2Ndt/8/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci J. P. a spol., pre účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/
Tr. zák. v znení účinnom do 31. júla 2001, na neverejnom zasadnutí 31. júla 2012
v Bratislave, o návrhu obvineného M. Z. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1
Tr. por., takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obvineného M. Z. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.
5 Ntok 1/2012, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
M. Z. podal návrh na povolenie obnovy konania vo svojej právoplatne skončenej
trestnej veci Krajskému súdu v Trnave, ktorý v nej konal v prvom stupni
pod sp. zn. 1T/13/2002, a to podaním doručeným tomuto súdu 13. februára 2012 a ďalšími
podaniami svoj návrh doplnil.
Návrhy na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a na odňatie konania
o povolení obnovy konania vo veci 1T/13/2002 adresoval uvedenému súdu podaniami, ktoré
mu boli doručené 3.apríla 2012, 10. apríla 2012 a 12. apríla 2012. Konanie o návrhu
na povolenie obnovy konania sa na Krajskom súde v Trnave vedie pod sp.zn. 5 Ntok 1/2012.
Podania obvineného (odsúdeného) obsahujú vo väčšine svojho znenia tie skutočnosti,
ktoré majú podmieniť obnovu konania v jeho skôr označenej právoplatne skončenej veci,
a ktoré paralelne uvádza vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania a v jeho dodatkoch. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) namieta
okolnosť, že v pôvodnom konaní tolerovali svojvôľu, ku ktorej došlo zo strany vyšetrovateľa
K., ktorý vo veci vôbec nemal byť činný, čo však zrejme bolo súdu zatajené prostredníctvom
nezaloženia príslušného rozhodnutia o odňatí veci pôvodnému vyšetrovateľovi do
vyšetrovacieho spisu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) príslušný na rozhodnutie
o odňatí a prikázaní veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. ako najbližší spoločne nadriadený súd
Krajského súdu v Trnave a iného krajského súdu zistil, že v návrhu obvineného uvedená
okolnosť nie je dôvodom na vylúčenie sudcu (sudcov) podľa § 31 ods. 1 Tr. por.,
čo podmieňuje aj negatívne rozhodnutie o podanom návrhu.
Pri rozhodovaní o delegácii z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov dotknutého súdu
neriešil najvyšší súd otázku splnenia podmienok obnovy konania (§ 394 ods. 1 Tr. por.),
nakoľko riešiť túto otázku je úlohou súdu príslušného podľa § 397 ods. 2 Tr. por. Z tohto
ustanovenia vyplýva, že rozhoduje iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.
Samotná chyba postupu v pôvodnom konaní (ak by ku nej naozaj došlo)
nie je dôvodom na pozitívny záver o zaujatosti sudcu. Také chyby sa reparujú použitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (ako to vyplýva aj z ustanovenia § 32
ods. 6 Tr. por.), a na tvrdenej chybe konania (podmienenej okolnosťou súdu skôr neznámou)
je aj založený návrh obvineného na obnovu právoplatne skončeného konania. V prípade rozhodovania o obnove konania však zákonný mechanizmus určenia príslušnosti súdu
a v jeho rámci senátu, resp. samosudcu (§ 397 ods. 2 Tr. por.) vylučuje aj prípadnú neochotu
obnoviť konanie už právoplatne skončené vlastným rozhodnutím, a to aj pri rozhodovaní súdu
v prvom stupni (ako už bolo uvedené, rozhoduje vždy iný senát, resp. samosudca).
Pokiaľ ide o iných než pôvodne konajúcich sudcov, sudcovia krajského súdu
sa zhodne vyjadrili, že nie sú (necítia sa byť) vo veci zaujatí a ani z iných zákonných dôvodov
nie sú z rozhodovania vylúčení, vrátane členov senátu, ktorému bola vec obnovy konania
pridelená (okrem dlhodobo práceneschopného JUDr. Ľ. J.).
V súhrne týchto okolností, nie je dôvod na navrhovanú delegáciu v zmysle § 23 ods. 1
Tr. por. Najvyšší súd nezistil dôležité dôvody na také rozhodnutie ani z titulu nutnosti
(vylúčenie všetkých sudcov dotknutého súdu), ani z dôvodu vhodnosti (iné dôležité dôvody).
Je ešte potrebné dodať, že návrh na vylúčenie všetkých sudcov súdu a zároveň
na odňatie a prikázanie veci je potrebné v súhrne jeho obsahu chápať ako návrh na delegáciu
podľa § 23 ods. 1 Tr. por. (ako už bolo uvedené, v tomto prípade z dôvodu nutnosti vec odňať
a prikázať inému súdu toho istého druhu a stupňa).
Tomuto návrhu najvyšší súd nevyhovel a vec krajskému súdu neodňal.
Tým sa stáva aktuálnou najvyššiemu súdu doposiaľ nepredložená sťažnosť M. Z. pre
nečinnosť krajského súdu podľa § 55 ods. 3 Tr. por., ktorá bola tomuto súdu doručená 21.
mája 2012 (doplnenia sťažnosti sa nachádzajú na č.l. 64 spisu a v novom podaní, doručenom
najvyššiemu súdu v priebehu konania o odňatí a prikázaní veci). Ak by totiž nadriadený súd
už skôr podanému návrhu na delegáciu (doručený krajskému súdu 3. apríla 2012) vyhovel
a vec prikázal inému súdu, nemohol by potom pôvodne konajúcemu súdu určiť lehotu
na vykonanie úkonu podľa § 55 ods. 5 písm. b/ Tr. por. Rovnako tak by krajský súd namiesto
predloženia veci nadriadenému súdu nemohol na sťažnosť reagovať vykonaním úkonu v zmysle § 55 ods. 4 Tr. por.
Bude potrebné zo strany krajského súdu v nadväznosti na podanie dotknutej sťažnosti
bezodkladne postupovať podľa zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková