N a j v y š š í s ú d
2 Ndt 23/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Martina Bargela v trestnej veci obžalovaného J. B. a spol., pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, o návrhu obžalovaného D. F. na odňatie a prikázanie veci, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného J. B. a spol., vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 To 36/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 1 To 36/2015 je obžalovaný D. F. trestne stíhaný pre trestný čin lúpeže formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005.
Dňa 20. októbra 2015 sa na Krajskom súde v Nitre, ako súde odvolacom, konalo verejné zasadnutie, ktorého predmetom bolo rozhodnúť o odvolaniach obžalovaných J. B. a D. F. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2014, sp. zn. 5 T 146/2005. Počas predmetného verejného zasadnutia vzniesol obžalovaný D. F. námietku zaujatosti voči predsedovi senátu JUDr. Štefanovi Hrvolovi.
Svoju námietku obžalovaný odôvodnil skutočnosťou, že síce s predsedom senátu nie je v žiadnom rodinnom pomere, príbuzenskom pomere ani inom pomere, osobne sa nepoznajú, avšak obžalovaný je presvedčený, že predseda senátu chce obžalovaného odsúdiť za niečo, čo nespáchal, nakoľko verejné zasadnutie nebolo pre neprítomnosť tlmočníka odročené, naopak, predseda senátu zabezpečil nového tlmočníka, aby mohlo verejné zasadnutie pokračovať. Záverom obžalovaný uviedol, že iných sudcov Krajského súdu v Nitre nenamieta, žiada však, aby vec rozhodoval iný krajský súd.
K vznesenej námietke zaujatosti obžalovaného sa dňa 20. októbra 2015 písomne vyjadril predseda senátu JUDr. Štefan Hrvola, ktorý uviedol, že hoci námietka obžalovaného smeruje proti procesnému postupu súdu v konaní uvádza, že obžalovaného nepozná, nie sú spolu v žiadnom rodinnom ani príbuzenskom pomere a nikdy sa nestretli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že v prejednávanej veci nie sú splnené zákonné podmienky na odňatie veci vedenej pod sp. zn. 1 To 36/2015 Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému súdu toho istého druhu a stupňa.
V zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
Inštitút odňatia a prikázania veci v zmysle citovaného zákonného ustanovenia znamená prelomenie ústavnej zásady, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a je výnimočným opatrením. Možno ho aplikovať iba vtedy, ak pre takýto postup existujú dôležité dôvody. Dôležitosť dôvodu pre aplikovanie tohto výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu, musí byť porovnateľná s významom ústavného princípu neodňateľnosti veci zákonnému sudcovi.
Vzhľadom na výnimočnosť takéhoto postupu dôvodmi odňatia a prikázania veci treba rozumieť najmä dôvody, ktoré v konkrétnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná, a to najmä spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote, náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, zásadu prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí. Nemožno pritom prehliadnuť ani splnenie výchovného pôsobenia trestného konania.
Za dôležitý dôvod v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba podľa ustálenej súdnej praxe považovať aj zistenie takých skutočností, ktoré pre svoju závažnosť môžu opodstatňovať vznik pochybností o nezaujatosti príslušného súdu, znamenajúcej napokon vylúčenie všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania.
Z ustanovenia § 31 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca, prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v trestnom konaní.
Podľa ustálenej súdnej praxe sa pomerom k prejednávanej veci v zmysle § 31 ods. 1 Tr. por. rozumie napr., že sudca, resp. v citovanom ustanovení iný uvedený orgán alebo jemu blízka osoba, boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným v citovanom ustanovení sa rozumie, že sudca, resp. ďalší subjekt, o ktorého vylúčenie by malo ísť, je k osobám vymenovaným v § 31 ods. 1 Tr. por. v pomere príbuzenskom, švagrovskom, v pomere druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom alebo nepriateľskom. Osobami, ktorých sa úkon priamo týka, sú najmä strany trestného konania.
Takýto vzťah medzi obžalovaným D. F. a predsedom senátu JUDr. Štefanom Hrvolom preukázaný nebol, naopak, preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že v predmetnej veci sa nenachádza žiadny zákonný dôvod na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie: Proti tomto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. novembra 2015
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová