2Ndt/8/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci J. P.   a spol., pre účastníctvo na trestnom čine vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. h/

Tr. zák. v znení účinnom do 31. júla 2001, na neverejnom zasadnutí 31. júla 2012

v Bratislave, o návrhu obvineného M. Z. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1

Tr. por., takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obvineného M. Z. vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn.

5 Ntok 1/2012, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

M. Z. podal návrh na povolenie obnovy konania vo svojej právoplatne skončenej

trestnej veci Krajskému súdu v Trnave, ktorý v nej konal v prvom stupni

pod sp. zn. 1T/13/2002, a to podaním doručeným tomuto súdu 13. februára 2012 a ďalšími

podaniami svoj návrh doplnil.

Návrhy na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trnave a na odňatie konania

o povolení obnovy konania vo veci 1T/13/2002 adresoval uvedenému súdu podaniami, ktoré

mu boli doručené 3.apríla 2012, 10. apríla 2012 a 12. apríla 2012. Konanie o návrhu

na povolenie obnovy konania sa na Krajskom súde v Trnave vedie pod sp.zn. 5 Ntok 1/2012.

Podania obvineného (odsúdeného) obsahujú vo väčšine svojho znenia tie skutočnosti,

ktoré majú podmieniť obnovu konania v jeho skôr označenej právoplatne skončenej veci,

a ktoré paralelne uvádza vo svojom návrhu na povolenie obnovy konania a v jeho dodatkoch. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) namieta

okolnosť, že v pôvodnom konaní tolerovali svojvôľu, ku ktorej došlo zo strany vyšetrovateľa

K., ktorý vo veci vôbec nemal byť činný, čo však zrejme bolo súdu zatajené prostredníctvom

nezaloženia príslušného rozhodnutia o odňatí veci pôvodnému vyšetrovateľovi do

vyšetrovacieho spisu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) príslušný na rozhodnutie

o odňatí a prikázaní veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. ako najbližší spoločne nadriadený súd

Krajského súdu v Trnave a iného krajského súdu zistil, že v návrhu obvineného uvedená

okolnosť nie je dôvodom na vylúčenie sudcu (sudcov) podľa § 31 ods. 1 Tr. por.,

čo podmieňuje aj negatívne rozhodnutie o podanom návrhu.

Pri rozhodovaní o delegácii z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov dotknutého súdu

neriešil najvyšší súd otázku splnenia podmienok obnovy konania (§ 394 ods. 1 Tr. por.),

nakoľko riešiť túto otázku je úlohou súdu príslušného podľa § 397 ods. 2 Tr. por. Z tohto

ustanovenia vyplýva, že rozhoduje iný senát súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Samotná chyba postupu v pôvodnom konaní (ak by ku nej naozaj došlo)

nie je dôvodom na pozitívny záver o zaujatosti sudcu. Také chyby sa reparujú použitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov (ako to vyplýva aj z ustanovenia § 32

ods. 6 Tr. por.), a na tvrdenej chybe konania (podmienenej okolnosťou súdu skôr neznámou)

je aj založený návrh obvineného na obnovu právoplatne skončeného konania. V prípade rozhodovania o obnove konania však zákonný mechanizmus určenia príslušnosti súdu

a v jeho rámci senátu, resp. samosudcu (§ 397 ods. 2 Tr. por.) vylučuje aj prípadnú neochotu

obnoviť konanie už právoplatne skončené vlastným rozhodnutím, a to aj pri rozhodovaní súdu

v prvom stupni (ako už bolo uvedené, rozhoduje vždy iný senát, resp. samosudca).

Pokiaľ ide o iných než pôvodne konajúcich sudcov, sudcovia krajského súdu

sa zhodne vyjadrili, že nie sú (necítia sa byť) vo veci zaujatí a ani z iných zákonných dôvodov

nie sú z rozhodovania vylúčení, vrátane členov senátu, ktorému bola vec obnovy konania

pridelená (okrem dlhodobo práceneschopného JUDr. Ľ. J.).

V súhrne týchto okolností, nie je dôvod na navrhovanú delegáciu v zmysle § 23 ods. 1

Tr. por. Najvyšší súd nezistil dôležité dôvody na také rozhodnutie ani z titulu nutnosti

(vylúčenie všetkých sudcov dotknutého súdu), ani z dôvodu vhodnosti (iné dôležité dôvody).

Je ešte potrebné dodať, že návrh na vylúčenie všetkých sudcov súdu a zároveň

na odňatie a prikázanie veci je potrebné v súhrne jeho obsahu chápať ako návrh na delegáciu

podľa § 23 ods. 1 Tr. por. (ako už bolo uvedené, v tomto prípade z dôvodu nutnosti vec odňať

a prikázať inému súdu toho istého druhu a stupňa).

Tomuto návrhu najvyšší súd nevyhovel a vec krajskému súdu neodňal.

Tým sa stáva aktuálnou najvyššiemu súdu doposiaľ nepredložená sťažnosť M. Z. pre

nečinnosť krajského súdu podľa § 55 ods. 3 Tr. por., ktorá bola tomuto súdu doručená 21.

mája 2012 (doplnenia sťažnosti sa nachádzajú na č.l. 64 spisu a v novom podaní, doručenom

najvyššiemu súdu v priebehu konania o odňatí a prikázaní veci). Ak by totiž nadriadený súd

už skôr podanému návrhu na delegáciu (doručený krajskému súdu 3. apríla 2012) vyhovel

a vec prikázal inému súdu, nemohol by potom pôvodne konajúcemu súdu určiť lehotu

na vykonanie úkonu podľa § 55 ods. 5 písm. b/ Tr. por. Rovnako tak by krajský súd namiesto

predloženia veci nadriadenému súdu nemohol na sťažnosť reagovať vykonaním úkonu v zmysle § 55 ods. 4 Tr. por.

Bude potrebné zo strany krajského súdu v nadväznosti na podanie dotknutej sťažnosti

bezodkladne postupovať podľa zákona.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 31. júla 2012

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková