2Ndt/3/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2013 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci obvineného S. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. zák., o návrhu obvineného na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., takto

r o z h o d o l :

Trestná vec obvineného S. T., vedená na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 3To/6/2013, sa tomuto súdu neodníma.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 10. decembra 2012, č.k. 2T/54/2012-333, bol obvinený S. T. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, písm. b/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. a § 140 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 1. februára 2012 v čase okolo 9.00 hod. v mieste trvalého bydliska v obci V., na ulici Ľ., v kuchyni rodinného domu, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, začal vulgárne nadávať svojej manželke B. T. a kričal na ňu, že ju zabije, že príde o krk, aby vypadla z domu, pričom v pravej ruke, ktorú mal zdvihnutú nad hlavou držal sekeru, s ktorou sa na poškodenú niekoľkokrát zahnal a uvedeného konania sa dopustil z dôvodu, že mu bola doručená obžaloba Okresnej prokuratúry v Piešťanoch, sp. zn. 1 Pv 138/11, z 23. novembra 2011, ktorá bola na jeho osobu podaná pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal takisto dopustiť na svojej manželke poškodenej B. T..   Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. bol obvinený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil i trest prepadnutia veci a to: 1 ks sekera s drevenou rúčkou a rukoväťou o dĺžke 44 cm s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát.  

Na hlavnom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený vyššie uvedený rozsudok, podal menovaný obvinený odvolanie čo do viny i trestu, ktoré neskôr i písomne odôvodnil.  

Po predložení odvolania obvineného odvolaciemu súdu (Krajskému súdu v Trnave) dňa 18. januára 2013, ktoré bolo pridelené do senátu 3To (sp. zn. 3To/6/2013) na rozhodnutie, konajúca predsedníčka senátu stanovila termín verejného zasadnutia   na 12. februára 2013.  

Ešte pred konaním verejného zasadnutia podal obvinený na odvolací súd návrh na odňatie veci podľa § 23 Tr. por. (doručený 7. februára 2013), v ktorom uviedol, že medzi sudcami Krajského súdu v Trnave a sudcami Okresného súdu Piešťany sú vzájomné rodinné vzťahy a nadštandardné priateľské vzťahy, na základe čoho potom dochádza k tomu, že Krajský súd v Trnave vždy rozhodnutia Okresného súdu Piešťany potvrdzuje bez toho, aby ich náležite skúmal. Podľa jeho názoru tieto osobné vzťahy sú závažnou prekážkou, aby sudcovia krajského súdu mohli rozhodovať nezaujato. Na záver dodal, že tieto závažné skutočnosti sa dozvedel 6. januára 2013 o 14 hod., a to z osobného rozhovoru s jeho blízkym priateľom, ktorému dôveruje. Preto potom žiadal, aby Krajský súd v Trnave o jeho podanom odvolaní nerozhodoval a aby bola jeho vec prikázaná Krajskému súdu v Bratislave, pretože inak bude ohrozený spravodlivý proces.  

Dňa 18. februára 2013 predložil predseda krajského súdu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky príslušný spisový materiál na rozhodnutie o návrhu obvineného S. T. na odňatie a prikázanie veci inému krajskému súdu, ktorého súčasťou je i vyjadrenie sudcov príslušného súdu o ich nezaujatosti v predmetnej trestnej veci. Sudcovia sa vyjadrili tak, že sa necítia byť zaujatí s výnimkou JUDr. V. T., JUDr. Ľ. J., JUDr. K. B. a JUDr. P. L., ktorí boli v danom čase práceneschopní a vyjadriť sa nemohli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený preskúmal podaný návrh ako aj príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Trnave a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa (Krajskému súdu v Bratislave).

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

„Dôležitými dôvodmi“ v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, ktoré zákon bližšie nedefinuje, sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i na ostatných občanov a čo najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi dôvody svedčiace pre odňatie veci príslušnému súdu patrí tiež požiadavka zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia v prípadoch, kedy sú vylúčení všetci sudcovia príslušného súdu (pričom dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sú uvedené v ustanoveniach § 31 ods. 1, 2 a 3 Tr. por.).

Pre zákonnú zmenu príslušnosti súdu, t.j. pre výrok, ktorým sa mu konkrétna vec odníma a prikazuje sa inému súdu toho istého druhu a stupňa, musia byť splnené tak závažné „dôležité dôvody“, ktoré sú porovnateľné s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.

V danom prípade však takéto dôvody vo svojom návrhu na odňatie a prikázanie veci obvinený neuviedol a nevyplývajú ani z obsahu prejednávaného trestného spisu.

Obvinený totiž neuviedol ani voči jednému sudcovi Krajského súdu v Trnave žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vzbudiť podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci. Všeobecne len konštatoval zaujatosť sudcov krajského súdu, ktorá má byť preukázaná ich vzájomnými rodinnými a nadštandardnými priateľskými vzťahmi so sudcami Okresného súdu Piešťany. Takéto tvrdenia obvineného však nepredstavujú dôvody zakladajúce vznik objektívnych pochybností o nezaujatosti namietaných sudcov.

Pokiaľ obvinený nesúhlasí s rozhodovacou činnosťou súdov treba konštatovať, že na nápravu prípadných pochybení v rozhodovacej činnosti súdov slúžia výlučne riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa môže domáhať preskúmania jednotlivých rozhodnutí v jeho trestnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného potom dospel   k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por., nakoľko nie je daný žiadny dôležitý dôvod predpokladaný týmto zákonným ustanovením, a preto trestnú vec obvineného S. T. Krajskému súdu v Trnave neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková