00Najvyšší súd

Slovenskej republiky  

2 Obdo 13/2009

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P.- K. P.   IČO: X. zast. JUDr. E. G. advokátkou, B. K., proti žalovanému v 1. rade: S. F. P. P. a žalovanému v 2. rade: M. K. P. 353, P., obe zast.   JUDr. V. L. advokátom, M., o zaplatenie 60 000,– Sk istiny a prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6. novembra 2007 č. k. 2 Cob 32/2007-127 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy dovolacieho konania v sume 77,64 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislave II č. k. 42 CbHs 1/06-97 zo dňa 06. 12. 2006 a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 26 149,30 Sk na účet ich právneho zástupcu.

Podľa odôvodnenia napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa tento domáhal zaviazať odporkyne v 1. a 2. rade na zaplatenie 60 000,–Sk titulom porušenia obchodného tajomstva. Rozhodol tak po vykonanom dokazovaní, keď konštatoval, že žalobca uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade pracovný pomer v priebehu roku 2002. Obe žalované pracovali u žalobcu ako predavačky. Obe žalované ukončili u žalobcu pracovný pomer výpoveďou, ktorý skončil dňom 31. 05. 2005. So žalovanou v 1. rade mal žalobca uzavretú dohodu o uchovaní obchodného tajomstva. Takúto dohodu so žalovanou v 2. rade nedoložil. Žalovaná v 1. rade sa zaviazala dodržiavať obchodné tajomstvo po dobu 5 rokov od skončenia pracovného pomeru u žalobcu. Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal porušenie povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade vplývajúcich z ust. §-u 17 Obch. zák. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s ohľadom na úspech účastníkov v konaní a žalobcu zaviazal uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy prvostupňového konania.

V odvolaní proti tomuto rozsudku žalobca namietal, že súd prvého stupňa nevykonal všetky dôkazy, ktoré navrhoval, nevypočul svedkov, ktorí by dosvedčili jeho tvrdenia. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nepovažoval za potrebné tieto dôkazy vykonať z dôvodu, že vyhodnotil skutočnosti uvádzané v dohode o uchovaní obchodného tajomstva za verejne dostupné. Mal za to, že záznamy o tržbách, dodávateľoch a výške rabatu nie sú verejne dostupné informácie. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vec posúdil, keď mal za to, že sa jedná o pracovnoprávny spor. Dôkazy vyhodnotil jednostranne, preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Tiež namietal výrok rozsudku súdu prvého stupňa o priznaných trovách konania.  

Odvolací súd uzavrel, že súd 1. stupňa poučil účastníkov v súlade s ust.§ 120 ods. 4   O. s. p. a na pojednávaní dňa 06. 12. 2006 vyhlásil dokazovanie za skončené. Konštatoval, že ani v odvolaní žalobca nekonkretizoval, ktoré dôkazy súd 1. stupňa nevykonal, hoci ich vykonanie navrhoval.

Odvolací súd sa preto plne stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal porušenie ustanovení §-u 17 Obchodného zákonníka a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §-u 219 O. s. p. potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca včas dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ust. § 237 písm. f/ a § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Naplnenie týchto ustanovení vidí v tom, že súd l. stupňa nevykonal dôkazy, podľa neho sú kľúčového charakteru, lebo len ich prostredníctvom bol schopný porušenie obchodného tajomstva žalovanými preukázať a odvolací súd hoci ani on tieto dôkazy nevykonal uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdí, že mu súdy neumožnili porušenie obchodného tajomstva preukázať.

Právny zástupca žalovaných vo vyjadrení k žalobcovmu dovolaniu navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania, ktorú vyčíslil sumou 77,64 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dovolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti a zistil, že prípustné nie je.

Z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že súd 1. stupňa žalobu zamietol, s pomerne obšírnym avšak výstižným a jasným odôvodnením so záverečným zhrnutím, že   na základe citovaných zákonných ustanovení a vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobcom podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal porušenie povinnosti vyplývajúcimi z ustanovení § 17 Obch. zák. žalovanými. Súd vyhodnotil skutočnosti uvádzané v Dohode o uchovaní obchodného tajomstva za skutočnosti, ktoré nepodliehajú obchodnému tajomstvu. Skutočnosti, ktoré žalobca v podanej žalobe uvádza ako porušenie obchodného tajomstva žalovanými sú verejne dostupné. Údaje o otváracích hodinách predajne ako i ceny tovarov nepodliehajú utajeniu. Ustanovenia dohody o povinnosti zamestnanca zachovávať obchodné tajomstvo po dobu piatich rokov po skončení pracovného pomeru súd vyhodnotil ako neplatné v rozpore so slobodou podnikania zakotvenou v Ústave SR.

Odvolací súd sa vo svojom krátkom zdôvodnení s výrokom rozsudku súdu 1. stupňa i jeho odôvodnením stotožnil.

Dovolateľ vidí dôvod prípustnosti dovolania v tom, že súd l. stupňa ani odvolací súd nevykonali ním navrhnuté vypočutie svedkov, ktoré mali dokázať skutočnosti, ktoré on považuje za porušenie obchodného tajomstva a uvádza ich v žalobe ako skutočnosti týkajúce sa dosahovaných tržieb vo všetkých jeho prevádzkach obchodno-dodávateľských vzťahov, nákupných cien, výšky rabatu, výšky uhrádzaných faktúr, obchodného tajomstva ako skutočnosť ich porušenia uvádza, že v predajni kam žalované nastúpili do pracovného pomeru po odchode od neho sa predĺžili otváracie hodiny, začalo sa predávať aj ovocie a zelenina a taký istý chlieb, ako v jeho predajni. Z uvedeného je zrejmé, že ide o obsah pojmu obchodného tajomstva, podľa jeho subjektívneho názoru, pričom je nesporné, že tento pojem tak, ako je zakotvený v ust.§ 17 Obch. zák. má objektívnu náplň. Súd 1. stupňa sa podrobne zaoberal nielen výkladom tohto ustanovenia, ale aj ust. § 18 Obch. zák., § 81 písm. f/ Zákonníka práce a čl. 35 ods. l Ústavy SR. Podstatou rozhodnutia bol záver súdu, že skutočnosti uvádzané v žalobcom predloženej Dohode o uchovaní obchodného tajomstva podpísanej žalovanou v1. rade, sú verejne dostupné a preto nie sú skutočnosťami tvoriacimi náplň pojmu obchodné tajomstvo zakotveného v ust. § 17 Obch. zák. Na základe tohto svojho záveru v súlade s ust. § 132 a 120 ods. 1 druhá veta O. s. p. súd nemusel vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale v rámci princípu voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia veci mohol a aj vykonal len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu viedli.

Na tomto základe dovolací súd konštatoval, že odvolací súd ani súd l. stupňa nevypočutím žalobcom navrhnutých svedkov neodňali žalobcovi dovolateľovi právo konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., ani nesprávne nerozhodli vo veci vychádzajúc z neúplne a nesprávne zisteného skutkového stavu podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ako to tvrdí dovolateľ a preto v súlade s ust.§ 243b ods. 5 v spojení s ust. § 218 ods.1 písm. c/ O. s. p. dovolanie žalobcu odmietol.

Úspešným žalovaným vzniklo podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods.1 a § 142 ods. l O. s. p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Ich právny zástupca ich vyčíslil sumou 47,64 eur, a to za jeden právny úkon právnej služby po 39,84 eur a 31,87 eur + 2 x paušál po 6,95 eur. Dovolací súd žalovaným náhradu týchto trov žalobcom priznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. júna 2009

  JUDr. Jozef Štefanko, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.