UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: S.. Y. Q., nar. XX. augusta XXXX, bytom: B. T. 6, B., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Čičmancom, so sídlom Braneckého 161/12, Trenčín, proti žalovanému: Mesto Trebišov, M.R. Štefánika 862, Trebišov, v konaní o zaplatenie 79.086,87 Eur s príslušenstvom, v konaní o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 2Cob/133/2012 - 79, takto
rozhodol:
I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trebišov, ako súd prvej inštancie, uznesením zo dňa 29.06.2012, č. k. 12Cb/25/2011 - 60 konanie zastavil a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.12.2011 domáhal zaplatenia v návrhu uplatnenej sumy 79.086,87 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 05.12.2011 do zaplatenia, titulom náhrady škody, ktorá vznikla oneskoreným uhradením záväzkov a ktorá predstavuje výšku priemerných úrokov z poskytovaných úverov bankami v období rokov 1997 a 2002. Súd prvej inštancie dňa 08.12.2011 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu v sume 4.745,50 Eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 23.12.2011. Uznesením zo dňa 22.03.2012, č. k. 12Cb/25/2011 - 41, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, ako odvolacieho súdu, zo dňa 06.06.2012, č. k. 2Cob/69/2012 - 56, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.06.2012 v časti o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré žalobca navrhol priznať návrhom zo dňa 02.01.2012. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nespĺňa podmienky oslobodenia od súdnych poplatkov, povinnosť zaplatiť súdny poplatok mu vznikla a keďže súdny poplatok nezaplatil, súd konanie podľa ust. § 10 ods. 1, 2 zák. č. 71/1992 Zb. zastavil. V časti o zastavení konania odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie z dôvodu predčasnosti rozhodnutia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh. Toto uznesenie predchádzalo dovolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu o zastavení konania.
2. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, na odvolanie žalobcu, napadnutým uznesením zo dňa 31.10.2012, č. k. 2Cob/133/2012 - 79, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 219 ods.1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Podľa odvolacieho súdu, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch, a to podľa § 10 ods. 1 cit. zák., keď vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, poučil ho o následkoch jeho nezaplatenia a nepochybil, keď konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Žalobca mal možnosť zaplatiť súdny poplatok v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku a v tom prípade by súd prvého stupňa uznesenie o zastavení konania zrušil podľa § 10 ods. 3 cit. zák.. Zo zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť súdu opakovane vyzvať poplatníka na zaplatenie súdneho poplatku, ako to uvádza žalobca v odvolaní. Podľa § 10 ods. 6 cit. zák., ak došlo k čiastočnému oslobodeniu od súdneho poplatku, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka. Ak poplatník nebol od súdneho poplatku oslobodený, súd nemá povinnosť opakovane ho vyzvať na jeho zaplatenie. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z hodnoty predmetu sporu 6 % najmenej 16,50 Eur, najviac 16.596,50 Eur v obchodných veciach najviac 33.193,50 Eura. Žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 79.086,71 Eur a súd prvej inštancie mu v súlade so zákonom uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 6 % z hodnoty predmetu sporu.
3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f) O. s. p, teda mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil späť na nové konanie. Žalobca v dovolaní okrem argumentov, na ktoré poukazoval v konaní pred odvolacím súdom, uviedol, že v predmetnom konaní súdy pri rozhodovaní o zastavení konania nepostupovali podľa zákona o súdnych poplatkoch č. 71/1992 Z. z., konkrétne podľa ust. § 7 ods. 5, podľa ktorého ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života, alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonať opätovne. Podľa žalobcu odvolací súd nedostatočne preskúmal spisový materiál ak jeho závery na str. 2 uznesenia, že žalobcom uplatnená suma 79.086,71 Eur s prísl. predstavuje sumu „za obdobie rokov 1997 - 2002" sú v rozpore s obsahu žalobného návrhu a to konkrétne špecifikácií nároku z ktorej vyplýva, že vyčíslená výška nároku predstavuje náhrady: a) za obdobie rokov 1997 - 2009 so sumy 33.193,92 Eur, b) za obdobie rokov 2002 - 2009 zo sumy 27.812,27 Eur teda niet pochýb, že na obdobie dlhšie ako tri roky. Okresný súd nesprávne postupoval ak po tom, čo bolo právoplatne rozhodnuté o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov dňa 25.06.2012 opakovane nevyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a to v správnej výške: t. j. 6 % zo sumy 22.004,34 (7.334,78 ročne x 3 ) t. j. 1.320,26 Eur. Odvolací súd sa stotožnil s postupom okresného súdu pri vyčíslení súdneho poplatku čo je v rozpore so zákonom č. 71/1992 Z. z. ust. § 10 ods. 2 písm. e), podľa ktorého sa nepripúšťa zastavenie súdneho konania, ak sa žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona. Žalobca následkom nesprávnej rozhodovacej činnosti súdov prvého stupňa i odvolacieho súdu nemá tak žiadnu možnosť, aby žalobou uplatnený nárok bol riadne prejednaný a vydané rozhodnutie vo veci samej. Podľa žalobcu mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať pred súdom a teda došlo k porušeniu základných práv garantovaných Ústavou SR s poukazom na publikovanú judikatúru - R 50/1997, Us 44/2000.
4. Žalovaný sa v dovolacom konaní nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.). 6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.), dovolací súdpostupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O. s. p.
7. Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým môže dovolací súd zasiahnuť do už odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúži na nápravu akýchkoľvek vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závažnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I. ÚS 4/2011).
8. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
9. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
10. Podľa § 239 ods. 2 písm. a) O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
11. Podľa § 239 ods. 3 O. s. p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
12. Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239 O. s. p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
13. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné i podľa § 237 písm. a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát).
14. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
15. Žalobca odňatie možnosti konať pred súdom vyvodzuje z toho, že súdy nepostupovali podľa rozhodujúcich ustanovení zákona o súdnych poplatkoch pre opakujúce sa plnenia a nesprávne postupovali, keď opakovane nevyzvali žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.
16. Pod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strane sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor").
17. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala strane sporu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
18. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
19. Zo spisu dovolací zistil, že dovolateľ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie 06.12.2011 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 79.086,87 Eur s 9 % úrokom z omeškania od 05.12.2011 do zaplatenia, ktorú sumu istiny v návrhu špecifikoval ako „peňažnú náhradu za obdobie-zodpovedajúcu dobe, za ktorú bola obmedzená faktická dispozícia s peňažnou čiastkou, ktorá mu náležala právom veriteľa". A ďalej v návrhu špecifikoval, že „vyčíslená finančná náhrada zodpovedá výške priemerných úrokov z poskytnutých úverov bankami v rozhodnom období roku 1997 a 2002". Súd prvej inštancie výzvou z 08.12.2011, č. k. 12Cb/25/2011 - 10 vyzval, aby zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 4.745,50 Eur podľa Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch. Výzva obsahovala aj poučenie o následku v prípade nezaplatenia poplatku - zastavením konania. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním návrhu z 03.01.2012 o oslobodenie od súdnych poplatkov. Súd prvej inštancie uznesením z 22.03.2012, č. k. 12Cb/25/2011 - 41 nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré odvolací súd uznesením z 06.06.2012, č. k. 2Cob/69/2012 - 56 potvrdil vo výroku o oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Následne súd prvej inštancie uznesením z 29.06.2012, č. k. 12Cb/25/2011 - 60 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa.
20. Dovolací súd, konštatuje v danom prípade odvolací súd postupoval v súlade so zákonom č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch"), keď predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu, že žalobca nezaplatil súdny poplatok. Tvrdenie žalobcu, že súdy mali po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov znova vyzvať žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku, nie je dôvodné. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, v danom prípade žalobca. Dovolací súd poukazuje, že z ust. § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch vyplýva, že poplatková povinnosť vznikla žalobcovi okamihom podania žaloby na súd. Keďže žalobca priamo v žalobe nepožiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a súdny poplatok podaním žaloby nezaplatil na účet súdu, súd prvej inštancie správne vyzval žalobcu výzvou (vzorom č. 4a) z 08.12.2011, č. k. 12Cb/25/2011-10 na zaplatenie súdneho poplatku, s poučením, že ak súdny poplatok v určenej lehote nezaplatí, súd konanie zastaví. V danom prípade ide o konanie, v ktorom súd bez zaplatenia súdneho poplatku nemôže vo veci konať. V ďalšom žalobca požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Keďže žalobca už raz bol vyzvaný výzvou z 08.12.2011, sp. zn. 12Cb/25/2011 nazaplatenie súdneho poplatku, konajúce súdy už neboli povinné opätovne žalobcu vyzývať na zaplatenie súdneho poplatku, keď výška poplatku sa v priebehu rozhodovania o návrhu o oslobodení od súdnych poplatkov nezmenila, rovnako nedošlo ani k zmene návrhu. Rovnako žalobca bol aj poučený o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia tejto povinnosti. Tento postup súdov, t. j. nezopakovanie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, nie je možné považovať za vadu podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Rozhodnutie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2012. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania dňa 29.06.2012. Žalobca mal dostatočne primeraný čas v tejto lehote a v lehote na podanie odvolania zaplatiť súdny poplatok za návrh v určenej výške, o ktorej povinnosti vedel od podania návrhu na súd, resp. od doručenia výzvy na jeho zaplatenie dňa 08.12.2011. Na tejto procesnej situácii nič nemení, že dovolacím súdom bolo rozhodnutie odvolacieho súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov, resp. potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu z procesných dôvodov, o návrhu opätovne rozhodoval súd prvej inštancie, odvolací súd aj dovolací súd s rovnakým výsledkom, t. j. návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo vyhovené, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a dovolanie žalobcu v tejto veci bolo odmietnuté.
21. Dovolací súd konštatuje, že skutočnosť, že súdy neakceptovali výklad žalobcu ust. § 7 ods. 5 Zákona o súdnych poplatkoch, rovnako nie možné označiť za vadu podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V danom prípade dovolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne určil súdny poplatok podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch z výšky sumy predmetu sporu v sume 4.745,50 Eur. V predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 79.086,87 Eur a 9 % úroku z omeškania. V zmysle § 6 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch je sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Súdny poplatok sa vypočíta podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch ako 6 % zo žalobcom uplatnenej sumy 79.086,87 Eur v žalobnom návrhu. Špecifikácia návrhu z akých položiek sa uplatnená suma skladá a z akého právneho dôvodu túto sumu žalobca návrhom uplatňuje, nemá na výšku určenia súdneho poplatku vplyv. Dovolací súd preto dospel k záveru, že odvolací súd postupoval zákonne, keď potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku zastavené.
22. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. odmietol, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.