2 Obdo 12/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M.. K. S. R., N., proti
žalovanému: O. I., s. r. o., R., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. K. K., Advokátska
kancelária K., K. a P., s. r. o., V., v konaní o určenie neplatnosti zmluvy, na dovolanie
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Cob 196/2009-327 zo dňa
10. augusta 2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10.augusta 2010 č. k. 2 Cob 196/2009-327 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava V. rozsudkom zo dňa 11. marca 2009 č. k. 22 Cb 35/2005-293
návrh žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v sume 1 072,62 Eur.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom podaným na súd prvého
stupňa domáhal určenia, že zmluva o výstavbe polyfunkčného domu zo dňa 31. 07. 2001 je
neplatná. Svoj návrh zdôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o výstavbe
polyfunkčného domu dňa 31. 07. 2001, na účely výstavby bol však poskytnutý nehnuteľný
majetok štátu, čo je v rozpore s ustanovením § 13 ods. 8 zákona o správe majetku štátu
v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Žalobca s poukazom na cit. ustanovenia zákona
považuje podľa § 39 OZ zmluvu, uzavretú dňa 31. 07. 2001, za absolútne neplatnú
odporujúcu zákonu, nakoľko k jej uzavretiu nebol daný súhlas Ministerstva financií SR.
Katastrálny úrad v B. vyhlásenie žalobcu o neplatnosti zmluvy považoval za irelevantné s odôvodnením, že o neplatnosti musí rozhodnúť súd. S ohľadom na uvedené skutočnosti
žalobca preukazoval naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na určení platnosti zmluvy, ktorá je predmetom vkladu, ako aj skutočnosťou, že
v dôsledku uzavretej zmluvy dochádza k obmedzeniu, resp. k znemožneniu výkonu
vlastníckych práv štátu, a to práva vec držať, užívať ju a nakladať s ňou. Súd prvého stupňa
ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na účinnosť zmluvy o výstavbe bytov
a nebytových priestorov je potrebný zápis do katastra nehnuteľností. Katastrálny úrad v B.
rozhodnutím zo dňa 08. 10. 2004 č. Vo 74/04-Pa rozhodnutie Správy katastra
pre hl. mesto S. R. B., pracovisko B. č. V-247/04 zo dňa 13. 07. 2004 o zastavení konania
o návrhu na vklad zmenil tak, že vklad č. V 247/04 zo dňa 24. 02. 2004 povoľuje. Z výpisu
z Katastra nehnuteľností z 27. 10. 2004 listu vlastníctva č. 8014, katastrálne územie B. je
preukázané, že došlo k vkladu zmluvy o výstavbe dňa 14. 10. 2004. Na základe protestu
Krajskej prokuratúry Úrad geodézie, kartografie a katastra S. R. rozhodnutím č. LPO-5170/2004/Ba zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v B. zo dňa 08. 10. 2004 a vec
vrátil na nové konanie. Správa katastra pre hl. mesto S. B. rozhodnutím dňa 24. 03. 2005 č. k. V-247/04 povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zmluvy
o výstavbe polyfunkčného domu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 17. 08. 2005 č.
k. 2S 129/05-13 v právnej veci žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu č. V-247/04 zo dňa 24. 03. 2005 žalobu zamietol. Zmluva o výstavbe, uzavretá medzi
účastníkmi rozhodnutím príslušného orgánu, v zmysle § 47 ods. 1 OZ nadobudla účinnosť.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodnutie súdu negatívne určujúce, že zmluva
o výstavbe, uzavretá medzi účastníkmi, je neplatná, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne
postavenie žalobcu, uspokojivo sa neodstraňuje jeho neistota v danom právnom vzťahu.
Zmluvou o výstavbe nebolo dotknuté vlastnícke právo Slovenskej republiky k pozemku,
Slovenská republiky, zastúpená žalobcom, je v katastri zapísaná ako vlastník pozemku
a konkrétne vzťahy stavebníkov k pozemku, na ktorom sa má realizovať výstavba, sa
účastníci dohodli riešiť v dobe určenej zmluvou podľa v budúcnosti platných a účinných
právnych predpisov. Žalobca zmluvu na odsúhlasenie nepredkladal a žiadnymi dôkazmi
nepreukázal, že hospodárenie žalobcu so štátnym majetkom, ktorý má v správe, bolo
zo strany kontrolného orgánu, resp. Ministerstvo financií SR v tomto konkrétnom prípade
napadnuté. Žalobca tak nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej
žalobe. Z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd
žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému v konaní žalovanému náhradu trov konania 1 072,63 Eur na účet
právneho zástupcu.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie
žalobcu zmenil a určil, že zmluva o výstavbe polyfunkčného domu, uzavretá medzi
účastníkmi dňa 31. 07. 2001, je neplatná. Zmenil výrok o trovách konania tak, že nepriznal
žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania a nepriznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že prvostupňový súd vykonal potrebné
zistenia, avšak dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd je toho názoru, že
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, uzatvorenej dňa 31. 07. 2001 medzi
žalobcom a žalovaným, označenej ako zmluva o výstavbe polyfunkčného domu (ako zmluva
č. 2), je daný. Žalobca ako správca majetku štátu (pozemku), dotknutého zmluvou o výstavbe
polyfunkčného domu z 31. 07. 2001, je aktívne legitimovaný na podanie určovacej žaloby,
pretože sporný vzťah sa týka jeho práv a aj právnej sféry a určovacou žalobou sa vytvorí
pevný právny základ pre vyriešenie vzťahov účastníkov konania a predíde sa tým
v budúcnosti možným žalobám na plnenie. Ďalej uviedol, že riešenie tejto otázky ako otázky
predbežnej až po realizácii výstavby odvolací súd nepovažoval za dôvod na zamietnutie
žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Začatím a realizáciou výstavby a až
následným riešením platnosti zmluvy formou predbežnej otázky v žalobách o plnenie, by
mohlo dôjsť k zbytočným ťažko riešiteľným sporom medzi účastníkmi zmluvy i účastníkmi
konania s ťažko napraviteľnými dôsledkami. Za tejto situácie predmetná určovacia žaloba má
jednoznačne preventívny charakter na eliminovanie stavu ohrozenia práva a stavu neistoty
v právnych vzťahoch a škody na majetku oboch zúčastnených strán.
Na základe toho sa odvolací súd opätovne zaberal otázkou namietanej neplatnosti
zmluvy z dôvodu jej rozporu so zákonom, ako aj z dôvodu obchádzania zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Odvolací súd mal za zistené, že žalobca je správcom majetku
vo vlastníctve Slovenskej republiky v danom prípade nehnuteľnosti - pozemku číslo X.
zastavanej plochy o výmere 1 314 m2, vytvorenej z parcely č. X. o výmere 1 632 m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. X., k. ú. S., odčlenenej na základe geometrického plánu z 15. 04. 1994. Zmluva o výstavbe polyfunkčného domu, uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným dňa 31. 07. 2001, bola uzatvorená v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a na jej účinnosť bol potrebný vklad zmluvy do katastra
nehnuteľností podľa § 21 odseku 3 uvedeného zákona. K nakladaniu s pozemkom vo vlastníctve štátu – kúpnej zmluvy alebo zámennej zmluvy sa v zmysle § 8a ods. 1, § 11
ods. 5 zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu v čase uzatvorenia zmluvy vyžadoval
súhlas M. financií S., rovnako i na zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa
§ 13 ods. 6 zákona. Takýto súhlas ku dňu uzatvorenia zmluvy nebol daný ani pred ani po jej
uzatvorení. Takto uzatvorená zmluva teda bola v rozpore jednak s kogentným ustanovením
zákona č. 182/1993 Zb. § 22 ods. 1 písm. d/, ako aj kogentnými ustanoveniami
§ 3 ods. 2, § 11 ods. 5, § 13 ods. 6 a zákona č. 278/1993 Zb. o správe majetku štátu. Navyše
chýbala aj podstatná náležitosť zmluvy o budúcej zmluve podľa § 289 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe
zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený
aspoň všeobecným spôsobom. Zmluvné strany predpokladali v čl. V, že v prípade nemožnosti
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu a pre tento prípad sledovali postup podľa § 23 ods. 5
zákona č. 182/193 Zb., podľa ktorého, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra
nehnuteľností. Účelom tohto zákona však bolo usporiadať vlastníctvo pozemku pred prvým
prevodom bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, a nie riešiť absenciu súhlasu
stanoveného iným zákonom ako predpoklad platnosti zmluvy. Majetkovoprávne úkony,
o ktorých prislúcha správcovi majetku štátu nakladať s majetkom štátu, sú záväzné len
v prípade predchádzajúceho kladného súhlasu Ministerstva financií SR. Bez takéhoto súhlasu
nemôže v neuvedených prípadoch urobiť správca platný právny úkon. V prípade zmluvy,
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 31. 07. 2001, označenej ako zmluva
o výstavbe polyfunkčného domu (zmluva č. 2), predchádzajúci kladný písomný súhlas
Ministerstva financií SR ako zákonný predpoklad jej platnosti, absentoval.
O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 243b ods. 5 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu zmeniť a potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania
odôvodnil poukazom na ust. § 238 ods. 1 O. s. p. V dovolaní poukázal na to, že zmluva o výstavbe polyfunkčného domu obsahovala všetky zákonné náležitosti vyžadované v § 22
zák. č. 182/1993 Zb. a uvedené zákonné ustanovenie nemožno dopĺňať požiadavkami, ktoré
zákon vôbec neukladá. Ďalej namietal, že v predmetnom konaní neprislúcha súdu posudzovať otázky platnosti zmluvy o budúcej zmluve, keďže táto skutočnosť nie je predmetom sporu
a ani nebola žalobcom napádaná a taktiež vymožiteľnosť záväzkov, ktorá nemá vplyv
na otázku platnosti zmluvy o výstavbe. Zmluvné strany pri príprave zmluvy robili všetky
dojednania tak, aby zmluva bola určitá, zrozumiteľná a v súlade s právnymi predpismi. I bez
doplnenia zmluvy, že ak k platnému prevodu pozemku nedôjde, vznikne k pozemku vecné
bremeno, by vecné bremeno k pozemku vzniklo, a preto samotné konštatovanie tejto
skutočnosti zmluvnými stranami nie je možné vykladať v súčasnosti v ich neprospech.
Taktiež poukázal na to, že predmetnú zmluvu preskúmali katastrálne úrady na všetkých
stupňoch a zmluva bola dňa 08. 10. 2004 zavkladovaná. Podotkol, že aj prokuratúra, čo je
orgán, ktorý dohliada nad dodržiavaním zákonnosti túto zmluvu skúmala a nekonštatovala jej
rozpor so zákonom. Žalobca bol zmluvnou stranou zmluvy o výstavbe, a preto súčasné
námietky žalobcu o obchádzaní zákona nemožno vnímať inak, než v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca navrhol dovolanie žalovaného zamietnuť z dôvodu, že považuje rozsudok
odvolacieho súdu za správny. Opätovne poukázal na to, že správca majetku štátu je
oprávnený a povinný vykonávať vlastnícke práva štátu len v medziach zákona, a preto
tvrdenie žalovaného, že je výslovne na vôli zmluvných strán, ako upravia vzťahy k pozemku
pri výstavbe, možno považovať za účelové a nedôvodné, keďže správca majetku štátu –
žalobca môže pri správe majetku štátu postupovať iba v intenciách zákona č. 278/1993 Z. z.
o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov. Ďalej zdôraznil, že postavením stavby
na pozemku vznikne v prospech žalovaného právo zodpovedajúceho vecnému bremenu
a dispozícia s majetkom štátu, ktorá zakladá vznik práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu
si vyžaduje súhlas Ministerstva financií SR. Taktiež uviedol, že postup Katastrálneho úradu
v B. nie je predmetom tohto sporu, ani nebol žalobcom napádaný v tomto konaní a okrem
toho rozhodnutie Katastrálneho úradu má vplyv na účinnosť a nie na platnosť zmluvy.
Žalobca má právny záujem na tom, aby k uskutočneniu výstavby na základe zmluvy
o výstavbe, uzavretej medzi účastníkmi nedošlo a má za to, že žalovaná strana vedela, že
na schválenie tejto zmluvy je potrebný súhlas Ministerstva financií SR a tým žalobca namieta
dobromyseľnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
po zistení, že dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.),
preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je možné napadnúť všetky
rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo
na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je daná tým, že
dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade
prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j., ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p.
prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 O. s. p.).
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený podľa
odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci podľa odseku 2 a tiež v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu podľa odseku 3.
V posudzovanom prípade odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenil, z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné.
Dovolateľ rozsudok odvolacieho súdu napadol z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci.
S poukazom na ust. § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd nie je viazaný dovolacím
dôvodom prípustného dovolania pokiaľ ide o iné vady, než sú uvedené v ust. § 237.
Inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
skutočnosť, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu,
než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213 ods. 3, 4 O. s. p. a zopakoval
dôkazy, na ktorých založil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, alebo doplnil
dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov.
Predmetom konania je určenie neplatnosti zmluvy o výstavbe polyfunkčného domu,
uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31. 07. 2001. Ide teda o žalobu v zmysle § 80 písm.
c/ O. s. p., ktorú zákon považuje za procesne prípustnú, len ak je na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu a tým aj povinnosť
žalobcu tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva ich existencia, je teda nevyhnutnou
podmienkou prípustnosti takejto žaloby. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3 Obdo 24/2008-249 zo dňa 07. 08. 2008 dovolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a odvolacieho súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že súd
prvého stupňa neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení ako
procesnú prípustnosť určovacej žaloby. Poukázal na to, že zákon pre procesnú prípustnosť
určovacej žaloby predpokladá existenciu stavu neistoty žalobcu v tom, či ten-ktorý právny
vzťah alebo právo je alebo nie je a súčasne tiež preukázanie, že uvedenú neistotu je možno
odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Poukázal ďalej na to, že taktiež odvolací súd
skúmal žalobu len po stránke vecnej. V ďalšom konaní, po zrušení predchádzajúceho
rozhodnutia, súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy. Z tohto dôvodu sa
v ďalšom nezaoberal v konaní vecnou stránkou podanej žaloby a vyslovil len procesnú
neprípustnosť určovacej žaloby. V takomto rozsahu o napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa, rozhodoval odvolací súd, ktorý bez vykonania dokazovania vo veci samej súdom
prvého stupňa, resp. doplnenia dokazovania, rozhodol vo veci aj po vecnej stránke.
Konanie odvolacieho súdu je tak postihnuté inou vadou, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O. s. p.).
V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O. s. p).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. decembra 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová