyňou uplatnená dňa 28. mája 2010, v ktorej žiadala žalobkyňa od žalovanej servisný zásah za účelom zistenia príčiny vady, aby mohla rozhodnúť o spôsobe riešenia vady a o voľbe nároku z vád. Z protokolu zo servisného zásahu z 2. júna 2010 (č.l. 24) vyplýva, že pri kontrole železných trubíc výmenníku bola zistená korózia a v nerezovom odťahu komína boli zistené hrdzavé stekajúce stopy. Žalobkyňa žiadala o vyjadrenie o vzniku korózie tak, aby mohla uskutočniť voľbu nároku zo zistenej vady. Žalobkyňa však žiadnu voľbu nároku z vád nevykonala - nežiadala odstrániť vady a nepožadovala ani zľavu z kúpnej ceny, uvedené nevyplýva ani zo žiadneho listinného dokladu doloženého žalobkyňou v konaní. Vada bola v tomto prípade odstrániteľná, čo podľa súdov oboch inštancií potvrdil aj znalec L. D.. V. F., X.. 2.3. Odvolací súd považoval za potrebné vyjadriť sa k listu zo dňa 3. júna 2010, na ktorý sa odvolávala žalobkyňa vo svojom odvolaní, ktorým mala byť žalovaná údajne oboznámená s možnosťou odstúpiť od zmluvy. Odvolací súd uviedol, že tento doklad sa v spise nenachádza, ale žalovaná existenciu listu nesporovala, naopak vo vyjadreniach uviedla, že list bol výzvou na uzavretie dohody o predĺžení lehoty v zmysle ust. § 436 ods. 2 Obch. zák., v ktorom podľa žalovanej ale opäť žiadna voľba nároku z vád uskutočnená nebola, keď žalobkyňa iba konštatovala, „že v prípade nesúhlasu žalovaného bude kupujúci nútený bezodkladne voliť medzi nárokmi z vád, čo je za tejto situácie odstúpenie od kúpnej zmluvy". Odvolací súd skonštatoval, že podľa čl. VII. kúpnej zmluvy č. 41080316 uzatvorenej medzi žalobkyňou,žalovanou a spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o., nebola žalovaná oprávnená od zmluvy odstúpiť, toto právo ostalo spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. ako kupujúcej, ktorá na tento úmysel žalovanú neupozornila. 2.4. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že žalobkyňa nesplnila predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy ani v zmysle Obchodného zákonníka, žalobkyňa nevykonala žiadnu voľbu nároku z vád a kupujúca - spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. neupozornila žalovanú na úmysel odstúpiť od zmluvy, napriek tomu od zmluvy listom z 24. novembra 2010 odstúpila. 2.5. Záverom odvolací súd považoval za nutné uviesť, že žalobkyňou predložený znalecký posudok L. D.. A. F. na preukázanie vád na spotrebičoch bol vypracovaný ku dňu 3. decembra 2009, z čoho vyplýva, že sa týkal prvej reklamácie, ktorá bola vysporiadaná Dohodou o urovnaní podpísanou oboma sporovými stranami, kde žalovaná jednoznačne vady spotrebičov neuznala a žalobkyňa za opravu zaplatila 850,- eur. Znalec vo svojom posudku v závere konštatoval, že hlavnou príčinou korózneho poškodenia vnútorných častí opláštenia horákov a hrdiel odťahu spalín je zatekanie kondenzátu z komínového telesa alebo zberného potrubia odťahu do priestoru plynových horákov. Zo servisného zásahu z 2. júna 2010 (po reklamácii z 28. mája 2010) opätovne vyplýva existencia korózie, preto bolo podľa krajského súdu potrebné znovu zdôrazniť, že odťahové komíny a zberné potrubia neboli predmetom dodania zo strany žalovanej podľa kúpnej zmluvy, samotná konštrukcia a dodanie komínov boli riešené zo strany žalobkyne s iným dodávateľom (Komínsystém s.r.o.) a nie so žalovanou (viď protokol o odovzdaní a prevzatí z 22. januára 2009, č.l. 55). Odvolací súd zdôraznil, že žalovanou zabezpečená inštalácia a uvedenie do prevádzky spotrebičov bola podmienená realizáciou stavebných úkonov a prípojok vrátane komínov zo strany žalobkyne. Inštalácia a uvedenie do prevádzky zo strany žalovanej bolo i podľa krajského súdu vykonané riadne, o čom svedčí servisný výkaz č. 557975 z 10. decembra 