2Ndt/41/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci proti odsúdenému S. Y. a spol. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom 18. decembra 2018 v Bratislave o návrhu odsúdeného S. Y. na odňatie veci Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného S. Y. vedená na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 2T/94/2013 sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom (ďalej tiež „okresný súd“) sa pod sp. zn. 2T/94/2013 vedie konanie o osvedčení alebo neosvedčení sa odsúdených S. Y. a S. Y. v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Odsúdený S. Y. písomným podaním z 5. novembra 2018, doručeným okresnému súdu 7. novembra 2018, podal návrh na odňatie veci Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I, ktorý odôvodnil tým, že 5. novembra 2018 mu počas návštevy jeho rodinného príslušníka C. Y. bolo oznámené, že 18. októbra 2018 po verejnom zasadnutí v jeho trestnej veci poskytla predsedníčka senátu JUDr. Miroslava Šibíková prítomným novinárom informácie o verejnom zasadnutí, pričom sa neobmedzila len na skutočnosti, ktoré boli predmetom verejného zasadnutia a na informácie o jeho priebehu, ale mala uviesť „Odsúdení bratia sú kriminálne živly. Dnes som chcela odsúdeným premeniť podmienečný trest na nepodmienečný v trvaní tri roky.“ Uvedené bolo následne odprezentované aj v správach televízie Markíza 18. októbra 2018 o 17.00 hod. Podľa názoru odsúdeného je nemysliteľné, aby predsedníčka senátu mala vedomosť o rozhodnutí senátu, ktorému predsedá, a dokonca toto rozhodnutie mediálne prezentovala skôr, ako bola predmetná vec prejednaná na verejnom zasadnutí a bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Z tohto jej konania podľa odsúdeného vyplýva, že rozhodnutie nadobudla z iného prostredia, než z verejného zasadnutia a zo skutočností na ňom prezentovaných. Navyše, vyjadrenie predsedníčky senátu o osobe odsúdeného ako o „kriminálnom živle“ je podľa odsúdeného absurdné a potvrdzujúce predsudky predsedníčky senátu voči nemu, čo „deformuje“ jeho práva zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojitosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené skutočnosti vyvolávajú podľa odsúdeného značné pochybnosti o objektivite a nestrannosti konania a rozhodovania predsedníčky senátu, ktorá nepochybne vplýva aj na ďalších členov senátu. Z tohto dôvodu podal odsúdený S. Y. námietku zaujatosti proti celému senátu okresného súdu a keďže mal na základe vyššie uvedených skutočností pochybnosti o riadnom uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich mu z Ústavy Slovenskej republiky a z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na okresnom súde, navrhol zároveň odňatie veci tomuto súdu a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom a Okresnému súdu Bratislava I, ktorému by podľa návrhu odsúdeného S. Y. mala byť jeho trestná vec prikázaná, preskúmal predložený návrh na odňatie a prikázanie veci, vyjadrenia jednotlivých sudcov, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v predmetnej veci neexistuje dôležitý dôvod na jej odňatie Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy). Hoci zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci. Preto základná otázka, ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, je, či z vykonávania úkonov trestného konania v nej sú vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom. Pritom platí, že ak je dôležitým dôvodom, o ktorý sa návrh na odňatie a prikázanie veci opiera, námietka zaujatosti smerujúca voči všetkým sudcom konajúceho súdu, najbližšie spoločne nadriadený súd posudzuje takýto dôvod v zmysle ustanovení § 31 ods. 1 až 3 a § 32 ods. 6 Tr. por.

Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd konštatuje, že návrh odsúdeného S. Y. na odňatie jeho veci okresnému súdu nemôže obstáť už len preto, že námietky v ňom uvedené sa nijak nedotýkajú všetkých sudcov tohto súdu, ale smerujú iba voči konajúcemu senátu a opierajú sa výlučne o údajné vyjadrenia jeho predsedníčky. S týmito námietkami sa v dostatočnej miere vysporiadal už okresný súd, ktorý uznesením z 18. októbra 2018, sp. zn. 2T/94/2013, rozhodol o nevylúčení dotknutých sudcov, a tiež Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením z 11. decembra 2018, sp. zn. 23Tos/164/2018, sťažnosť odsúdeného proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol ako nedôvodnú. Pritom treba opakovane zdôrazniť, že dôležitým dôvodom odňatia veci príslušnému súdu môže byť zaujatosť iba vtedy, ak sa týka všetkých jeho sudcov. Odsúdeným uvádzané okolnosti však takúto možnosť ani vzdialene nenaznačujú.

Z týchto dôvodov najvyšší súd návrhu odsúdeného S. Y. na odňatie tejto veci príslušnému súdu a jej prikázanie Okresnému súdu Bratislava I nevyhovel.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.