UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci obžalovaného W. N. a spol., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a), písm. b), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i) Tr. zák. a iné, o návrhu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky na odňatie a prikázanie veci, podľa § 23 ods. 1 Tr. por. takto
r o z h o d o l :
Trestná vec obž. W. N. a spol., vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T/56/2015 sa tomuto súdu odníma a prikazuje sa Okresnému súdu Bratislava I.
O d ô v o d n e n i e
Generálny prokurátor Slovenskej republiky písomným podaním z 27. novembra 2018, doručeným Okresnému súdu Trnava 03. decembra 2018, navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 23 ods. 1 Tr. por. rozhodol o odňatí trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T/56/2015 a jej prikázaní Okresnému súdu Bratislava I.
Argumentoval tým, že uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2017, sp. zn. 2To/101/2017, bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo 16. novembra 2015, sp. zn. 5T/85/2012, ohľadne obžalovaných V. Q. (medzičasom zomrel), W. N., W. N. a W. X. pre pokračovací obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. b), ods. 5 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. i) Tr. zák. a iné a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v celom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Rovnako tak uznesením Krajského súdu v Trnave z 18. septembra 2018, sp. zn. 6To/124/2017, bol zrušený podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por. rozsudok Okresného súdu Trnava z 09. septembra 2016, sp. zn. 7T/56/2015, ohľadne obžalovaných W. N., W. N. a W. X., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 4 písm. a), písm. b), písm. e) Tr. zák., § 138 písm. i) Tr. zák. a iné a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. bola vec vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
V obidvoch uvedených veciach musí dôjsť minimálne k zmene v osobe predsedu senátu, pretože predseda senátu vo veci Okresného súdu Bratislava I, JUDr. Juraj Mihál odišiel do dôchodku a predseda senátu vo veci Okresného súdu Trnava, JUDr. Rastislav Kresl sa stal sudcom Krajského súdu v Trnave. Z tohto dôvodu sa obidve trestné veci budú musieť pojednávať od začiatku v celom rozsahu a v žiadnej z uvedených trestných vecí po zrušení krajským súdom doposiaľ nebol nariadený termín hlavného pojednávania.
V obidvoch trestných veciach sa pred súdmi prejednáva trestná činnosť rovnakých obžalovaných, ktorá spočívala najmä v krádežiach bankomatov na území Slovenskej republiky (Okresný súd Bratislava I) a na území Českej republiky a Rakúskej republiky (Okresný súd Trnava).
Vzhľadom na ustanovenie § 122 ods. 10, veta druhá, alinea druhá Tr. zák. nebolo možné podať obžalobu za čiastkové útoky spáchané mimo územia Slovenskej republiky (krádeže bankomatov v Českej republike a Rakúskej republike) na Okresný súd Bratislava I, kde boli podané celkovo dve obžaloby a došlo k ich spojeniu, ale obžaloba bola podaná na Okresnom súde Trnava, pričom miestna príslušnosť bola určená na základe bydliska obžalovaných.
V trestnej veci vedenej na okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/85/2012 sa prejednáva podstatne väčší rozsah majetkovej trestnej činnosti obžalovaných (celkom 23 čiastkových skutkov krádeží bankomatov), ako v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 7T/56/2015 (celkom 6 čiastkových skutkov krádeží bankomatov).
V čase, keď sa prejednávali obžaloby podané na Okresnom súde v Bratislave a na Okresnom súde v Trnave, nebolo možné podať návrh na odňatie a prikázanie veci z toho dôvodu, že veci boli v rôznych štádiách konania a nebolo možné rozhodnúť o ich spojení na spoločné konanie v zmysle § 21 ods. 3 Tr. por.
V súčasnosti uvedená prekážka odpadla, vzhľadom na skutočnosť, že obidve trestné veci sú v rovnakom štádiu trestného konania, po zrušení prvostupňových rozsudkov odvolacími súdmi.
Podľa prokurátora dôležitými dôvodmi na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je skutočnosť, že ide o rovnakú majetkovú trestnú činnosť organizovanej skupiny páchateľov, ktorú je vhodné z dôvodov § 18 ods. 1 Tr. por. (spoločné konanie), prejednať v jednom konaní pred jedným súdom a nezanedbateľná je aj procesná ekonomika konania a jeho výchovný účinok z hľadiska generálnej prevencie.
Predseda senátu Okresného súdu Trnava predložil 20. februára 2019 vec s návrhom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“.
Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ sa preto nesmie stať prostriedkom na porušenie práva obvineného na zákonného sudcu, ale ani prostriedkom na to, aby procesné strany určovali, kto bude zákonným sudcom v konkrétnom prípade bez splnenia zákonných podmienok § 23 ods. 1 Tr. zák.
Medzi dôležité dôvody tzv. delegácie je potrebné zahrnúť prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu, uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch, poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba, väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania. Ak nebýva alebo sa nezdržiava osoba, ktorá podala návrh na odňatie a prikázanie veci, v obvode príslušného súdu, môže byť daný dôvod k delegácii len v tom prípade, že mu nejaká významná okolnosť (napríklad staroba, ťažká choroba, invalidita, starostlivosť o niekoľko malých detí a pod.) bráni, aby sa dostavil k príslušnému súdu, čo bude v praxi celkom ojedinelý prípad. Dôležitými dôvodmi sa rozumejú predovšetkým také dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prejednanie veci, náležité zistenie skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich zásad trestného konania.
Z obsahu predloženého spisu Okresného súdu Trnava a vyžiadaných písomných podkladov z Okresného súdu Bratislava I najvyšší súd zistil, že v posudzovanom prípade zákonné podmienky pre postup, ktorého sa generálny prokurátor svojím návrhom domáha, sú splnené.
V obidvoch skôr uvedených veciach boli pre rovnaký trestný čin na tých istých obžalovaných podané na rôznych okresných súdoch obžaloby a preto sú dané podmienky na vykonanie spoločného konania na Okresnom súde Bratislava I, na ktorom je vedená z nich rozsiahlejšia trestná vec. Zároveň je odôvodnený predpoklad, že vykonaním spoločného konania dôjde k jeho zrýchleniu a zhospodárneniu.
Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení vážnych dôvodov na delegáciu, podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odňal vec Okresnému súdu Trnava a túto prikázal na konanie a rozhodnutie okresnému súdu mimo obvodu dotknutého krajského súdu, t. j. Okresnému súdu Bratislava I.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.