UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX/XX, XXX XX Y. E., zastúpeného JUDr. Martinom Dolinajom, advokátom, so sídlom Štúrova 50, 968 01 Nová Baňa, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo, so sídlom Pod Donátom 3, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 00 176 192, zastúpenému JUDr. Janou Šálkovou, advokátkou, so sídlom Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, v konaní o zaplatenie 398,33 Eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 16. augusta 2018, č. k. 41Cob/108/2018-136, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žiar nad Hronom, uznesením zo dňa 28.02.2018, č. k. 12Cb/180/2002-104, návrh žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20.09.2017, č. k. 12Cb/l80/2002-83, zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca včas navrhol zrušiť vydaný kontumačný rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20.09.2017, č. k. 12Cb/l80/2002-83. Po zvážení dôvodov uvedených žalobcom v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je dôvod na jeho zrušenie a podmienky na vydanie tohto rozsudku boli splnené. Konštatoval, že žalobca bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, zároveň ho súd spolu s predvolaním poučil o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní, môže byť rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Predvolanie spolu s poučením bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia dňa 20.09.2017, kedy sa zásielka vrátila súduako neprevzatá v odbernej lehote. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnil. Podľa názoru súdu prvej inštancie ospravedlniteľným dôvodom sú len také okolnosti, ktoré na strane žalobcu nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalobcovi vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.
3. Súd prvej inštancie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod to, že žalobca bol v čase doručovania predvolania na pojednávanie mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko žalobca vedel, že sa bude v čase od 25.08.2017 do 23.09.2017 zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky, a teda sa nejednalo o neočakávanú situáciu na strane žalobcu. Nakoľko ide o dlhšie časové obdobie, kedy žalobca nebol prítomný na území Slovenskej republiky, bolo v záujme žalobcu na ten čas splnomocniť určitú osobu na preberanie zásielok. Súd prvej inštancie mal teda za to, že nie sú splnené zákonné dôvody na zrušenie kontumačného rozsudku, nakoľko skutočnosti, ktoré žalobcovi zabránili zúčastniť sa na pojednávaní nezabraňovali mu svoju neúčasť riadne a včas ospravedlniť. Bolo teda zrejmé, že nebola splnená podmienka zmeškania pojednávania vo veci z ospravedlniteľného dôvodu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pred zmeškanie, nevyhovel.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým rozhodnutím zo dňa 16.08.2018, č. k. 41Cob/108/2018-136, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.
5. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 20.09.2017 a súčasne žalobcu poučil o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 278 C. s. p. Predvolanie bolo v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a/ C. s. p. žalobcovi doručované do vlastných rúk na adresu S. W. TV-C. C., W. XX/XX, Y. E., t. j. na adresu totožnú s adresou trvalého bydliska žalobcu evidovanou v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené v súlade s ust. §111 ods. 3 C. s. p. vrátením nedoručenej zásielky súdu prvej inštancie, t. j. dňa 20.09.2017. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a/, § 111 ods. 1 a 3 C. s. p. doručoval žalobcovi predvolanie na pojednávanie vytýčené na deň 20.09.2017, a preto bola splnená zákonná podmienka pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ust. § 278 C. s. p.
6. Dôvod uvedený žalobcom v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, že v čase doručovania predvolania na pojednávanie, ako aj v čase konania pojednávania sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažoval za taký závažný dôvod, ktorý by žalobcovi znemožňoval účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov. Žalobca o skutočnosti, že v čase od 25.08.2017 do 23.09.2017 sa bude zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky vedel dopredu a nejednalo sa o neočakávanú situáciu na jeho strane. Preto bolo v záujme žalobcu, aby si v dostatočnom časovom predstihu zabezpečil preberanie zásielok na pošte prostredníctvom ním splnomocnenej osoby. Z uvedeného dôvodu podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko skutočnosti, ktoré žalobcovi zabránili zúčastniť sa na pojednávaní nezabraňovali mu svoju neúčasť riadne a včas ospravedlniť. Teda nebola splnená podmienka zmeškania pojednávania vo veci z ospravedlniteľného dôvodu podľa ust. § 278 C. s. p.
7. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.
8. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že procesným postupom krajského súdu, mu bolo znemožnené uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C. s. p.). Žalobca taktiež uviedol, ženapadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).
9. Dovolateľ uviedol, že okresný súd nerozhodol o 1., 2. a ani 3. rozšírení žaloby; predvolanie na posledné pojednávanie bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia, a to v rovnaký deň, ako sa uskutočnilo samotné pojednávanie. Tieto skutočnosti v odvolaní žalobca nevytkol, avšak žalobca má za to, že odvolací súd na tieto vady mal prihliadať z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 C. s. p.
10. Ďalej žalobca uviedol, že v odvolaní namietal potrebu rozlišovať splnenie poučovacej povinnosti súdu od fikcie doručenia. Podľa jeho názoru, pri uplatnení fikcie doručenia nemožno hovoriť o tom, že došlo k riadnemu poučeniu žalobcu v zmysle § 278 písm. a/ C. s. p. Žalobca má preto za to, že v danom prípade nebol zo strany súdu poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, t. j. možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Taktiež podľa žalobcu, okresný súd nezohľadnil to, že na jeho strane boli skutočne objektívne okolnosti, ktoré mu bránili v tom, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. On v tom čase totiž vôbec nevedel, že má ospravedlňovať nejakú neúčasť, nevedel o vytýčenom termíne pojednávania. Žalobca považuje aj požiadavku okresného súdu, aby si ustanovil na čas svojej neprítomnosti zástupcu na preberanie pošty, považuje za príliš formalistickú aplikáciu právnych predpisov, bez ohľadu na potrebu zachovania princípu spravodlivej ochrany porušených práv žalobcu (čl. 2 ods. 1 C. s. p.). V tomto ohľade je žalobca toho názoru, že okresný súd postupoval v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/184/2009, ktorý sa venoval definovaniu pojmu „ospravedlniteľný dôvod“ z hľadiska podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalobca dodal, že si uvedomuje znenia ust. § 421 ods. 2 C. s. p., avšak sa snaží dovolať spravodlivosti a ochrany práva na spravodlivý proces, kedy by podľa jeho názoru malo byť napadnuté rozhodnutie zrušené.
11. V závere dovolania poukázal žalobca na skutočnosť, že podal na okresný súd návrh na spojenie vecí do spoločného konania dňa 02.02.2006, o ktorom návrhu rozhodol okresný súd až 20.06.2018, čím postupoval procesne nesprávne.
12. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Žiar nad Hronom, na ďalšie konanie.
13. Žalovaný k dovolaniu žalobcu uviedol, že ani jeden z dôvodov, v ktorých žalobca vidí nesprávny procesný postup, a to ani samostatne, ani v ich spojení, nepredstavuje znemožnenie alebo odňatie možnosti, aby strana uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa žalovaného odvolací súd správne hodnotil, či boli splnené podmienky stanovené v § 278 C. s. p. pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. Podľa žalovaného, sa odvolací súd neodklonil ani od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a nepostupoval v rozpore s právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/184/2009. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ust. § 421 ods. 2 C. s. p., ako aj na hodnotu sporu napádanej dovolaním.
14. Preto žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a zároveň mu uložil povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, ktoré vznikli žalovanému.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 447 písm. c/ C. s. p.
16. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tiež právodomôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
17. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
18. Podľa § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
20. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť.
21. Podľa § 428 C. s. p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
22. Podľa § 431 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2).
23. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p., dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2).
24. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu z 26. apríla 2007, sp. zn. 3Cdo/61/2006 (publikovaný v ZSP 3/2007 pod č. 36), podľa ktorého k uplatneniu dovolacieho dôvodu nepostačuje, ak dovolateľ dovolací dôvod označí len ustanovením zákona alebo jeho zákonnou skutkovou podstatou. Z dovolania je zrejmé, z akých dôvodov dovolateľ rozhodnutie odvolacieho súdu napáda len vtedy, ak konkretizuje okolnosti, z ktorých vyvodzuje, že ten-ktorý dovolací dôvod je daný. 25. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C. s. p. alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
26. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 C. s. p. a zároveň aj z ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že podľa § 421 ods. 2 C. s. p., dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. Dovolací súd poukazuje najmä na § 357 písm. h/ C. s. p., podľa ktorého odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Dovolací súd preto konštatuje, že podľa § 421 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 písm. h/ C. s. p., dovolanie žalobcu vymedzené dovolacími dôvodmi v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., nie je prípustné.
27. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov, dovolací senát v tomto spore posudzoval prípustnosť dovolania žalobcu iba z hľadiska ním tvrdenej procesnej vady podľa § 420 písm. f/ C. s. p.
28. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 C. s. p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí.
29. Podľa názoru žalobcu je jeho mimoriadny opravný prostriedok prípustný podľa § 420 písm. f/ C. s. p., v zmysle ktorého je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
30. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
31. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
32. Podľa § 281 ods. 1 C. s. p., ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 281 ods. 2 C. s. p.).
33. Podľa § 357 písm. h/ C. s. p., odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
34. Z obsahu dovolania je zrejmé, že za vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., považuje dovolateľ taký postup odvolacieho súdu, ktorým okresný súd nerozhodol o 1., 2. a ani 3. rozšírení žaloby a spojení vecí na spoločné konanie. Ďalej postup, ktorým predvolanie na posledné pojednávanie mu bolo doručené fikciou doručenia, a to v rovnaký deň, ako sa uskutočnilo samotné pojednávanie; pričom nebol zo strany súdu poučený o možnom následku nedostavenia sa na pojednávanie, t. j. možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie za podmienok, podľa jeho názoru uvedených ospravedlniteľných dôvodov.
35. Dovolací súd uzatvára, že vyššie špecifikovanými vadami, okrem iného dovolateľ namieta procesnýpostup, ktorým bol vydaný rozsudok pre zmeškanie, resp. ktoré predchádzali vydaniu rozsudku pre zmeškanie. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 281 C. s. p., súd skúma zmeškanie pojednávania z ospravedlniteľného dôvodu, resp. odvolaciemu šetreniu podlieha ospravedlniteľný dôvod. Predpoklady na vydanie rozhodnutia, sa preto týmto návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, neskúmajú. Podľa § 356 písm. b/ C. s. p., odvolanie voči kontumačnému rozsudku (rozsudku pre zmeškanie) nie je prípustné, okrem prípadu, kedy neboli na vydanie tohto rozsudku splnené podmienky. Postup podania odvolania voči kontumačnému rozsudku pojmovo predpokladá, že strana sporu rozporuje existenciu podmienok ustanovených v § 273, resp. § 274 C. s. p. Strana sporu tak nenamieta existenciu ospravedlniteľného dôvodu pri splnení podmienok zákona, kedy sa uplatňuje návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, avšak namieta nesplnenie zákonných podmienok vo forme absencie niektorého z predpokladov stanovených v zákone pre vydanie kontumačného rozsudku. Ide tak o dva rozličné inštitúty, ktorými sa strana sporu bráni voči vydaniu kontumačného rozsudku.
36. V prejednávanom spore dovolateľ v dovolaní namieta aj nesprávne vyhodnotený ospravedlniteľný dôvod, ktorý sa skúma ako je uvedené vyššie, pri návrhu na zrušenie dotknutého rozsudku pre zmeškanie a v ktorom prípade podal dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p., ktoré však nebolo prípustné. Ostatné dovolateľom uvedené vady konania, spočívajú podľa jeho názoru v nesplnení procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré podmienky bude skúmať konajúci súd v konaní o odvolaní proti vydaniu rozsudku pre zmeškanie. Takýmto postupom odvolacieho súdu v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu, preto nemohla byť dovolateľovi spôsobená ujma, ktorou by sa znemožnilo uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
37. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 420 písm. f/ C. s. p. a § 421 ods. 1, nie je procesne daná, preto jeho dovolanie podľa § 447 písm. c/ C. s. p., odmietol.
38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovaného, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.