2008, potvrdený oboma sporovými stranami. Práve z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu žalovaná nemôže niesť zodpovednosť za dodávku a realizáciu odťahových komínov a následný výskyt vád. 2.6. Odvolací súd naviac zdôraznil, že ani znalecký posudok L. D.. V. F., v ktorom sa stotožnil so znaleckým posudkom vypracovaným doc. D.. A. F., nepreukázal zodpovednosť žalovanej za vady spotrebičov. Záverom dodal, že ani jeden znalec však jednoznačne neuviedol presnú príčinu prítomnosti chlóru zisteného vo všetkých odobratých vzorkách hrdze a spalín, ktorá je podľa znalca L. D. V. F. relevantná pre posúdenie príčin vzniku korózie. 2.7. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie prípustnosť, ktorého odvodzuje od ust. § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj,,CSP") teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom záviselo od posúdenia právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené. Navrhla, aby dovolací súd zrušil napádané rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Porušenia práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP sa odvolací súd podľa žalobkyne dopustil tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil adekvátnym a zákonným spôsobom, nevysporiadal sa so všetkými relevantnými odvolacími dôvodmi a nepostupoval podľa ust. § 382 CSP. 4.1. Námietku nedostatočnosti a svojvoľnosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka opiera o tvrdenie, že tento vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na výhradu žalobkyne, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedeklaroval, či došlo k platnému alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy, v dôsledku čoho nemohol formulovať záver, či vznikol nárok na vrátenie kúpnej ceny. Rovnako žalobkyňa v rozhodnutí odvolacieho súdu nenachádza odpoveď na svoje v odvolaní sformulované námietky, a síce že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobkyňa práčky používa, nesprávne podľa žalobkyne ustálil, že hrdzavenie práčok malo byť spôsobené ich nesprávnou prevádzkou, nesprávne vyhodnotil dôvod odstúpenia od zmluvy, nesprávne skutkovo aj právne vyhodnotil formálno- právne požiadavky na odstúpenie od zmluvy, nesprávne zistil, že žalovaná nebola upozornená namožnosť odstúpenia od zmluvy v liste z 3. júna 2010. 4.2. Žalobkyňa vytýka odvolaciemu súdu, že tento sa vyjadruje k listu z 3. júna 2010, o ktorom zároveň konštatuje, že v spise sa nenachádza. Takéto zistenie je podľa dovolateľky v rozpore s tvrdením, že odvolací súd nezistil dôvod na doplnenie dokazovania. Je podľa dovolateľky neudržateľné, aby sa odvolací súd vyjadroval k obsahu listinného dokumentu, ktorý nemal k dispozícii, a ktorý sám posúdil ako výzvu na uzavretie dohody o predĺžení lehoty podľa § 436 ods. 2 ObZ a skonštatoval, že v ňom nebola uskutočnená žiadna voľba nároku. 4.3. Odvolací súd podľa žalobkyne taktiež formalisticky uviedol, že na možnosť odstúpenia od zmluvy mala žalovanú upozorniť spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o., avšak túto požiadavku bližšie nevysvetlil. 4.4. Žalobkyňa vyčíta odvolaciemu súdu svojvoľnosť rozhodnutia, keď na jednej strane jednoznačne zistil, čo je príčinou vzniku vád, ale na druhej strane jasne uviedol, že danú príčinu neuviedol žiadny znalec. Z uvedeného nie je podľa dovolateľky zrejmé, z čoho odvolací súd dospel ku skutkovému zisteniu. 4.5. Dovolateľka tvrdí i porušenie postupu súdu podľa § 382 CSP, keď odvolací súd založil svoje rozhodnutie aj na existencii liberačného dôvodu podľa § 431 ObZ, v priebehu konania však na aplikáciu tohto ustanovenia strany sporu v rozpore s ust. § 382 CSP neupozornil, a to napriek skutočnosti, že táto otázka nebola predmetom posúdenia prvoinštančným súdom.
5. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdí dovolateľka v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany odvolacieho súdu, konkrétne v nesprávnom vyriešení otázok: 1. Je kupujúci pri uplatnení nárokov z vád tovaru povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci?......2. Môže sa predávajúci zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci? 5.1. K otázke č. 1 žalobkyňa konštatuje, že základným argumentom súdov pre zamietnutie žaloby bol právny záver, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že vady spotrebičov spôsobila žalovaná. Právny záver o dôkaznej povinnosti žalobkyne hodnotí dovolateľka ako nesprávny, nakoľko kupujúci nie je podľa žiadneho ustanovenia povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci, resp. preukazuje iba to, že tovar má vadu, v ktorom prípade vzniká medzi predávajúcim a kupujúcim zodpovednostný vzťah. Citujúc z ust. § 436 ods. 1 a § 437 ods. 1 ObZ tvrdí, že tieto ustanovenia nezakladajú zodpovednosť za vady na splnení podmienky, že vadu spôsobil predávajúci, a že túto skutočnosť kupujúci preukáže. Naopak, je z nich podľa žalobkyne zrejmé, že na uplatnenie nároku z vád je kupujúci povinný preukázať iba to, že predávajúci mu dodal tovar, a že dodaný tovar má vady, čo žalobkyňa v tomto prípade splnila. Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že bol splnený liberačný dôvod predávajúcej, že vady boli spôsobené inými okolnosťami, nemohol podľa dovolateľky dospieť k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, kto za vady zodpovedá. Podľa žalobkyne, teda kupujúci nie je pri uplatnení nárokov z vád tovaru povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci. 5.2. K otázke č. 2 dovolateľka tvrdí, že dôvodom liberácie žalovanej bol vznik vád na nesprávnom zapojení spotrebiča so stavebnými úpravami a prípojkami v zmysle inštalačného plánu vypracovaného predávajúcim, avšak realizácia samotného zapojenia na vybudované prípojky bola podľa čl. IV kúpnej zmluvy predmetom plnenia zo strany žalovanej ako predávajúcej. Z tohto dôvodu je liberácia žalovanej s poukazom na ust. § 431 ObZ pre nesprávne zapojenie na prípojky podľa dovolateľky vylúčená. Dovolateľka konštatuje, že spotrebiče mali byť už podľa kúpnej zmluvy napojené na externé potrubie s tým, že predávajúca spolu s ňou uvedenými technikmi bola povinná dohliadnuť na správny spôsob zapojenia, a teda inštalácia tovaru, vrátane vypracovania inštalačného plánu prípojok a stavebných úprav, bola záväzkom predávajúcej a spôsob zapojenia spotrebičov bol vykonaný technikom žalovanej podľa protokolu z 23. januára 2009. Odvolací súd podľa žalobkyne dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že žalovaná sa spod zodpovednosti liberovala. Predávajúci sa podľa dovolateľky nemôže zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci. 6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobkyne uviedla, že podľa jej názoru v danom súdnom spore prebehlo potrebné a dostatočné dokazovanie, ktorého výsledkom boli spravodlivé rozhodnutia súdov oboch inštancií. V dovolaní žalobkyňou uvedený opis skutkových okolností veci hodnotí žalovaná ako neobjektívny a nepresne interpretovaný, požiadavky žalobkyne na rozsah odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vidí ako neprimerané a žiada, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne odmietol akoneprípustné, resp. zamietol ako nedôvodné a žalobkyňu zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu v neprospech, ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v dovolacom konaní v súlade so zákonom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.
8. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
9. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
10. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzovala prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sa strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu dovolateľka videla v tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je svojvoľné a nedostatočne odôvodnené, pretože odvolací súd sa nevysporiadal s jej odvolacími dôvodmi.
11. Relevantnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu podľa ust. § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca, a ktorý tak zároveň znamená porušenie Ústavou SR zaručených procesných práv v spojení so súdnou ochranou práva.
12. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nesprávnom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
13. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Teda, intenzita zásahu do procesných práv strany sporu z dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, hodnoteným dôkazom a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04). V príslušnomprocesnom kódexe koncipovaná prípustnosť dovolania sleduje trend nastolený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej má tento mimoriadny opravný prostriedok slúžiť na nápravu najzávažnejších procesných pochybení, t.j. zmätočných rozhodnutí, ako aj na riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov ako prvkov naplnenia princípu právnej istoty (III. ÚS 73/2018, IV. ÚS 528/2020, I. ÚS 204/2023).
14. Po preskúmaní veci dovolací súd uvádza, že nezistil žiadnu tzv. vadu zmätočnosti (závažné procesné pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP alebo práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
15. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné, arbitrárne a nepreskúmateľné.
16. V kontexte k dovolacím námietkam žalobkyne považuje najvyšší súd za dôležité upozorniť na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu (2Obdo/64/2021). Odvolací súd k rozhodujúcim (kľúčovým) odvolacím námietkam žalobkyne uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu. Dovolací súd nesúhlasí s tvrdením dovolateľky, že sa odvolací súd nevysporiadal z jej relevantnými odvolacími námietkami. Podľa názoru dovolacieho súdu vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie.
17. Dovolateľka nedostatočnosť a svojvoľnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dovolateľka opiera o tvrdenie, že tento vo svojom rozhodnutí neposkytol odpoveď na výhradu žalobkyne, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nedeklaroval, či došlo k platnému, alebo neplatnému odstúpeniu od zmluvy. Najvyšší súd nemôže súhlasiť s vyššie uvedenou výhradou žalobkyne. Okresný súd v bode 25. odôvodnenia svojho rozhodnutia jednoznačne uviedol, že pre určenie dôvodnosti uplatneného nároku je najskôr potrebné ako predbežnú otázku ustáliť, či odstúpenie od kúpnej zmluvy kupujúcou bolo platné a následne v bode 27. svojho odôvodnenia uzavrel, že nakoľko príčinou hrdzavenia bolo stekanie agresívneho kondenzátu z týchto častí (zberné potrubie a komínové teleso), zodpovednosť žalovanej za tieto vady nevniká, teda odstúpenie od zmluvy zo strany kupujúcej preto nie je dôvodné a nedôvodný je preto aj uplatnený nárok na vrátenie kúpnej ceny. Súd prvej inštancie ďalej v bode 28. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že okrem toho kupujúca nesplnila ani formálno-právne predpoklady pre platné odstúpenie od zmluvy. Svoj záver následne podrobne zdôvodnil v bode 28. a 29. odôvodnenia. Záverom o neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúcej svedčí i časť bodu 27. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany leasingového prenajímateľa - spoločnosti Tatra-leasing. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie i súd odvolací sa otázkou platnosti, resp. neplatnosti odstúpenia od zmluvy v dostatočnej miere zaoberali a túto posúdili, nie je možné súhlasiť s dovolateľkou, že závery súdov sú neadekvátne formulované, či dokonca nezdôvodnené. 17.1. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že v rozhodnutí odvolacieho súdu nenachádza odpoveď na svoje vodvolaní sformulované námietky, a síce že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobkyňa práčky stále používa, uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde. Okresný súd v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že pôvodný žalobca práčky používal aj po odstúpení od zmluvy (3. decembra 2010), čo vyplýva jednak z vykonávania servisných zásahov, ako aj z výpovede samotného konateľa, ktorý uviedol, že práčky sa používali do konca roku 2010, začiatku roku 2011. Uvedené vyplýva i z bodu 7. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu, kde tento citujúc z výpovede svedka (konateľ pôvodného žalobcu P. V.) uviedol, že Práčky dodané žalovaným boli používané do konca roku 2010 - začiatku roku 2011, kedy si objednali práčky od iného dodávateľa. Práčky sú v súčasnosti odpojené a uskladnené v ich prevádzke. Nie je možné v zmysle vyššie uvedeného tvrdenie dovolateľky, že súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobkyňa práčky stále používa, podľa dovolacieho súdu označiť za pravdivé. 17.2. Žalobkyňa ďalej vytýka súdom, že tieto nesprávne ustálili, že hrdzavenie práčok malo byť spôsobené ich nesprávnou prevádzkou. K uvedenému dovolací súd vysvetľuje, že skutočnosť, že sa dovolateľka nestotožňuje s rozhodnutiami súdov oboch inštancií a názormi v nich vyjadrenými neznamená, že sa jedná o nedostatočne odôvodnené rozhodnutia súdov nižšej inštancie, pretože súd nie je povinný rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom strán sporu. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany v spore. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou", ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu a konanie, ktorému predchádzalo. Podľa § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd, tzn. skutkové zistenia a odvolacím súdom ustálený skutkový stav nemôžu byť predmetom dovolacieho prieskumu vzhľadom na citované ust. § 442 CSP a viazanosť dovolacieho súdu skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom. Dovolací súd nie je oprávnený sám vykonávať dokazovanie, preto nie je oprávnený ani nižšími súdmi vykonané dokazovanie prehodnocovať (viď. aj 3Obdo/12/2022). Dovolací súd prízvukuje, že otázka hrdzavenia a dôvodov vadnosti práčok bola otázkou riešenou naprieč celým konaním, súdy oboch inštancií svoj závery vo vzťahu vyššie uvedenému primerane zdôvodnili, súd prvej inštancie konkrétne v bode 27. odôvodnenia svojho rozhodnutia a krajský súd naviac v bodoch 27. až 29. rozhodnutia. 17.3. Pokiaľ dovolateľka vytýka odvolaciemu súdu, že tento neodpovedal na jej odvolacie námietky týkajúce sa podľa žalobkyne nesprávneho skutkového i právneho vyhodnotenia formálno-právnych požiadaviek odstúpenia od zmluvy zo strany súdu prvej inštancie, tu odvolací súd opätovne pripomína organickú jednotu rozhodnutí súdov oboch inštancií v súdenej veci. Odvolací súd zreteľne v bode 16. svojho odôvodnenia uviedol, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na tento poukazuje. Uvedené platí i vo vzťahu k vyhodnoteniu formálno-právnych požiadaviek odstúpenia od zmluvy, ktorým sa dostatočne venoval okresný súd (body 28. a 29. rozhodnutia). 17.4. Žalobkyňa ďalej vytýka odvolaciemu súdu, že tento sa vyjadruje k listu z 3. júna 2010, o ktorom zároveň konštatuje, že v spise sa nenachádza. Takéto zistenie je podľa dovolateľky v rozpore s tvrdením, že odvolací súd nezistil dôvod na doplnenie dokazovania. K uvedenému dovolací súd uvádza, že odvolací súd nezistil dôvod na doplnenie dokazovania, iba upozornil na skutočnosť, že na list z 3. júna 2010 sa odvolávala sama žalobkyňa, ktorá vo svojom odvolaní i sama uvádza, že týmto listom,,žalobkyňa upozornila žalovanú na možnosť odstúpenia od zmluvy" a zdôraznil, že jeho existenciu žalovaná ani nerozporovala. Odvolací súd sám následne vysvetlil irelevanciu listu žalobkyne z 3. júna 2010 vo vzťahu k prejednávanej veci, keď uviedol, že podľa čl. VII. kúpnej zmluvy č. 41080316 uzatvorenej medzi žalobkyňou, žalovanou a spoločnosťou Tatra-Leasing, s.r.o., nebola žalobkyňa oprávnená od zmluvy odstúpiť, toto právo ostalo spoločnosti Tatra-Leasing, s.r.o. ako kupujúcej, ktorá na tento úmysel žalovanú neupozornila. Z uvedeného vyplýva presvedčenie odvolacieho súdu o tom, že list z 3. júna 2010, ak by aj bol súčasťou spisu, nebol by dôkazom relevantným pre zmenu rozhodnutia súdu, ergo bolo by v rozpore s hospodárnosťou konania týmto smerom dopĺňať dokazovanie, o čom svedčí i tvrdenie odvolacieho súdu v bode 16. odôvodnenia a síce, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie, alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP. Odvolací súd dostatočne vysvetlil, z akého dôvodu to mala byť práve spoločnosť Tatra-Leasing, s.r.o. (nie žalobkyňa), ktorá mala žalovanú upozorniť na možnosť na možnosť odstúpenia od zmluvy.
17.5. V kontexte k uvedenému dovolací súd iba dodáva, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Aj Ústavný súd SR v bode 15. odôvodnenia rozhodnutia č.k. III. ÚS 332/2009 (obdobne v 5Cdo/107/2019) uviedol, že k porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza v prípadoch, kedy súd nevykoná stranou navrhovaný dôkaz, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť. Posudzovanie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 CSP) a nie sporových strán. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi, s jej návrhmi dôkazov a ani s jej vyhodnotením dôkazov.
18. Žalobkyňa vyčíta odvolaciemu súdu i svojvoľnosť rozhodnutia, keď tento podľa dovolateľky na jednej strane jednoznačne zistil, čo je príčinou vzniku vád, ale na druhej strane jasne uviedol, že danú príčinu neuviedol žiadny znalec. Z uvedeného nie je podľa dovolateľky zrejmé, z čoho odvolací súd dospel ku skutkovému zisteniu. 18.1. V tejto súvislosti dovolací súd, ako nepochybne i žalobkyňa vo svojom dovolaní, poukazuje na body 28. a 29. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že Hlavnou príčinou korózie je zatekanie kondenzátu z komínového telesa alebo zberného potrubia odťahu do priestoru plynových horákov. Následne uviedol, že ani jeden znalec však jednoznačne neuviedol presnú príčinu prítomnosti chlóru, relevantnú pre posúdenie príčin vzniku korózie. 18.2. Z uvedeného, ako i z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií ako celku je zrejmé, čo je podľa súdov hlavnou príčinou vady spotrebičov, a teda hlavnou príčinou ich korózie, ktorá vznikla predovšetkým na vnútorných častiach horného dielu opláštenia horáku, a to je zatekanie kondenzátu, (ktorý vzniká pri procese spaľovania vzduchu kontaminovaného perchlóretylénom) z komínového telesa alebo zberného potrubia odťahu do priestoru plynových horákov. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že odvolací súd uviedol, že danú príčinu vzniku vád neuviedol žiaden znalec, a nepochybne tak upozorňuje na poslednú vetu bodu 29. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, uvedené sa nezakladá na pravde. Odvolací súd tu záverom iba uviedol, že ani jeden znalec jednoznačne neuviedol presnú príčinu prítomnosti chlóru (relevantnú pre posúdenie príčin vzniku korózie), nie hlavnú príčinu korózie. Hlavnú príčinu korózie mali súdy oboch inštancií procesom dokazovania nepochybne ustálenú (viď vyššie) a odvolací súd záverom taktiež zdôraznil, že ani znalecký posudok L. D.. V. F., v ktorom sa stotožnil so znaleckým posudkom vypracovaným L. D. A. F., nepreukázal zodpovednosť žalovaného za vady spotrebičov. Z rozhodnutí súdov oboch inštancií je dostatočne zrejmé, akým spôsobom tieto dospeli ku skutkovým zisteniam premietnutým do záveru ich rozhodnutí. Rozhodnutie odvolacieho súdu dovolací súd nehodnotí ako svojvoľné.
19. Dovolací súd záverom prízvukuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (II. ÚS 76/07).
20. Dovolateľka tvrdí i porušenie postupu súdu podľa § 382 CSP, keď odvolací súd založil svoje rozhodnutie aj na existencii liberačného dôvodu podľa § 431 ObZ, v priebehu konania však na aplikáciu tohto ustanovenia strany sporu v rozpore s ust. § 382 CSP neupozornil, a to napriek skutočnosti, že táto otázka podľa žalobkyne nebola predmetom posúdenia prvoinštančným súdom. 20.1. Ani s uvedeným tvrdením dovolateľky nemožno súhlasiť. Z ustanovenia § 382 CSP, vyplýva, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 20.2. O prekvapivé rozhodnutie predstavujúce vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP, ide vtedy, ak by odvolací súd nepostupoval v zmysle ustanovenia § 382 CSP, a zároveň by pri svojom rozhodovaní použil ako rozhodujúce zákonné ustanovenie, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo použité,a ktorého aplikácie sa v priebehu sporu strany nedomáhali, a to ani v priebehu odvolacieho konania (k tomu viď aj 3Obdo/23/2017, R 33/2011, 3Cdo/76/2014, 4Cdo 299/2014). Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí súdmi druhej inštancie, t.j. rozhodnutí, ktoré sú založené na právnych záveroch nevyplývajúcich z rozhodnutia súdu prvej inštancie, a s ktorými nemali strany sporu možnosť sa pred vydaním konečného rozhodnutia súdu druhej inštancie oboznámiť, nemali možnosť vyjadrovať sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné. Predmetné zákonné ustanovenie vychádza z princípu predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorý je súčasťou princípu právnej istoty. 20.3. Dovolací súd považuje za podstatné v tejto súvislosti uviesť, že už z bodu 6. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalovaná v súlade s ust. § 431 ObZ odmieta, že sa v danom prípade jedná o vady, za ktoré by niesla zodpovednosť ako predávajúca. Uvedené vyplýva i zo záverečnej reči žalovanej prednesenej na pojednávaní zo dňa 28. júna 2018 (na č.l. 269 spisu). Súd prvej inštancie sa uvedeným argumentom zaoberal, už z citácie paragrafového znenia ust. § 431 ObZ v bode 17. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu podľa dovolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že bolo v konaní pred súdom prvej inštancie aplikované, ktorému záveru svedčí i výslovný odkaz na predmetné ustanovenie v bode 26. odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu a následné súvisiace úvahy súdu v bode 27. odôvodnenia jeho rozhodnutia, s ktorým sa v celosti stotožnil i odvolací súd. Nie je možné súhlasiť s výhradou dovolateľky, že otázka existencie liberačného dôvodu podľa § 431 ObZ a samotná aplikácia ustanovenia § 431 ObZ nebola predmetom posúdenia prvoinštančným súdom.
21. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobkyne podľa ust. § 420 písm. f) CSP nie je procesne daná. Vyjadriac sa osobitne ku všetkých námietkam žalobkyne uvedeným v dovolaní (viď vyššie v bodoch 17. až 20. rozhodnutia), ktorého prípustnosť žalobkyňa odvodzuje od ust. § 420 písm. f) CSP, je podľa najvyššieho súdu zrejmé, že rozsudky súdov oboch inštancií spoločne dávajú presvedčivý a dostatočne zdôvodnený obraz toho, prečo v závere došlo k zamietnutiu žaloby.
22. Prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP tvrdí dovolateľka v nesprávnom právnom posúdení veci zo strany odvolacieho súdu, konkrétne v nesprávnom vyriešení otázok: 1. Je kupujúci pri uplatnení nárokov z vád tovaru povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci? 2. Môže sa predávajúci zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci?
23. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ust. § 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 24. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 432 ods. 1 CSP.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. § 432 ods. 2 CSP). Žalobkyňa prípustnosť dovolania opierala o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b) CSP, avšak spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až 435 CSP dovolacie dôvody nevymedzila tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia.
25. Dovolací súd k žalobkyňou namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu súdmi oboch inštancií úvodom uvádza, že je očividné, že dovolateľka naprieč celým dovolaním opakuje svoje tvrdenia k jednotlivým častiam svojho žalobou uplatňovaného nároku, známe z konania pred súdmi nižších inštancií, a sumarizuje z ich strany podľa nej nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne rozhodnutia, avšak neformulovala žiadnu takú právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (ust. § 421 ods. 1 písm. b)CSP). Podľa ustanovenia § 442 CSP je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd a nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení. Najvyšší súd zdôrazňuje fakt, že dovolanie nie je možné považovať za ďalšie odvolanie (k tomu viď. ust. § 366 CSP). Aj v tomto prípade platí, že samotná nespokojnosť so závermi rozhodnutia súdu, či polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 CSP (viď. sp. zn. 3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018).
26. Dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP sa vždy vzťahuje na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k záverom uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania potom bude, vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP), závisieť od toho, či a ako dovolateľ vymedzil dovolaciu otázku zásadného právneho významu, a či ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje príslušné zákonné ustanovenie. Povinnosťou dovolateľa kvalifikovane zastúpeného advokátom je teda uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považuje za nesprávne a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Musí ísť o takú právnu otázku, ktorá je pre rozhodnutie vo veci samej kľúčová. Iba ak sú všetky uvedené kumulatívne podmienky splnené, môže dovolací súd pristúpiť k uskutočneniu meritórneho dovolacieho prieskumu. Ak dovolanie nespĺňa predmetné podmienky, dovolací dôvod podľa § 432 CSP nie je vymedzený spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, čo predstavuje zákonný dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP.
27. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie žalobkyne v časti, v ktorej namieta nesprávne právne posúdenie, predmetné náležitosti neobsahuje. 27.1. Všeobecne platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. 27.2. Dovolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie, či ide o právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej - a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca, ale výlučne záver súdu rozhodujúceho o jej dovolaní. 27.3. Dovolací súd uvádza, že odpoveď ani na jednu z dovolateľkou položených otázok z hľadiska rozhodnutia súdov nebola rozhodujúca a kľúčová.
28. K prvej dovolacej otázke žalobkyne, v znení,,Je kupujúci pri uplatnení nárokov z vád tovaru povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci?", žalobkyňa konštatuje, že základným argumentom súdov pre zamietnutie žaloby bol právny záver, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že vady spotrebičov spôsobila žalovaná. Právny záver súdu o dôkaznej povinnosti žalobkyne hodnotí dovolateľka ako nesprávny, nakoľko kupujúci nie je podľa žiadneho ustanovenia povinný preukázať, že vadu spôsobil predávajúci, resp. preukazuje iba to, že tovar má vadu, v ktorom prípade vzniká medzi predávajúcim a kupujúcim zodpovednostný vzťah. Citujúc z ust. § 436 ods. 1 a § 437 ods. 1 ObZ tvrdí, že tieto ustanovenia nezakladajú zodpovednosť za vady na splnení podmienky, že vadu spôsobil predávajúci a že túto skutočnosť kupujúci preukáže. 28.1. Dovolací súd vo vzťahu k prvej otázke dovolateľky uvádza, že táto nepochybne reaguje na bod 27. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, kde tento uviedol, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že za vady spotrebičov nesie zodpovednosť žalovaný. Dovolací súd považuje za dôležité uviesť, že predmetné konštatovanie odvolacieho súdu, napriek jeho zneniu, nemožno bez ohľadu na preukázané skutkové okolnosti citované v rozhodnutiach interpretovať izolovane tak, že podstatou konania bolo, aby žalobkyňa ako kupujúca uniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k zodpovednosti žalovanej za vady, a dôsledkom neunesenia tejto dôkaznej povinnosti žalobkyne bola žaloba zamietnutá. V rozhodnutiach súdov došlo podľa dovolacieho súdu k posúdeniu všetkých skutkových okolností a k posúdeniu unesenia dôkazného bremena tvrdení oboch strán sporu, nie výlučne žalobkyne, osobitne v súvislosti s otázkou zodpovednosti za vady v zmysle ust. § 431 ObZ, z ktorých vyplýva, že nebola to žalobkyňa, ktorá by pri preukazovaní zavinenia žalovanej neuniesla svojedôkazné bremeno tvrdení, ale práve žalovaná ako predávajúca, snažiaca sa o svoju liberáciu v zmysle ust. § 431 ObZ, uniesla svoje bremeno tvrdenia, že nenesie zodpovednosť za vzniknuté vady. Prvá dovolateľkou nastolená dovolacia otázka teda vo vzťahu k záveru súdov, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu zodpovednosť žalovanej za vady nevznikla (nakoľko boli spôsobené po prechode nebezpečenstva škody na tovare vonkajšími udalosťami a nespôsobila ich žalovaná ako predávajúca alebo osoby, s ktorých pomocou plnila svoj záväzok), teda nie k dovolateľkou sformulovanému záveru, že kupujúca nepreukázala, že predávajúca - žalovaná za reklamované vady zodpovedá, nie je pre vec rozhodujúca. Z rozhodnutí súdov nevyplýva, že by svoj záver premietnutý do výroku o zamietnutí žaloby postavili na premise neunesenia dôkazného bremena žalobkyne prameniaceho z povinnosti preukázať, že vadu spôsobila žalovaná ako predávajúca. Tieto naopak svoj záver odôvodnili unesením dôkazného bremena žalovanej vo vzťahu k jej liberácii v zmysle ust. § 431 ObZ.
29. K druhej dovolacej otázke v znení,,Môže sa predávajúci zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci?", žalobkyňa tvrdí, že dôvodom liberácie žalovanej bol vznik vád na nesprávnom zapojení spotrebiča so stavebnými úpravami a prípojkami v zmysle inštalačného plánu vypracovaného predávajúcim, avšak realizácia samotného zapojenia na vybudované prípojky bola podľa čl. IV kúpnej zmluvy predmetom plnenia zo strany žalovanej ako predávajúcej. Z tohto dôvodu je liberácia žalovanej s poukazom na ust. § 431 ObZ pre nesprávne zapojenie na prípojky podľa dovolateľky vylúčená. Dovolateľka konštatuje, že spotrebiče mali byť už podľa kúpnej zmluvy napojené na externé potrubie s tým, že predávajúca spolu s ňou uvedenými technikmi bola povinná dohliadnuť na správny spôsob zapojenia, a teda inštalácia tovaru, vrátane vypracovania inštalačného plánu prípojok a stavebných úprav, bola záväzkom predávajúcej a spôsob zapojenia spotrebičov bol vykonaný technikom žalovanej podľa protokolu z 23. januára 2009. Predávajúci sa podľa dovolateľky nemôže zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci 29.1. V rozhodovanej veci dospel dovolací súd k záveru, že druhá žalobkyňou nastolená dovolacia otázka (Môže sa predávajúci zbaviť zodpovednosti za vady, ak bola vada spôsobená nesprávnou inštaláciou spotrebiča, ktorú podľa kúpnej zmluvy vykonal predávajúci?) nekorešponduje so súdmi zisteným skutkovým stavom veci. Zásadným v tejto veci je, že oba vo veci konajúce súdy v procese dokazovania dospeli k záveru, že vada spotrebičov nebola spôsobená ich nesprávnou inštaláciou. Práve naopak, závery o správnej inštalácii spotrebičov vyznievajú zreteľne z oboch rozhodnutí súdov, keď tieto uviedli, že hlavnou príčinou korózie je zatekanie kondenzátu z komínového telesa alebo zberného potrubia odťahu do priestoru plynových horákov, pričom odťahové komíny a zberné potrubia neboli predmetom dodania zo strany žalovanej podľa kúpnej zmluvy, samotná konštrukcia a dodanie komínov boli riešené zo strany žalobkyne s iným dodávateľom (Komínsystém s.r.o.) a nie so žalovanou (viď protokol o odovzdaní a prevzatí z 22. januára 2009, č.l. 55). Súdy uviedli, že žalovanou zabezpečená inštalácia a uvedenie do prevádzky spotrebičov bola podmienená realizáciou stavebných úkonov a prípojok vrátane komínov zo strany žalobkyne. Inštalácia a uvedenie do prevádzky zo strany žalovanej bolo vykonané riadne, o čom svedčí servisný výkaz č. 557975 z 10. decembra 2008, potvrdený oboma sporovými stranami. Je zrejmé, že súdy oboch inštancií prisvedčili žalovanej, keď táto uviedla, že povinnosť inštalácie predmetu kúpy si nemožno zamieňať s povinnosťou/zodpovednosťou za výstavbu (dodanie) sústavy komínových telies a dymovodov, keď naviac žalovaná ani nemá oprávnenie na výkon akejkoľvek stavebnej činnosti, teda zodpovednosť žalovanej za tieto vady nevniká. Otázka nesprávnej/správnej inštalácie teda bola predmetom dokazovania, kde súdy zistili, že spotrebiče boli inštalované správne, a teda nešlo o vadu,,spôsobenú nesprávnou inštaláciou", ako sa snaží navodiť dovolateľka. Dovolací súd pripomínajúci svoju viazanosť zisteným skutkovým stavom hodnotí druhú otázku dovolateľky ako otázku (a jej odpoveď na ňu) ako nemajúcu vplyv na rozhodnutie. Nesprávne zistený, či posúdený skutkový stav veci a nesprávne vyhodnotené dokazovanie (správna, alebo nesprávna inštalácia) môže byť nanajvýš dôvodom prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 420 f) CSP, nie dôvodom prípustnosti dovolania pre nesprávne právne posúdenie zo strany vo veci konajúcich súdov. Vo vzťahu k záveru súdov oboch inštancií o správnej inštalácii spotrebičov zo strany žalovanej tak dovolacia otázka zbavenia sa zodpovednosti za vady spôsobené nesprávnou inštaláciou spotrebiča vyznieva nanajvýš hypoteticky.
30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle uvedeného záverom uvádza, že prípustnosť dovolania žalobkyne ani podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nie je procesne daná, preto dospel k záveru, že dovolanie je v tejto časti potrebné odmietnuť podľa ustanovenia § 447 písm. f) CSP.
31. Keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dovolanie žalobkyne podľa ust. § 420 písm. f) CSP ani podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b) CSP prípustné, dovolací súd ho v súlade s ustanovením § 447 písm. c) a f) CSP odmietol. 32. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.