2 Ndt 7/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2013 v Bratislave, v trestnej veci proti obžalovanej ml. N. V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Tr. zák. o návrhu obžalovanej ml. N. V. na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Trestná vec ml. N. V. vedená na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3 To 2/2013 (2 To), sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo dňa 13. novembra 2012 sp. zn. 2 T 26/2012 uznal obžalovanú mladistvú N. V. vinnou obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Tr. zák. Uložil jej za to podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 117 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8, § 36 písm. a/, písm. j/, písm. l/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Na výkon trestu súd obžalovanú podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, § 74 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. súd rozhodol o zhabaní kuchynského noža s čiernou plastovou rúčkou dĺžky cca 12 cm a s čepeľou dĺžky cca 10 cm. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenej M. L. zastúpenej JUDr. J. G. vo výške 2.300 Eur.

Proti tomuto rozsudku podala do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaná ml. N. V. odvolanie, o ktorom má rozhodnúť senát Krajského súdu v Banskej Bystrici 2 To v zložení predseda senátu Mgr. R. Ď. a sudcovia JUDr. J. M. a Mgr. J. B. v konaní 3 To 2/13.

Po predložení veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici na rozhodnutie o predmetnom odvolaní obžalovaná ml. N. V. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. U. podala návrh na odňatie veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 T 26/2012 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 3 To 2/2013 (2 To) a prikázanie veci na konanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Žiline a Okresnému súdu Žilina, resp. inému vecne príslušnému krajskému súdu a okresnému súdu v sídle krajského súdu.

Obžalovaná návrh v podstate odôvodnila pochybnosťami o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania Krajského súdu v Banskej Bystrici a pochybnosťami o objektívnosti a nestrannosti rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica.

Voči Krajskému súdu v Banskej Bystrici návrh namieta porušenie práva na zákonného sudcu, porušenie zásady prezumpcie neviny, vybavovania poradia trestných vecí a podozrenie podplácania rodinou poškodeného.

Porušenie práva na zákonného sudcu má spočívať v tom, že senát v konaní 3 To je personálne totožný so senátom 2 To a pridelenie veci tomuto senátu nie je v súlade s rozvrhom práce Krajského súdu v Banskej Bystrici na rok 2013.

Porušenie zásady prezumpcie neviny má spočívať v tom,   že Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 25. apríla 2012 sp. zn. 4 Nto 6/12 prejudikoval vinu, právnu kvalifikáciu a skutkové zistenia, napriek tomu, že vo veci nebolo vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní.

Námietka vybavovania poradia trestných vecí poukazuje na neobvykle rýchle nariadenia termínu verejného zasadnutia vo veci obžalovanej ml. N. V. v porovnaní s inými trestnými vecami.

Podozrenie podplácania rodinou poškodeného vychádza z diskusie na verejnom fóre a vyvíjania sa prípadu zhodne s vyjadreniami príbuzných poškodeného z roku 2011 o tom, že obžalovaná „pôjde do basy.“

Voči Okresnému súdu Banská Bystrica návrh vytýka celý rad procesných a hmotnoprávnych pochybení v súvislosti s rozhodovaním súdu prvého stupňa zavŕšeným rozsudkom zo dňa 13. novembra 2012 vo veci 2 T 26/2012 obžalovanej ml. N. V..

K podanému návrhu zaujali stanovisko sudcovia senátu krajského súdu, ktorí rozhodujú o odvolaní obžalovanej voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Predseda senátu Mgr. R. Ď. poukázal na mechanizmus prideľovania spisov podľa rozvrhu práce krajského súdu na rok 2013 s výnimkami, týkajúcimi sa i konkrétnej veci. Vytyčovanie verejných zasadnutí v ich senáte do mesiaca považuje za štandardné. Procesné strany nepozná, vo veci sa necíti byť zaujatý.

JUDr. J. M. poukázal na nepodloženosť podozrení z korupcie voči jeho osobe. Ohováračská kampaň voči nemu neznamená, že nedokáže nestranne a spravodlivo prejednať konkrétnu vec účastníkov konania, ktorých nepozná.

Dôvod na odňatie veci nevidí ani sudca Mgr. J. B., ktorý nemá žiadny pomer k účastníkom konania.

Z vyjadrenia sudcov všetkých kolégií krajského súdu vyplýva, že sa necítia byť vo veci zaujatí, obžalovanú ani jej obhajcu nepoznajú.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je podľa § 23 ods. 1 Tr. por. v konkrétnom prípade na rozhodnutie o odňatie a prikázanie veci príslušný, po preskúmaní veci v rozsahu vymedzenom návrhom obžalovanej ml. N. V. zistil, že jej návrh nie je dôvodný.

Inštitút odňatia a prikázania veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., ktorý znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je výnimočným opatrením, a preto ho možno uplatniť len vtedy, ak pre tento postup existujú dôležité dôvody. Dôležitým dôvodom (mimo iné) je podľa ustálenej súdnej praxe aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z vykonávania úkonov trestného konania.

Odlišnosť právnych názorov všeobecných súdov, v konkrétnom prípade Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadreného v uznesení zo dňa 25. apríla 2012 sp. zn. 4 Nto 6/12, o právnej kvalifikácii skutku, kladeného za vinu ml. N. V. na ňu podanou obžalobou, vo vzťahu k výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 15. marca 2012 sp. zn. 2 T 26/2012 o právnej kvalifikácii skutku ustálenej týmto súdom na základe záverov prípravného konania (a na to nadväzujúcemu rozhodnutiu o postúpení veci Okresnému súdu Žiar nad Hronom), nemôže viesť k záveru, že (krajský) súd je pre uvedenú odlišnosť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v tejto veci. V jednotlivých fázach trestného konania rozhodnutia súdov reflektujú dané štádium konania a stav poznania a vyhodnotenia dôkazov jemu prislúchajúci. Preto aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012 odráža ním vyhodnotené výsledky prípravného konania, ktoré z pohľadu právnej kvalifikácie skutku boli medzníkom pre vymedzenie pôsobnosti Okresného súdu Banská Bystrica (vo vzťahu k Okresnému súdu Žiar nad Hronom) ako súdu vecne príslušného v zmysle § 16 ods. 1 písm. a/ Tr. por. na konanie v prvom stupni o obzvlášť závažných zločinoch, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov (v konkrétnom prípade pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 písm. c/ Tr. zák.) a Okresného súdu Žiar nad Hronom, ktorý tam bol vecne (§ 15 Tr. por.) a miestne (§ 17 ods. 1 Tr. por.) príslušným súdom na konanie o zločine zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ako skutok posúdil Okresný súd Banská Bystrica vo svojom uznesení zo dňa 15. marca 2012.

Rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012 sp. zn. 4 Nto 6/12 bol Okresný súd Banská Bystrica viazaný z procesného hľadiska vymedzením jeho pôsobnosti, nie však z hmotnoprávneho hľadiska jeho viazaním na konečné rozhodnutie o vine (a skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii), či nevine obvinenej ml. N. V.. Tieto závery môže učiniť súd prvého stupňa (a následne prípadne i súd druhého stupňa) až po vykonanom kontradiktórnom dokazovaní, takže právna kvalifikácia žalovaného skutku uvedená v konkrétnom, obhajobou namietanom uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, nemôže byť prejudikovaním rozhodnutia súdu prvého stupňa a teda ani dôvodom pre zaujatosť sudcov odvolacieho súdu.

Takýmto dôvodom pre odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie inému krajskému súdu nie je ani obhajobou namietané údajné nesprávne personálne zloženie senátu – pridelenie veci do nesprávneho oddelenia, v zmysle rozvrhu práce. Predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je v zmysle podaného návrhu rozhodovanie o odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Ak by v štádiu odvolacieho konania konal a rozhodoval iný sudca či senát, než je pre konkrétne rozhodovanie určený rozvrhom práce, bol by to dôvod na prípadné dovolanie – dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

Rýchlosť konania (ak by k nej pristúpil iný závažný dôvod), by mohla byť dôvodom na odňatie veci konkrétnemu súdu, avšak vtedy, ak by z dlhodobého hľadiska nebol tento súd z mimoriadnych dôvodov schopný vo veci (veciach) plynule konať, nie však v konkrétnom prípade z namietaného dôvodu neobvykle rýchleho konania Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože jeho postup vytýčenia termínu verejného zasadnutia po necelom mesiaci (28. januára 2013) od predloženia spisu tomuto súdu (3. januára 2013) na deň 21. februára 2013, nie je ničím výnimočným z pohľadu štandardnej rýchlosti konania odvolacieho súdu.

Dôvodom na odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie inému krajskému súdu, nemôže byť ani obhajobou uvádzané, že „na verejnom fóre v rámci diskusie sa objavili podozrenia, že rodina poškodeného mala prípad podplácať, čo síce popierajú, ale prípad sa aj s hodnotením niektorých dôkazov žiaľ vyvíja tak ako v decembri 2011 jednoznačne konštatuje M. K. a H. S., že ja viem, ako to dopadne, že pôjde do basy.“ Už samotný tento uvedený námietkový dôvod si vnútorne protirečí (rodinou poškodeného popreté podozrenie). Jedná sa však zo strany obhajoby o nekonkrétne, ničím nepodložené konštatovanie, založené na individuálnych názoroch občanov komunikovaných navzájom o konkrétnej trestnej veci, ktoré názorové spektrum môže byť rôznorodé, vrátane toho, ktoré smeruje k vine a treste konkrétnej trestne stíhanej osoby, čo samo osebe nemôže byť dôvodom na zasahovanie do rozhodovacej činnosti sudcov súdu, ktorí sú pri rozhodovaní vo veci viazaní právnymi predpismi a dôkazmi vykonanými v súlade s nimi. Rovnakým dôvodom na neodňatie veci je i naznačené – opäť žiadnymi dôkazmi nepodložené – podozrenie z korupcie na Krajskom súde v Banskej Bystrici a konkrétneho sudcu v súvislosti s inými prejednávanými trestnými vecami, vychádzajúce z článkov z dennej tlače.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené závery nezistil žiaden zákonný dôvod na odňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a jej prikázanie inému krajskému súdu.

Vzhľadom na neodňatie veci Krajskému súdu v Banskej Bystrici a na skutočnosť, že trestná vec obžalovanej ml. N. V. je v štádiu odvolacieho konania, nie je toho času dôvodné rozhodovať o návrhu obžalovanej na odňatie veci Okresnému súdu Banská Bystrica a jej prikázanie inému okresnému súdu (v sídle krajského súdu). Obsah námietok obžalovanej voči údajným procesným a hmotnoprávnym pochybeniam Okresného súdu Banská Bystrica bude predmetom odvolacieho konania. Ak by nastala situácia, že by Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie a návrh obžalovanej na odňatie veci Okresnému súdu Banská Bystrica a prikázanie veci inému okresnému súdu (v sídle krajského súdu) by ostal naďalej aktuálny (obsahová stránka by sa nevyriešila v odvolacom konaní), potom bude dôvodné vec predložiť na rozhodnutie o takom návrhu.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.  

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. René Štepánik

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová