Najvyšší súd  

2 Obdo 12/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu G. S., s. r. o., L., IČO: X., právne zastúpeného JUDr. J. P., advokátom, B., proti žalovanému B., s. r. o., N., IČO: X.,

právne zastúpenému JUDr. P. D. advokátom, P., o zaplatenie sumy 6 190,05 Eur

s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa

11. novembra 2009, č. k. 15Cob/187/2009-111, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo dňa 21. 07. 2009, č. k.14 Cb 232/2008-95  

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5 521,-- Eur (186 481,51 Sk) s úrokmi

z omeškania 14,75% ročne zo sumy 595,-- Eur od 19. 11. 2007, zo sumy 650,-- Eur

od 28. 11. 2007, zo sumy 1 380,-- Eur od 25. 11. 2007, zo sumy 595,-- Eur od 17. 12. 2007,

zo sumy 595,-- Eur od 10. 12. 2007, zo sumy 595,-- Eur od 15. 12. 2007 a zo sumy 1 111,--

Eur od 22. 12. 2007, vo všetkých prípadoch do zaplatenia, všetko do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 688,36 Eur do troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti uloženej povinnosti, žalovaný podal

odvolanie, v ktorom navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.  

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvého stupňa na základe správne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil a dospel

k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd nezistil žiadny relevantný dôvod na to, aby sa

odchýlil od zisteného skutkového a právneho stavu a z toho vyplývajúceho právneho záveru

obsiahnutého v dôvodoch napadnutého rozsudku. Žalovaný nepreukázal splnenie

predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, za ktorú by zodpovedal žalobca, preto tento

účastník konania musí znášať procesnú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena

na ním tvrdené skutočnosti. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal aj so započítacou

námietkou žalovaného, ktorú nepovažoval za dôvodnú. S poukazom na podrobné dôvody

rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu s ním stotožnil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný v zákonnej lehote dovolanie, ktoré

odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozsudok odvolacieho

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru dovolateľa výsluch svedkyne M. a svedka S. mohol potvrdiť skutočnosť,

že objednávka žalovaného pre žalobcu bola telefonicky spresnená o rozhodujúcu skutočnosť,

ktorou je, že na nakládku mal žalobca prísť do 16°° hodiny. Poukázal na to, že ak nie je v

objednávke uvedené inak, treba na nakládku prísť v obvyklom pracovnom čase, čo je bežná

obchodná zvyklosť. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave veci

dňa 14. 11. 2007, ktorú žalobca nesplnil, a preto je povinný znášať všetky škody, ktoré tým

žalovanému vznikli. V zmluve o preprave veci bolo okrem iného uvedené, že náklady

vzniknuté vinou žalobcu (penále, pokuty, škody a pod.) vyplývajúce z nedodržania

zmluvných podmienok a ostatných dohôd budú žalobcovi preúčtované. Nesplnením zmluvy

žalobcom vznikla obchodnému partnerovi žalovaného škoda, ktorú preniesol na žalovaného

a ten podľa zmluvy o preprave veci ju následne preniesol na žalobcu. Žalovanému voči

žalobcovi vznikla pohľadávka titulom náhrady škody, spôsobilá na započítanie voči

pohľadávke žalobcu, uplatnenej v žalobe titulom zaplatenia prepravného. Nie je pravdou, že

v zmluve o preprave veci zo dňa 14. 11. 2007 nebola uvedená hodina nakládky, pretože

v tento deň došlo k spresneniu tohto údaja zmluvy. Mal tiež za to, že ak v objednávke nie je

uvedené inak, treba prísť na nakládku v obvyklom pracovnom čase. Napriek skutočnosti, že

sám žalobca potvrdil, že nesplnil zmluvu, súd v odôvodnení rozsudku nezistil, akú konkrétnu

povinnosť zo zmluvy žalobca porušil. Žalovaný mal za to, že faktúra od jeho rakúskeho

obchodného partnera bola hodnoverným a dostatočným dokladom o vzniku škody, keďže faktúra je účtovným, daňovým a právnym dokladom, za ktorý jej vystaviteľ nesie

zodpovednosť, vrátane trestnoprávnej zodpovednosti. V prípade pochybnosti súd mal

predvolať ako svedka rakúskeho obchodného partnera žalovaného. S poukazom na uvedené

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací nemal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.  

  K dovolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Podľa ust. § 236 ods.1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti rozsudku, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (ust. § 238 ods. 1 O. s. p.) alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací

súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (ust. § 238 ods. 2

O. s. p.) alebo proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (ust. § 238 ods. 3 O. s. p.).

V predmetnej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, avšak rozsudok odvolacieho

súdu nevykazuje znaky rozsudku podľa ust. § 238 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., pretože nejde

o zmenený rozsudok, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého však odvolací súd

nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ust.

§ 238 ods. 2 O. s. p. z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S poukazom na vyššie uvedené by bolo dovolanie žalovaného prípustné iba vtedy, ak

by konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, bolo postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. Citované zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak je konanie, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia, t. j. ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z vyššie vymenovaných vád,

vyplýva pre dovolací súd z ust. § 242 ods.1 O. s. p.

Po preskúmaní veci dovolací súd zistil, že v predmetnej veci nejde o prípady

odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy

oboch stupňov rozhodovali vo veci, ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali

spôsobilosť byť účastníkmi tohto konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani

v tej istej veci sa prv nezačalo iné konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala

možnosť konať pred súdom a vec nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak neznemožnilo uplatniť procesné práva účastníkom konania, ktoré sú priznané právnym

poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade prípustnosť dovolania žalovaného

nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a iné vady konania podľa ustanovenia § 237

O. s. p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

dovolanie žalovaného odmietol podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b

ods. 5 O. s. p. ako dovolanie, smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný

prostriedok prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť sa

dovolací súd nezaoberal vecným posudzovaním dovolacích dôvodov, uplatnených

dovolateľom, pretože by to prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by dovolanie bolo

zo zákona prípustné.

V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému

žalobcovi (§ 243c O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 16. júna 2010  

  JUDr. Beata Miničová,v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová