2Ndt/32/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14. novembra 2017 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného H. O., pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, o návrhu odsúdeného na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného H. O., vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 10Tos/22/2017, sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Prešove sa pod sp. zn. 10Tos/22/2017, vedie konanie o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, sp. zn. 3T/205/2003, ktorým bolo rozhodnuté, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, uloženej mu rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 3. mája 2012, sp. zn. 3T 205/03, neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov vykoná. Odsúdený písomným podaním zo dňa 2. októbra 2017 okrem iného navrhol podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odňatie jeho trestnej veci Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie Krajskému súdu v Trnave. Uvedený návrh odôvodnil tým, že sudca Okresného súdu Prešov rozhodol v jeho neprospech, pričom dostatočne neskúmal lehoty podľa § 52 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. Z tohto dôvodu má odsúdený pochybnosti o jeho nezaujatosti a rovnako tak aj o nezaujatosti celého Krajského súdu v Prešove, nakoľko sa domnieva, že tieto dva súdy sú prepojené a krajský súd by taktiež mohol rozhodnúť v jeho neprospech. Pochybnosti o objektívnosti rozhodovania sudcov Krajského súdu v Prešove pramenia podľa vyjadrenia odsúdeného aj zo skutočnosti, že sudcovia tohto súdu v minulosti súdili jeho rodinných príslušníkov. V záujme predísť jeho pochybnostiam voči krajskému súdu odsúdený navrhol, aby jeho trestná vec bola podľa § 23 ods. 1 Tr. por. odňatá Krajskému súdu v Prešove a prikázaná Krajskému súdu v Trnave. Spis spolu s vyjadreniami všetkých sudcov Krajského súdu v Prešove bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o návrhu odsúdeného H. O. na odňatie a prikázanie veci. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom v Slovenskej republike preskúmal podaný návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie Krajskému súdu v Trnave.Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Inštitút odňatia a prikázania veci podľa § 23 Tr. por. znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Možno ho aplikovať iba vtedy, ak pre takýto existujú dôležité dôvody. Hoci zákon v citovanom ustanovení bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, v zmysle judikatúry nimi treba rozumieť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania (R 101/2000-I). Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (porovnaj R 7/1984, R 101/2000- II).Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t. j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť teda splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 13. septembra 2011, sp. zn. 2 Ndt 13/2011). Pri posúdení, či v danom prípade existujú dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či na miestne príslušnom súde možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Odsúdený vo svojom návrhu neuviedol ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Prešove žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania danej veci a bez relevantných dôvodov namietal aj sudcov, ktorí sa na rozhodovaní v jeho trestnej veci v skutočnosti nepodieľajú. Za dôležitý dôvod predpokladaný ustanovením § 23 ods. 1 Tr. por. nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia odsúdeného o jeho pochybnostiach z objektívneho a nestranného rozhodovania krajského súdu. Ani najvyšší súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania sudcov Krajského súdu v Prešove v predmetnej trestnej veci a na základe ktorých by bolo potrebné mu vec odňať a prikázať ju Krajskému súdu v Trnave (ako to odsúdený vo svojom návrhu žiadal). Pri rozhodovaní o návrhu vychádzal najvyšší súd aj z vyjadrení sudcov Krajského súdu v Prešove, ktoré sú súčasťou spisu na č. l. 1201 - 1206 a z ktorých vyplýva, že v predmetnej trestnej veci sa necítia byť zaujatí, odsúdeného H. O. nepoznajú a nemajú žiadny pomer k veci (pričom odsúdený vo svojom návrhu nepredložil žiadny dôkaz o opaku). Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Prešove a jej prikázanie Krajskému súdu v Trnave. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že trestnú vec odsúdeného H. O., vedenú pod sp. zn. 10Tos/22/2017 Krajskému súdu v Prešove neodňal.

P o u č e n i e :

Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.