2Ndt/40/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obžalovaného O. K., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2018 v Bratislave, o návrhu obžalovaného O. K. na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného O. K., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 6To/93/2018, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) sa pod sp. zn. 6To/93/2018 vedie konanie o odvolaní obžalovaného O. K. proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 5. septembra 2018, sp. zn. 16T/20/2018, ktorým bol obžalovaný O. K. uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 2. októbra 2017 v čase od 11.42 hod. do 11.45 hod. v Piešťanoch na ulici Nitrianskej 7553/18 v obchodnom centre Aupark z predajne Orange, nachádzajúcej sa na prízemí obchodného centra, odcudzil zo stojana vystavený tovar na predajnej ploche, a to voľne položené hodinky zn. HUAWEI WATCH 2, čiernej farby, čím spôsobil HTK Invest s.r.o., Dr. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 47 136 316, škodu vo výške 299,- eur.Za to mu Okresný súd Piešťany podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 ods. 3, § 43 Tr. zák., uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. por. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti HTK Invest s.r.o., Dr. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 47 136 316, škodu vo výške 299,- eur. Odvolanie obžalovaného bolo spolu so spisovým materiálom predložené Krajskému súdu v Trnave 3. októbra 2018. Písomným podaním, označeným ako „Generálna námietka na krajský súd a to celý a taktiež celú krajskú prokuratúru v Trnave v spojení s odňatím a prikázaním veci do ktoréhokoľvek kraja okrem Trnavského kraja“, postúpeným 22. októbra 2018 z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Okresnému súdu Piešťany a odtiaľ postúpeným 25. októbra 2018 Krajskému súdu v Trnave, podal obžalovaný O. K. námietku zaujatosti na celý Krajský súd v Trnave, ako aj na prokuratúru, pretože sú podľa jeho názoru ovplyvnení dvoma osobami z Okresného súdu Piešťany, ktoré sa postarajú o to, aby krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým tento pochybil vo výroku o treste, čím vydal nezákonný rozsudok. Obžalovaný ďalej uviedol, že sudcovia krajského súdu Jarábek, Stanislavská, Tencer a Bundzel sa mali stretnúť so sudcom okresného súdu Mgr. Macháčom, pričom tam bola osoba blízka obžalovanému, ktorá mala započuť ich rozhovor o prípade obžalovaného, v rámci ktorého sa títo sudcovia mali vyjadriť, že ho poznajú, už ho viackrát súdili, vedia, čo je zač, že je recidivista a že ak to bude možné, uložia mu trest vo výmere minimálne 18 mesiacov. Z uvedeného obžalovaný nadobudol presvedčenie, že všetky senáty krajského súdu, všetci sudcovia, ako aj prokuratúra sú voči jeho osobe zaujatí a preto požiadal o odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu. V závere svojho podania obžalovaný doplnil, že ho všetci sudcovia krajského súdu poznajú, myslia si, že je nenapraviteľný a dávajú mu exemplárne tresty, o čom podľa neho svedčí rozsudok z roku 2014, ktorým bol okresným súdom odsúdený za trestný čin krivej výpovede na trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov a krajský súd mu trest zvýšil na 38 mesiacov.   Návrh na odňatie a prikázanie veci bol spolu so spisovým materiálom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie 3. decembra 2018. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a inému krajskému súdu (ktorému by podľa návrhu obžalovaného mala byť jeho vec prikázaná) preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. podaný návrh, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Citované ustanovenie umožňuje zmeniť len miestnu príslušnosť súdu. V zmysle čl. 48 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne zachovávať aj pri rozhodovaní o návrhoch na delegáciu podľa § 23 ods. 1 Tr. por. Delegácia veci v zmysle tohto ustanovenia je výnimkou z tejto ústavnej zásady a prichádza do úvahy iba vtedy, ak sú na to dané dôležité dôvody. Dôležitými dôvodmi, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie na páchateľa i na ostatných občanov, hospodárnosť a čo najrýchlejšie skončenie veci.Dôležitými dôvodmi podľa § 23 ods. 1 Tr. por. sú najmä:- vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania (R 7/1984, R 101/2000-II),- uskutočnenie spoločného konania, ak boli podané obžaloby na toho istého obžalovaného na rôznych súdoch,- poškodeným alebo blízkou osobou vo vzťahu k obžalovanému je sudca alebo iný zamestnanec súdu, na ktorom bola podaná obžaloba,- prevažná väčšina svedkov, ktorých treba v súdnom konaní vypočuť, má bydlisko v obvode iného vzdialeného súdu, čím v prípade delegácie dôjde k urýchleniu konania a zhospodárneniu konania (hospodárnosť konania sa posudzuje len z hľadiska výdavkov štátu); v tomto prípade však nemožno len mechanicky porovnávať počet svedkov bývajúcich v obvode iných súdov (rovnako ani porovnávať počet skutkov) a hľadisko hospodárnosti nemožno nadradiť požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu a ostatným zásadám trestného konania.Pokiaľ ide o posudzovaný návrh, obžalovaný O. K. ho odôvodnil zaujatosťou všetkých sudcom krajského súdu, keďže títo ho už poznajú, viackrát ho už súdili a niekoľko z nich sa malo stretnúť so sudcom okresného súdu Mgr. Macháčom a dohadovať uloženie vysokého trestu pre obžalovaného. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že z vyššie uvedeného príkladného výpočtu dôležitých dôvodov na odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému súdu vyplýva, že dôležitým dôvodom na takýto postup môže byť vylúčenie všetkých sudcov daného súdu z rozhodovania v predmetnej veci. Z vyjadrení jednotlivých sudcov Krajského súdu v Trnave, nachádzajúcich sa na č.l. 150-184 spisu, však vyplýva, že títo (vrátane sudcov uvádzaných v podaní obžalovaného) sa v predmetnej veci necítia byť zaujatí, obžalovaného O. K., ani zvyšné procesné strany nepoznajú a nemajú ani žiadny pomer k prejednávanej trestnej veci. S poukazom na uvedené preto nemožno zaujatosť všetkých sudcov krajského súdu konštatovať ani z údajného stretnutia niekoľkých sudcov krajského súdu so sudcom okresného súdu, keďže vo vzťahu k tomuto stretnutiu obžalovaný neuviedol akúkoľvek bližšiu špecifikáciu (či už dátumu, kedy sa malo uskutočniť, miesta, kde sa malo uskutočniť alebo aspoň osoby, ktorá mala predmetný rozhovor počuť), na základe ktorej by bolo možné predmetnú skutočnosť verifikovať. Navyše, odvolanie obžalovaného bolo elektronickou podateľňou krajského súdu pridelené senátu 6To, do ktorého sú podľa Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave v platnom znení zaradení JUDr. Pavol Sládok, JUDr. Ján Mihal a JUDr. Katarína Batisová, pričom ani jedného z týchto sudcov obžalovaný nespomína ako účastníka údajného stretnutia. Pre úplnosť považuje najvyšší súd za potrebné doplniť, že v predmetnej veci podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu len obžalovaný O. K. (prokurátor sa práva na podanie odvolania po vyhlásení rozsudku vzdal, č.l. 125 spisu), čo znamená, že v súlade so zásadou zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu), mu krajský súd pri svojom rozhodovaní nemôže uložiť prísnejší trest, než aký mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany dňa 5. septembra 2018 (teda ani v podaní obžalovaného uvádzaný trest vo výmere 18 mesiacov, na ktorom sa mali sudcovia údajne dohadovať). Záverom sa žiada dodať, že o odňatí veci príslušnej prokuratúre v zmysle návrhu obžalovaného najvyšší súd rozhodovať nemohol, pretože uvedené nespadá do jeho právomoci, ktorá je v zmysle § 23 Tr. por. daná len vo vzťahu k súdom na území Slovenskej republiky. Na základe uvedeného dospel najvyšší súd k záveru, že skutočnosti uvedené v návrhu obžalovaného O. K. na odňatie a prikázanie veci nespĺňajú zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému krajskému súdu, preto rozhodol tak, že trestnú vec obžalovaného O. K., vedenú pod sp. zn. 6To/93/2018 Krajskému súdu v Trnave neodňal.

P o u č e n i e :

Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.