UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Martina Piovartsyho na neverejnom zasadnutí konanom dňa 7. augusta 2018 v Bratislave v trestnej veci odsúdeného W. J. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a iné, o návrhu odsúdeného W. J. na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného W. J. vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 1Tos/70/2018 sa tomuto súdu neodníma.
O d ô v o d n e n i e
Na Krajskom súde v Žiline sa pod sp. zn. 1Tos/70/2018 vedie konanie o sťažnosti odsúdeného W. J. proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo 16. mája 2018, sp. zn. 0T/38/2016, ktorým okresný súd rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere desať mesiacov so zaradením do stredného stupňa stráženia. Odsúdený písomným podaním z 2. júla 2018, postúpeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 9. júla 2018, požiadal o odňatie predmetnej veci Okresnému súdu Liptovský Mikuláš, ako aj Krajskému súdu v Žiline z dôvodu neustáleho porušovania Ústavy Slovenskej republiky, práva na obhajobu a prezumpcie neviny vo vzťahu k jeho osobe. Voči Krajskému súdu v Žiline odsúdený podaním z 2. júla 2018 vzniesol aj námietku zaujatosti z dôvodu, že tento krajský súd je voči jeho osobe zaujatý, najmä predseda alebo predsedníčka senátu. Na uvedenú námietku zaujatosti reagoval predseda senátu 1 Tos, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie o sťažnosti, záznamom zo 16. júla 2018, v ktorom uviedol, že námietka zaujatosti odsúdeného nie je založená na dôvodoch podľa § 31 Tr. por. a z tohto dôvodu sa o nej v súlade s § 32 ods. 6 Tr. por. nekoná. K námietke zaujatosti sa tiež vyjadrili členovia trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, ktorí uviedli, že k prejednávanej veci nemajú vzťah, odsúdeného W. J. nepoznajú a vo veci sa necítia byť zaujatí. Návrh na odňatie a prikázanie veci bol spolu so spisovým materiálom predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie 3. augusta 2018. Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Žiline a inému súdu, ktorému by podľa návrhu odsúdeného mala byť jeho vec prikázaná preskúmal v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. podaný návrh, ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že v posudzovanom prípade nie je daný dôvod na odňatie predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Žiline a jej prikázanie inému súdu. Podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Odňatie a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por. je výnimkou z ústavného princípu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Na odňatie a prikázanie veci musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť dôvody, ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prerokovanie veci, náležité zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie, ako aj uplatnenie všetkých do úvahy prichádzajúcich základných zásad trestného konania (R 101/2000-I). Medzi dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. patrí aj vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania (porovnaj R 7/1984, R 101/2000-II). Odsúdený W. J. svoj návrh na odňatie a prikázanie veci odôvodnil porušovaním Ústavy Slovenskej republiky, práva na obhajobu a prezumpcie neviny vo vzťahu k jeho osobe a z tohto vyplývajúcou zaujatosťou všetkých sudcov Krajského súdu v Žiline. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na § 32 ods. 6 Tr. por., v zmysle ktorého o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods. 4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31. Keďže predmetné námietky odsúdeného sa v zásade týkajú len procesného postupu súdu, z tohto dôvodu sú v rámci konania o odňatí a prikázaní veci irelevantné a nemôžu byť dôvodom na vyslovenie zaujatosti toho - ktorého sudcu a rovnako tak ani dôvodom na odňatie veci príslušného súdu. Možno preto uzavrieť, že odsúdeným uvádzané skutočnosti nespĺňajú zákonné podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Krajskému súdu v Žiline a jej prikázanie inému súdu. Záverom možno dodať, že o návrhu odsúdeného na odňatie veci vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 0T/38/2016 najvyšší súd rozhodovať nemohol, pretože na tomto súde v súčasnosti predmetné konanie neprebieha, keďže po tom, čo bolo uznesením zo 16. mája 2018 rozhodnuté o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe a o nariadení výkonu úhrnného trestu odňatia slobody, bola vec 13. júla 2018 predložená Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného proti tomuto uzneseniu. Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e :
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.